Racionálna farmakoterapia kardiovaskulárnych chorôb - Chazov E.I
Содержание статьи
Rok vydania: 2005
Žáner: Kardiológia
formát: PDF
kvalita: e-kniha (pôvodne počítač)
Popis: Praktická príručka „Racionálna farmakoterapia kardiovaskulárnych chorôb“ poskytuje klasifikáciu a klinickú farmakológiu liečiv používaných pri kardiovaskulárnych ochoreniach. Popisujú sa typické klinické prejavy, diagnostické kritériá, základné princípy a liečebné režimy kardiovaskulárnych ochorení s úrovňou dôkazu. Zdôrazňujú sa vlastnosti manažmentu rôznych skupín pacientov, sú uvedené algoritmy na liečbu jednotlivých nozologických foriem. Príručka poskytuje rozsiahle základné informácie na uľahčenie racionálneho, individualizovaného výberu liekov a liečebných režimov.
Praktická príručka „Racionálna farmakoterapia kardiovaskulárnych chorôb“ je určená praktickým lekárom, študentom vysokých zdravotníckych škôl a študentom nadstavbových študijných odborov.
Klinická farmakológia liečiv na liečbu kardiovaskulárnych ochorení
Beta blokátory
Antagonisty vápnika (blokátory vápnikových kanálov)
Inhibítory angiotenzín-konvertujúceho enzýmu
Blokátory receptorov angiotenzínu II
Centrálne pôsobiace antihypertenzíva
Agonisty centrálneho a2 receptora
Agonisty imidazolínového 1-receptora
Priamo pôsobiace vazodilatanciá (myotropné)
Alfa blokátory
Ganglioblokátory
Diuretiká
Slučkové (silné) diuretiká
Tiazidové a tiazidom podobné diuretiká
Inhibítory karboanhydrázy
Draslík šetriace diuretiká
Antagonisty aldosterónového receptora
Dusičnany
srdcové glykozidy
Adrenomimetiká
Antiarytmické lieky
Lieky ovplyvňujúce zrážanlivosť krvi a funkciu krvných doštičiek
Priamo pôsobiace antikoagulanciá
Nefrakcionovaný (štandardný) heparín
Nízkomolekulárne (frakcionované) heparíny
Fondaparín sodný
Priamo pôsobiace inhibítory trombínu
Nepriame antikoagulanciá
Protidoštičkové látky
Kyselina acetylsalicylová
Deriváty tienopyridínu
Blokátory receptorov krvných doštičiek glykoproteínu IIb/IIIa
fibrinolytiká
Lieky na zníženie lipidov
Inhibítory HMG-CoA reduktázy (statíny)
Deriváty kyseliny vláknitej (fibráty)
Kyselina nikotínová a jej deriváty
Sekvestranty žlčových kyselín
Nesteroidné protizápalové lieky
Narkotické analgetiká
Flebotonizujúce činidlá
Klinické usmernenia
Chronická ischemická choroba srdca
Nestabilná angína
infarkt myokardu
Ateroskleróza. Poruchy metabolizmu lipidov
arteriálnej hypertenzie. Hypertonické ochorenie
Sekundárna (symptomatická) arteriálna hypertenzia
hypertenzia v dôsledku ochorenia obličiek
AG pri glomerulonefritíde a pyelonefritíde
hypertenzia pri diabetickej nefropatii
Vasorenálna hypertenzia
Hypertenzia v dôsledku chorôb kardiovaskulárneho systému
AH pri koarktácii aorty
AH pri nešpecifickej aortoarteritíde
Hypertenzia v dôsledku chorôb endokrinného systému
Hypertenzia pri hypersekrécii mineralokortikoidov
Hypertenzia pri hypersekrécii glukokortikoidov (syndróm a Itsenko-Cushingova choroba)
AH pri feochromocytóme
hypertenzia pri hypotyreóze
metabolický syndróm
Pľúcna hypertenzia
Poruchy srdcového rytmu
Zmeny v automatizme sinoatriálneho uzla
sínusová arytmia
Sínusová bradykardia
Sínusová tachykardia
Syndróm chorého sínusu
Ektopické údery a rytmy
Pasívne (nahrádzajúce alebo šmykové) komplexy a rytmy
Aktívne ektopické impulzy (komplexy) a rytmy. Extrasystola Supraventrikulárna tachykardia
Automatická predsieňová tachykardia
Recipročné tachykardie
Recipročná AV nodálna tachykardia
flutter predsiení
Fibrilácia predsiení (fibrilácia predsiení)
Ventrikulárna tachykardia
Flutter a ventrikulárna fibrilácia
WPW syndróm
Tromboembolické komplikácie u pacientov s fibriláciou predsiení
Zástava srdca
Kardiomyopatia
Dilatačná kardiomyopatia
Hypertrofická kardiomyopatia
Reštriktívna kardiomyopatia
Myokarditída
Ochorenia osrdcovníka
Perikarditída
Srdcová tamponáda
Konstriktívna perikarditída
Infekčná endokarditída
Akútna reumatická horúčka a reumatické ochorenie srdca
Systémová vaskulitída
Polyarteritis nodosa
Mikroskopická polyangiitída
Wegenerova granulomatóza
Churgov-Straussovej syndróm (alergická angiitída a granulomatóza)
Hemoragická vaskulitída (Schonleinova-Henochova purpura)
Obrovská bunková arteritída a polymyalgia reumatica
Arteritis Takayasu (nešpecifická aortoarteritída)
Esenciálna kryoglobulinemická vaskulitída
Hlboká žilová trombóza a pľúcna embólia
Chronická venózna nedostatočnosť dolných končatín
Popisy liekov
Aymalin
Acridilol
akripamid
Aksetin
Actovegin
amiodarón
amlodipín
Amfetamín
Aponil
Aspirínové kardio
Atenolol
Atorvastatín
acenokumarol
Acetazolamid
Bezafibrát
Bendazol
Betak
Betaxolol
Bisogamma
bisoprolol
bretylium tosylát
bumecain
Warfarín Nycomed
verapamil
Veroshpiron
Vinkamín
Gallopamil
gemfibrozil
Heparín sodný
heparinoid
Hydralazín
hydrochlorotiazid
Glukobaj
Glucophage
Dalteparín sodný
Detralex
diazem
Diakarb
digitoxín
digoxín
Diltiazem
dipyridamol
Diroton
Doxazosín
izoprenalín
Izosorbiddinitrát
Izosorbidmononitrát
Invoril
indapamid
indapamid
Indobufen
Iónový
Irbesartan
Iruzid
Irumed
Candesartan
Kapoten
Captopril
Carvedilol
Cardiomagnyl
Clexane
clerimed
Clonidine
clopamid
Concor
Concor Core
Xantinol nikotinát
Lanatoside C
Lappakonitín hydrobromid
Lacidipin
Lizinopril
lovastatin
losartan
Medakson
Medoklav
Medostatin
Melox
metyldopa
Metocard
metoprolol
Mildronát
Minoxidil
Moxonidín
molsidomín
Moexipril
Nadolol
Vápnik nadroparín
Nebivolol
non-ticket
nikardipín
Kyselina nikotínová
nimodipín
Nitrendipín
nitroglycerín
Nitrocore sprej
nifedipín
Nifecard HL
Nicergoline
normodipín
oxprenolol
Omelárne kardio
Osmo-Adalat
perindopril
Pindolol
pravastatin
Prazosin
Primalium bitartrát
Preduktálny MV
Prestarium
prokaínamid
propafenón
propranolol
Proroxan
Purolase
Ramipril
Renipril
Renipril GT
rilmenidín
Riodipín
Selemycín
simvastatín
Simvor
HoneycombGEXAL
Spirapril
Talinolol
telmisartan
Terazosin
tiklopidín
Tinzaparín sodný
Trandolapril
triamterén
trimetazidín
Trinitrolong
ouabain
Urapidil
Urokináza
Felodipin
fenindión
fenytoín
fenofibrát
fentolamín
fluvastatín
flunarizine
fosinopril
kvinapril
chinidín
chlórtalidón
Celiprolol
Cilazapril
Cinnarizine
Ciprofibrát
Ednit
Enalapril
EnalaprilGEKSAL
enalaprilát
Enam
Enarenal
Enoxaparín sodný
Eprosartan
Eptifibatid
Esmolol
Etylbiscumacetát
LITERATÚRA
Vedecký a praktický recenzovaný časopis pre kardiológov a terapeutov "Racionálna farmakoterapia v kardiológii" vychádza od roku 2005 s podporou Ruskej kardiologickej spoločnosti a Štátneho výskumného centra preventívnej medicíny. Ide o celoruskú publikáciu s frekvenciou 6 čísel ročne. Zaradené do Zoznamu publikácií vyššej atestačnej komisie na zverejňovanie výsledkov kandidátskych a doktorandských dizertačných prác. Distribuované na základe predplatného a bezplatne na špecializovaných podujatiach.
V redakčnej rade sú poprední ruskí vedci v oblasti kardiológie, preventívnej kardiológie, internej medicíny, klinickej farmakológie a preventívnej farmakoterapie, vrátane 38 doktorov vied, vrátane 6 akademikov Ruskej akadémie vied. V medzinárodnej redakčnej rade sú známi zahraniční kardiológovia.
Hlavnou náplňou časopisu sú pôvodné vedecké články, vedecké recenzie, prednášky, výsledky rozborov klinickej praxe. Časopis upozorňuje na problematiku včasnej diagnostiky, primárnej a sekundárnej prevencie kardiovaskulárnych ochorení a komorbidít, efektívneho využívania medikamentóznej terapie, aktuálnych problémov experimentálnej a klinickej farmakológie.
Všetky materiály sa zverejňujú bezplatne a prechádzajú dôkladným vedeckým skúmaním: dvojito zaslepené odborné hodnotenie, kontrola plagiátov, viacstupňová úprava. Autori sú povinní poskytnúť vyhlásenie o zverejnení konfliktov záujmov súvisiacich s publikáciou. Recenzenti sú odborníkmi v oblasti recenzovaných materiálov. V každom čísle sú najlepšie pôvodné články preložené a publikované v ruštine a angličtine.
Časopis má webovú stránku v ruštine (www.rpcardio.ru) a angličtine (www.rpcardio.com), v ktorej sú voľne prístupné plné texty publikovaných materiálov za všetky roky. Časopis je dostupný aj vo verejnej doméne na webovej stránke Vedeckej elektronickej knižnice (NEB) a je zaradený do ruského vedeckého citačného indexu (RSCI). V máji 2016 bol dvojročný impakt faktor RSCI na rok 2015 1,051. Plné texty elektronických verzií všetkých publikovaných materiálov sú dostupné aj na webových stránkach Ruskej vedeckej elektronickej knižnice CyberLeninka a medzinárodnej webovej stránky s otvoreným prístupom DOAJ. Publikované materiály sú prezentované v elektronických databázach Web of Science, SCOPUS, EMBASE, Index Copernicus, Ulrich's Periodicals Directory.
Členovia redakčnej rady:
Šéfredaktor - Boitsov S.A.
Zástupcovia šéfredaktora:
Drapkina O.M., Martsevich S.Yu., Oganov R.G., Shalnova S.A.
Lishuta A.S. (editor uvedenia do prevádzky)
Butina E.K. (Výkonný tajomník)
Redakčná rada:
Anichkov D.A., Akhmedzhanov N.M., Burtsev V.I. , Vasyuk Yu.A., Gilyarevsky S.R., Gorbunov V.M., Deev D.A., Doshchitsin V.L., Zadionchenko V.S. , Kalinina A.M., Kontsevaya A.V., Kutishenko N.P., Kukharchuk V.V., Lukyanov M.M., Martynov A.I., Napalkov D.A., Nebieridze D.V., Podzolkov V.I., Pozdnyakov Yu.M., Savenkov M.P. , Smirnova M.I., Tkacheva O.N., Chazova I.E. , Šostak N.A., Yakuševič V.V., Yakushin S.S.
Redakčná rada:
Adamyan K. G. (Jerevan, Arménsko), Vardas P. (Heraklion, Grécko), Vijeyraghavan G.
(Thiruvananthapuram, India), Golikov A.P. (Moskva, Rusko), DeMaria A. (San Diego, USA),
Dovgalevsky P.Ya. (Samara, Rusko), Džusipov A.K. (Almaty, Kazachstan), Zakirova A.N. (Ufa,
Rusko), Kenda M.F. (Ľubľana, Slovinsko), Kovalenko V.N. (Kyjev, Ukrajina), Konradi A.O.
(Petrohrad, Rusko), Kurbanov R. D. (Taškent, Uzbekistan), Latfullin I. A. (Kazaň, Rusko),
Lopatin Yu.M. (Volgograd, Rusko), Matyushin G.V., (Krasnojarsk, Rusko), Mrochek A. G. (Minsk,
Bielorusko), Nikitin Yu.P., (Novosibirsk, Rusko), Oleinikov V.E. (Penza, Rusko), Perova N.V.
(Moskva, Rusko), Popovič M. I. (Kišinev, Moldavsko), Puška P. (Helsinki, Fínsko),
Stachenko S. (Edmonton, Kanada), Fishman B.B. (Veliky Novgorod, Rusko),
Tsinamdzgvrishvili B.V. (Tbilisi, Gruzínsko), Shalaev S.V. (Tjumen, Rusko).
Časopis "Rational Pharmacotherapy in Cardiology" vychádza od roku 2005 s podporou All-Russian Society of Cardiology a Štátneho výskumného centra pre preventívnu medicínu Ministerstva zdravotníctva Ruska.
Časopis dodržiava politiku otvoreného prístupu, všetky materiály sú pre čitateľov a organizácie bezplatné. Používatelia môžu čítať, sťahovať, kopírovať, prenášať, tlačiť, študovať, odkazovať na plné textové verzie článkov v časopise bez vyžiadania súhlasu vydavateľa alebo autora. Táto politika je v súlade s princípmi Budapest Open Access Initiative (BOAI).
Hlavný editor
Oganov Rafael Gegamovič, MUDr profesor, akademik RAMS
Zástupcovia šéfredaktorov
Boytsov Sergey Anatolievich, MUDr profesor
Marcevič Sergej Jurievič, MUDr profesor
Shalnova Svetlana Anatolyevna, doktorka lekárskych vied profesor
Výkonný tajomník
Maslennikova Galina Yakovlevna, Ph.D. Vedúci výskumník
Zástupca výkonného tajomníka
Kolos Igor Petrovič, PhD. Výskumník
Uvedený redaktor
Lishuta Aleksey Sergeevich, Ph.D. asistent
Redakčný tím:
Aleksandrov Andrej Alekseevič, MUDr profesor (Moskva)
Aničkov Dmitrij Alexandrovič, Ph.D. docent
Achmedzhanov Nadir Migdatovič, Ph.D. vedúci výskumník (Moskva)
Burtsev Vladimír Ivanovič, MUDr profesor (Moskva)
Vasyuk Jurij Alexandrovič, MUDr profesor (Moskva)
Gilyarevsky Sergey Rudzherovich, MUDr profesor (Moskva)
Golikov Alexej Petrovič, MUDr Profesor, akademik Ruskej akadémie lekárskych vied (Moskva)
Deev Alexander Dmitrievich, Ph.D. Vedúci laboratória bioštatistiky (Moskva)
Dovgalevskij Pavel Jakovlevič, MUDr profesor (Saratov)
Doshchitsin Vladimir Leonidovič, doktor lekárskych vied profesor (Moskva)
Drapkina Oksana Mikhailovna, MUDr profesor (Moskva)
Zadiončenko Vladimír Semenovič, MUDr profesor (Moskva)
Zakirova Alyara Nurmukhamedovna, MUDr profesor (Ufa)
Kalinina Anna Mikhailovna, MUDr profesor (Moskva)
Konradi Alexandra Olegovna, MUDr profesor (Petrohrad)
Kontsevaya Anna Vasilievna, MUDr vedúci laboratória (Moskva)
Kutishenko Natalya Petrovna, MUDr vedúci laboratória (Moskva)
Kukharchuk Valery Vladimirovich, doktor lekárskych vied Profesor, člen korešpondent Ruskej akadémie lekárskych vied (Moskva)
Latfullin Ildus Anvarovich, MUDr profesor (Kazaň)
Lopatin Jurij Michajlovič, MUDr profesor (Volgograd)
Martynov Anatolij Ivanovič, MUDr Profesor, akademik Ruskej akadémie lekárskych vied (Moskva)
Matyushin Gennady Vasilievich, doktor lekárskych vied profesor (Krasnojarsk)
Nebieridze David Vasilievich, MUDr profesor (Moskva)
Nikitin Jurij Petrovič, MUDr Profesor, akademik Ruskej akadémie lekárskych vied (Novosibirsk)
Perova Natalya Vladimirovna, MUDr profesor (Moskva)
Podzolkov Valery Ivanovič, doktor lekárskych vied profesor (Moskva)
Pozdnyakov Jurij Michajlovič, doktor lekárskych vied profesor (Žukovskij)
Savenkov Michail Petrovič, MUDr profesor (Moskva)
Sulimov Vitalij Andrejevič, MUDr profesor (Moskva)
Tkacheva Oľga Nikolaevna, MUDr profesor (Moskva)
Rybár Boris Borisovič, MUDr profesor (Veliky Novgorod)
Chazova Irina Evgenievna, MUDr profesor (Moskva)
Shalaev Sergey Vasilievich, MUDr profesor (Tjumen)
Šostak Nadežda Alexandrovna, MUDr profesor (Moskva)
Yakuševič Vladimír Valentinovič, MUDr profesor (Jaroslavl)
Yakushin Sergey Stepanovič, MUDr profesor (Ryazan)
Medzinárodná redakčná rada:
Adamyan Karlen Grigorievich, MUDr Profesor, akademik Akadémie lekárskych vied Arménskej republiky (Jerevan, Arménsko)
Vardas Panos, profesor (Heraklion, Grécko)
Vijeyraghavan Govindan, profesor (Thiruvananthapuram, India)
DeMaria Antonio, profesorka (San Diego, USA)
Racionálna farmakoterapia v kardiológii
Racionálna farmakoterapia v kardiológii
Medzinárodná edícia - publikácie indexované webom vedy
Správy
2. svetový kongres klinickej lipidológie sa uskutoční v rakúskej Viedni od 5. do 7. decembra 2014
Toto mimoriadne podujatie prinesie najmodernejšie vzdelávacie prednášky v oblasti klinickej lipidológie so zameraním na praktický manažment lipidov vrátane ťažko liečiteľných hyperlipidémií, genetických dyslipidémií, skríningu, diétnych a nutraceutických prístupov a prípadových štúdií. Hlavný dôraz sa bude klásť na nové terapie, diagnostiku a manažment vysoko rizikových pacientov.
Dovoľujeme si vás požiadať, aby ste svojich predplatiteľov informovali o tomto kongrese vložením bezplatnej reklamy alebo banneru do tlačeného a/alebo online denníka. Pre ďalšie informácie o kongrese Vás pozývame navštíviť webovú stránku: www.clinical-lipidology.com
Tento rok sa ICI Meeting 2014 uskutoční 14. – 16. decembra 2014 v Tel Avive v Izraeli
ICI Meeting je popredná medzinárodná konferencia pre inovácie v kardiovaskulárnych systémoch: srdce, mozog, periférne cievy, high-tech priemysel biologických vied a nové riešenia pre mobilné zdravie. Webová stránka kongresu je: http://2014.icimeeting.com/
Medzinárodné fórum kardiológie a internej medicíny
25.03.2013-27.03.2013 Moskva
Hlavnými vedeckými smermi fóra boli:
- Zlepšenie manažmentu kardiologických pacientov
- Pohotovosť a prvá pomoc pri kardiovaskulárnych ochoreniach
- Rutinné klinické vyšetrenie kardiakov
- Prevencia kardiovaskulárnych ochorení u populácie a jednotlivca
- Nové medicínske technológie v liečbe a prevencii kardiakov
- Intervenčná kardiológia a chirurgická liečba kardiovaskulárnych ochorení
- Problémy rehabilitácie kardiakov
Všetky fázy prípravy fóra a jeho vedecký program boli dostupné na internete na oficiálnej stránke www.cardioprogress.ru.
Pre citáciu: Maksimov M.L. Racionálna farmakoterapia koronárnej choroby srdca: b-blokátory a antagonisty vápnika v liečbe stabilnej angíny // BC. 2014. Číslo 2. S. 124
Podľa oficiálnych štatistík je na prvom mieste v štruktúre príčin smrti v Rusku vždy úmrtnosť na choroby obehového systému, ktoré predstavujú viac ako 55% z celkového počtu úmrtí v krajine. Choroby obehovej sústavy len v prvom polroku 2013 zapríčinili smrť 525 431 ľudí. Ischemická choroba srdca (ICHS) a cerebrovaskulárne ochorenia sú hlavnou príčinou úmrtí v Rusku. Tvoria 29,1 % a 16,9 % úmrtí zo všetkých príčin. Frekvencia anginy pectoris sa prudko zvyšuje s vekom: u žien od 0,1-1% vo veku 45-54 rokov na 10-15% vo veku 65-74 rokov; u mužov od 2-5% vo veku 45-54 rokov po 10-20% vo veku 65-74 rokov. Vo väčšine európskych krajín je prevalencia anginy pectoris 20-40 tisíc na 1 milión obyvateľov. To vysvetľuje veľký záujem lekárov o správny manažment pacientov s angínou pectoris a výber optimálnych liečebných metód. Vysoká úmrtnosť, ktorá existuje v Rusku, sa dá znížiť rozhodným prechodom každého lekára od taktiky symptomatickej liečby k stratégii komplexnej a systematickej sekundárnej prevencie.
Hlavným patofyziologickým mechanizmom IHD je nesúlad medzi potrebou kyslíka myokardom a schopnosťou koronárneho prietoku krvi ich uspokojiť. Rozvoj tohto rozporu je uľahčený aterosklerózou a dynamickou obštrukciou koronárnych artérií v dôsledku ich kŕčov, porušením mechanizmov expanzie koronárnych ciev (nedostatočnosť lokálnych vazodilatačných faktorov na pozadí vysokej spotreby kyslíka v myokarde, nezvyčajne veľké zvýšenie pri potrebe kyslíka v myokarde pod vplyvom intenzívnej fyzickej aktivity, emočného stresu, čo vedie k uvoľňovaniu katecholamínov do krvi, ktorých nadmerná hladina má kardiotoxický účinok).
Pri liečbe anginy pectoris sú definované dva hlavné ciele: zlepšenie prognózy, prevencia vzniku infarktu myokardu a náhlej smrti a zvýšenie strednej dĺžky života, ako aj zníženie frekvencie a intenzity záchvatov angíny pectoris a zlepšenie kvality života pacienta. Na dosiahnutie týchto cieľov je okrem nemedikamentóznej liečby, znižovania modifikujúcich rizikových faktorov a edukácie pacientov potrebné ordinovať racionálnu dennú farmakoterapiu s individuálnym výberom a korekciou liekov podľa údajov klinického, prístrojového a laboratórneho výskumu. Pacientom je vhodné vyhýbať sa námahe, ktorá spôsobuje angínu pectoris, a užívať si nitroglycerín pod jazyk na úľavu. Dôležitá je aj adekvátna liečba sprievodných ochorení: arteriálna hypertenzia (AH), diabetes mellitus, hypo- a hypertyreóza a pod. U pacientov s IHD je potrebné znížiť hladinu krvného tlaku na cieľovú hodnotu 130/85 mm Hg. čl. U pacientov s diabetes mellitus a/alebo ochorením obličiek by cieľová hladina krvného tlaku mala byť nižšia ako 130/85 mm Hg. čl. Osobitnú pozornosť si vyžadujú stavy ako anémia, hypertyreóza. Úprava životného štýlu, lieky a revaskularizácia pomáhajú minimalizovať symptómy alebo úplne eliminovať angínu, aj keď nie všetky tieto prístupy môžu byť pre konkrétneho pacienta nevyhnutné.
1. Lieky, ktoré zlepšujú prognózu u pacientov s angínou pectoris
Kyselina acetylsalicylová (ASA) 75–150 mg/deň u všetkých pacientov pri absencii kontraindikácií (aktívne gastrointestinálne krvácanie, alergia alebo intolerancia na ASA) (A).
Statíny u všetkých pacientov s koronárnou chorobou srdca (A).
Perorálne betablokátory u pacientov s anamnézou infarktu myokardu alebo srdcového zlyhania (A).
ACE inhibítory alebo ARB v prítomnosti hypertenzie, srdcového zlyhania, dysfunkcie ľavej komory, predchádzajúceho infarktu myokardu s dysfunkciou ľavej komory alebo diabetes mellitus (A).
Trieda II a
ACE inhibítory alebo ARB u všetkých pacientov s angínou a potvrdenou koronárnou chorobou srdca (B).
Klopidogrel ako alternatíva k ASA u pacientov so stabilnou angínou, ktorí nemôžu užívať ASA, napríklad pre alergie (B).
Vysoké dávky statínov pre vysoké riziko (kardiovaskulárna úmrtnosť vyššia ako 2 % ročne) u pacientov s preukázanou koronárnou chorobou srdca (B).
Fibráty pre nízke HDL alebo vysoké triglyceridy u pacientov s diabetes mellitus alebo metabolickým syndrómom (B).
2. Medikamentózna terapia zameraná na zmiernenie symptómov
Krátkodobo pôsobiaci nitroglycerín na úľavu od anginy pectoris a situačnú profylaxiu (pacienti by mali dostať adekvátne pokyny na použitie nitroglycerínu) (B).
Vyhodnoťte účinnosť b1-blokátora a titrujte jeho dávku na maximálnu terapeutickú hodnotu; zhodnotiť uskutočniteľnosť použitia dlhodobo pôsobiaceho lieku (A).
V prípade zlej tolerancie alebo nízkej účinnosti b-blokátora naordinujte monoterapiu BMCC (A), dlhodobo pôsobiace nitráty (C).
Ak monoterapia s b-blokátorom nie je dostatočne účinná, pridajte dihydropyridín BMCC (B).
Trieda II a
V prípade zlej tolerancie b-blokátora predpísať inhibítor If-kanálov sínusového uzla - ivabradín (B).
Ak je monoterapia s CBCC alebo kombinovaná liečba s CBCC a β-blokátorom neúčinná, nahraďte CBCC dlhodobo pôsobiacim nitrátom. Zabráňte vzniku tolerancie na dusičnany (C).
⎯Metabolické lieky (trimetazidín MB) možno použiť popri štandardných liekoch alebo ako ich alternatívu v prípade zlej tolerancie (B) .
Betablokátory (BAB) sú lieky, ktoré selektívne blokujú β-adrenergné receptory a eliminujú účinky adrenalínu na efektorové orgány sprostredkované cez β-adrenergné receptory.
Betablokátory predstavujú skupinu liekov, ktorá je z hľadiska ich farmakologických účinkov veľmi heterogénna, ktorých jedinou spoločnou vlastnosťou je kompetitívny antagonizmus voči β1-adrenergným receptorom. Spolu s blokádou β1-adrenergných receptorov môžu β-blokátory blokovať β2-adrenergné receptory. V prvom prípade hovoria o neselektívnych BB, v druhom o β1-selektívnych liekoch. BAB sa tiež líšia prítomnosťou alebo absenciou vnútornej sympatomimetickej aktivity (ISA), vazodilatačným účinkom a lipofilitou. Lieky tejto skupiny kompetitívne vytláčajú adrenalín z jeho spojenia s β-adrenergnými receptormi na efektorovom orgáne.
BAB, ktoré selektívne pôsobia na srdce (selektívne), sa vyznačujú vyššou afinitou k β1-adrenoreceptorom myokardu ako k β2-adrenergným receptorom krvných ciev a priedušiek (hlavne v terapeutických dávkach). Neselektívne BB pôsobia na β1 aj β2-adrenergné receptory. BAB majú hypotenzívne, antianginózne, antiarytmické, negatívne cudzie-, chrono-, dromo- a bathmotropné účinky. Inhibíciou β-adrenergných receptorov srdca, z ktorých 75 % sú β1 a 25 % - β2 receptory, znižujú tvorbu cAMP z ATP stimulovaného katecholamínmi a znižujú vnútrobunkový prúd vápnikových iónov. To vedie k zníženiu srdcovej frekvencie, inhibícii vedenia a zníženiu kontraktility myokardu.
Antianginózny účinok BAB je spôsobený znížením spotreby kyslíka myokardom v dôsledku zníženia srdcovej frekvencie (predĺži sa diastola a zlepší sa perfúzia myokardu) a znížením kontraktility, ako aj zúžením koronárnych ciev neischemických oblastí. , čo vedie k redistribúcii krvi do zón ischemických oblastí myokardu. Mechanizmus hypotenzívneho účinku BAB je inhibícia presynaptických β2 receptorov, v súvislosti s ktorou sa znižuje uvoľňovanie norepinefrínu do synaptickej štrbiny a následne stimulácia α receptorov v krvných cievach, zníženie aktivity systém renín-angiotenzín-aldosterón (blokáda β1 receptorov juxtaglomerulárnych buniek obličiek), inhibícia vazomotorického centra (pre lieky prenikajúce do centrálneho nervového systému), obnovenie baroreceptorového mechanizmu (v dôsledku zníženia srdcového výdaja).
Antiarytmický účinok BAB je určený inhibičným účinkom na faktory, ako je zvýšená aktivita sympatiku a cAMP, ktorý zohráva významnú úlohu pri výskyte fibrilácie komôr pri ischémii myokardu a zvýšenom krvnom tlaku. BAB inhibuje vedenie impulzov v antegrádnom a v menšom rozsahu aj v retrográdnom smere cez AV uzol a pozdĺž ďalších dráh. Väčšina selektívnych β-blokátorov v terapeutických dávkach nemá kardiodepresívny účinok, neovplyvňuje metabolizmus glukózy a nespôsobuje zadržiavanie sodíkových iónov v organizme. Selektívne β-blokátory v menšej miere ako neselektívne ovplyvňujú uvoľňovanie inzulínu a metabolizmus sacharidov, maskujú príznaky hypoglykémie u pacientov s diabetes mellitus, zvyšujú obsah triglyceridov, znižujú obsah voľných mastných kyselín a lipoproteíny s vysokou hustotou. Pri použití v terapeutických dávkach majú selektívne BB menej výrazný účinok na hladké svaly priedušiek a periférnych artérií a na metabolizmus lipidov ako neselektívne.
BB sú lieky prvej voľby (A) u pacientov s anginóznymi záchvatmi, ktorí prekonali infarkt myokardu alebo pri diagnostike epizód ischémie myokardu u pacientov pomocou inštrumentálnych metód. V dôsledku zníženia adrenergnej aktivácie srdca β-blokátory zvyšujú toleranciu záťaže a znižujú frekvenciu a intenzitu záchvatov anginy pectoris, čo vedie k zlepšeniu symptómov a zníženiu spotreby kyslíka myokardom. Okrem toho zvyšujú prísun kyslíka do myokardu (v dôsledku zvýšeného kolaterálneho prietoku krvi a jej redistribúcie v prospech ischemických vrstiev myokardu – subendokardu). Výber lieku na angínu pectoris závisí od klinickej situácie a individuálnej odpovede pacienta.
Vo farmakoterapii pacientov s IHD by sa mali uprednostňovať selektívne dlhodobo pôsobiace BB bez ICA. U týchto liekov je oveľa menšia pravdepodobnosť nežiaducich účinkov liečby ako u neselektívnych β-blokátorov, a preto sa môžu použiť u pacientov s ochorením koronárnych artérií so sklonom k bronchospazmu, u pacientov s CHOCHP, s metabolickým syndrómom, diabetes mellitus a s periférnym krvným obehom. poruchy. Ich účinnosť bola preukázaná vo veľkých klinických štúdiách. Takéto údaje sa získali použitím metoprololu s predĺženým uvoľňovaním, bisoprololu, nebivololu a karvedilolu. Preto sa tieto BAB odporúčajú pacientom, ktorí mali AIM. Pri predpisovaní alprenololu, atenololu, oxprenololu nebolo možné dosiahnuť pozitívne výsledky. Metaanalýza 82 randomizovaných štúdií ukázala, že dlhodobé užívanie β-blokátorov vedie k ďalšiemu zníženiu rizika úmrtia a vzniku rekurentného IM u pacientov, ktorí mali IM a ktorí užívali ASA, fibrinolytiká a ACE inhibítory .
Údaje z veľkých prospektívnych štúdií naznačujú, že dlhodobé užívanie β-blokátorov zvyšuje mieru prežitia pacientov, ktorí mali IM, o 25 % v dôsledku významného zníženia počtu úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia, vrátane náhlej smrti a opakovaného AIM. U pacientov s ischemickou chorobou srdca majú najvýraznejší kardioprotektívny účinok lipofilné liečivá (znižujúce úmrtnosť v priemere o 30 %) – betaxolol, karvedilol, metoprolol, propranolol, timolol atď. a BAB bez ICA (v priemere o 28 %): metoprolol, propranolol a timolol. Zároveň ani BAB s ICA (alprenolol, oxprenolol a pindolol), ani hydrofilné lieky (atenolol a sotalol) nezabránia úmrtiu u tejto kategórie pacientov pri dlhodobom užívaní. Bisoprolol je vysoko selektívny β1-blokátor, bez ICA, úspešne kombinuje výhody lipo- a hydrofilných BB, dlhý polčas a malý počet vedľajších účinkov.
Bisoprolol má dvojakú cestu eliminácie – metabolizmus v pečeni a filtráciu v obličkách (vyrovnaný klírens), čo umožňuje jeho použitie v prípade poruchy funkcie pečene alebo obličiek. Pri ťažkej renálnej / hepatálnej insuficiencii sa však odporúča znížiť dávku 2-krát. Viaže sa na plazmatické bielkoviny o 30 %, preto je interakcia s inými liekmi na úrovni väzby na bielkoviny vylúčená. Metabolizované o 40-60%. Hlavnou metabolickou cestou je oxidácia CYP2D6, ktorá sa vyznačuje genetickým polymorfizmom. Na rozdiel od propranololu, metoprololu, karvedilolu, nebivololu však farmakokinetika bisoprololu nezávisí od genetického polymorfizmu CYP2D6, teda jeho farmakokinetika nezávisí od genetických charakteristík pacienta. Bisoprolol sa môže použiť u pacientov s CHOCHP za predpokladu adekvátnej súbežnej bronchodilatačnej liečby za starostlivého monitorovania klinického stavu pacientov a parametrov respiračných funkcií.
Ako ukazuje skutočná klinická prax, lieky s rôznymi obchodnými názvami, založené na rovnakej účinnej látke, sa môžu výrazne líšiť v terapeutickej účinnosti. Štúdia „Porovnanie klinickej účinnosti originálneho lieku bisoprololu a jeho generického lieku u pacientov so stabilnou angínou pectoris v kombinácii s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc“ ukázala, že iba pri predpisovaní originálneho lieku bisoprololu (Concor, Takeda Pharmaceuticals LLC) sa cieľová srdcová frekvencia sa dosiahne rozsah a zlepšenie endotelovej funkcie, čo umožňuje realizovať dlhodobé kardiovaskulárne účinky a hovoriť o jeho väčšej klinickej účinnosti. Generický liek nemal žiadny vplyv na funkciu endotelu: neboli žiadne významné zmeny v EDVD, ako aj v sérových koncentráciách metabolitov oxidu dusnatého. Zistilo sa, že u pacientov s ochorením koronárnych artérií so sprievodnou CHOCHP je iba pôvodný bisoprolol schopný zlepšiť funkčný stav endotelu. Spočiatku u všetkých pacientov v štúdii N.Yu. Grigorieva a kol. došlo k porušeniu priechodnosti priedušiek. Po 12 týždňoch u pacientov užívajúcich originálny liek sa parametre respiračných funkcií nezmenili, čo je spôsobené preukázanou vysokou kardioselektivitou (1:75) bisoprololu. V prieskume, pričom generický liek, po 4 týždňoch. po 12 týždňoch však nedošlo k významnej dynamike respiračných funkcií. bol zaznamenaný štatisticky významný pokles respiračných funkcií. Zhoršenie priechodnosti priedušiek pri užívaní generického bisoprololu je s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené kvalitou jeho hlavnej molekuly a v ňom obsiahnutých pomocných látok, ktoré by mohli ovplyvniť priechodnosť priedušiek. Aby sa predišlo rozvoju porúch priechodnosti priedušiek u pacientov s ischemickou chorobou srdca so sprievodnou CHOCHP, má sa predpísať pôvodný bisoprolol.
Údaje z vykonaných štúdií ukázali, že použitie bisoprololu nielen znižuje závažnosť klinických symptómov, ale tiež výrazne zlepšuje prognózu. U pacientov so stabilnou angínou pectoris je možné výrazne znížiť počet a trvanie prechodných epizód ischémie, znížiť mortalitu, výskyt koronárnych artérií a zlepšiť celkový stav pacientov. Bisoprolol podporuje toleranciu záťaže vo väčšej miere ako atenolol a metoprolol, spôsobuje významné zvýšenie záťažovej kapacity a dávkovo závislý účinok na toleranciu záťaže. Ukázalo sa, že bisoprolol v oveľa väčšej miere ako atenolol a metoprolol zlepšuje kvalitu života pacientov a znižuje úzkosť a únavu. Veľmi dôležité je, že bisoprolol znižuje kardiovaskulárnu mortalitu a riziko fatálneho IM u vysokorizikových pacientov podstupujúcich kardiochirurgický výkon.
Takže v dvojito zaslepenej štúdii L. van de Vena a kol. preukázali, že pri stabilnej angíne pectoris je účinnosť bisoprololu v dávke 10 mg 1 r./deň signifikantne vyššia ako účinnosť izosorbiddinitrátu v dávke 20 mg 3 r./deň.
V multicentrickej kontrolovanej štúdii TIBBS (Total Ischemic Burden Bisoprolol Study) sa porovnával účinok bisoprololu (Concor) a prolongovaného nifedipínu na prechodnú ischémiu myokardu u pacientov so stabilnou angínou pectoris. Táto štúdia zahŕňala 330 pacientov, ktorí mali aspoň 3 epizódy ischémie myokardu v priebehu 48 hodín pred randomizáciou podľa Holterovho monitorovania elektrokardiogramu. Terapiu bisoprololom (Concor) dostalo 161 pacientov, 169 nifedipínom s predĺženým uvoľňovaním. Všetci pacienti dostávali placebo počas 10 dní, potom počas 4 týždňov. - bisoprolol v dávke 10 mg / deň alebo retardovaný nifedipín v dávke 20 mg 2-krát denne. V nasledujúcich 4 týždňoch. pacienti dostávali dvojité dávky tých istých liekov. Na konci štúdie bol priemerný počet epizód ischémie myokardu štatisticky významne nižší v skupine Concor. Okrem toho sa v tejto skupine výrazne znížil počet epizód ischémie v skorých ranných hodinách. Bisoprolol bol účinnejší ako nifedipín s predĺženým uvoľňovaním, pokiaľ ide o trvanie ischemických epizód (bisoprolol – 68 % oproti nifedipínu – 28 %), závažnosť ischemických záchvatov (-70 % pri bisoprolole a – 40 % pri nifedipíne), počet ischemických epizód (-60 % na bisoprolole oproti 29 % na nifedipíne). Je tiež dôležité, že štúdia TIBBS preukázala priamu koreláciu medzi počtom a trvaním epizód ischémie myokardu s frekvenciou úmrtí, fatálnych kardiovaskulárnych príhod a revaskularizačných operácií myokardu. Concor, ktorý eliminuje epizódy ischémie myokardu, má teda pozitívny vplyv na prognózu stabilnej anginy pectoris.
Ďalšiu významnú skupinu liečiv používaných v komplexnej farmakoterapii ischemickej choroby srdca dnes určite poznáme pomalé blokátory kalciového kanála (BCCC) alebo (v terminológii iných zdrojov) antagonisty vápnika. Schopnosť BMCC uvoľniť hladké svaly stien artérií svalového typu, arteriol, a tým znížiť celkovú periférnu vaskulárnu rezistenciu (TPVR), slúžila ako základ pre široké použitie týchto liekov pri hypertenzii a ischemickej chorobe srdca. Pomalé blokátory vápnikových kanálov majú vazodilatačný účinok a najsilnejšími vazodilatanciami sú lieky zo skupiny dihydropyridínov. Pri vazospastickej angíne (variantná angína, Prinzmetalova angína) sa na prevenciu záchvatov používajú BMCC, deriváty dihydropyridínu. Dihydropyridíny vo väčšej miere ako iné BMC eliminujú spazmus koronárnych artérií, a preto sú liekmi voľby pri vazospastickej angíne pectoris. Mechanizmus antianginózneho a hypotenzného účinku je spôsobený ich schopnosťou spôsobiť expanziu periférnych a koronárnych artérií, preto možno tieto lieky považovať za doplnok a niekedy aj za alternatívu k nitrátom, ktoré majú tiež vazodilatačný účinok.
Je potrebné vyhnúť sa vymenovaniu krátkodobo pôsobiacich derivátov dihydropyridínu, pretože môžu zhoršiť symptómy a prognózu života v IHD. Silná vazodilatácia spôsobená nifedipínom vedie k stimulácii sympatoadrenálneho systému s rozvojom hyperkatecholamínémie, čo spôsobuje tachykardiu, sčervenanie tváre a arytmogénny efekt. Okrem toho môže koronárna dilatácia spôsobiť syndróm kradnutia. Podľa moderných odporúčaní by sa pacientom s ischemickou chorobou srdca mal predpisovať iba predĺžený dihydropyridín BMCC II a III generácie, užívaný 1 r./deň, najmä pri kombinácii ischemickej choroby srdca a hypertenzie. Amlodipín, ktorý má dostatočnú dôkazovú základňu v multicentrických klinických štúdiách, by sa mal považovať za liek prvej voľby. Amlodipín spôsobuje expanziu koronárnych artérií veľkého kalibru, ako aj koronárnych arteriol, intaktných aj ischemických oblastí myokardu. Tým je zabezpečený prísun kyslíka do buniek myokardu pri spazmoch koronárnych artérií. Okrem toho amlodipín rozšírením periférnych arteriol znižuje OPSS, zatiaľ čo reflexná tachykardia sa spravidla nevyvíja. Účinnosť amlodipínu u pacientov s angínou pectoris je vyššia ako účinnosť diltiazemu.
Ak zhrnieme vyššie uvedené, môžeme si všimnúť relevantnosť objavenia sa na ruskom farmaceutickom trhu kombinácie najpoužívanejšieho antagonistu vápnika (amlodipínu) s najpoužívanejším β-adrenergným blokátorom (bisoprolol) ako súčasť jednej tablety podávanej 1 r. ./deň - Concor AM (LLC "Takeda Pharmaceuticals"). Táto kombinácia je racionálne hypotenzívne a antiischemické. Komplementárne účinky v dôsledku rôznych mechanizmov účinku: amlodipín znižuje centrálny aortálny tlak a periférnu vaskulárnu rezistenciu a bisoprolol - ľavokomorový tepový objem a sekréciu renínu, ktorý zabraňuje vazokonstrikcii. Lieky oslabujú reflexné reakcie spojené s užívaním ďalšej zložky kombinácie: bisoprolol zabraňuje negatívnemu účinku reflexnej aktivácie SNS spôsobenej užívaním amlodipínu a amlodipín zabraňuje reflexnej vazokonstrikcii spôsobenej pôsobením bisoprololu.
Za zmienku stoja aj podobné farmakokinetické parametre oboch liečiv: dlhý polčas, účinok 24 hodín.Tak v štúdii R. Rana et al. u 801 pacientov s novodiagnostikovanou esenciálnou hypertenziou 2. štádia v priebehu 4 týždňov. liečba Concor AM (5 mg bisoprololu + 5 mg amlodipínu), cieľové hodnoty krvného tlaku (<140 и <90 мм рт. ст. для САД и ДАД соответственно) были достигнуты у 82,5% пациентов. Помимо предсказуемой гипотензивной эффективности комбинации было показано отчетливое снижение ЧСС на 10,4%. За 4 нед. терапии средняя ЧСС снизилась с исходного среднего 83,3 уд./ мин. до 74,6 уд./мин. При этом отмечена хорошая переносимость комбинации, низкая частота нежелательных лекарственных реакций. Исследователи отметили отличную или хорошую эффективность препарата у 91,4% пациентов, а 90,6% больных - отличную или хорошую его переносимость . Это важно, поскольку повышенная ЧСС является одним из значимых факторов риска сердечно-сосудистого заболевания. Обоснованием применимости комбинации бисопролола и амлодипина в лечении пациентов с ИБС можно считать: высокую эффективность и безопасность обоих препаратов, особенно при сочетании ИБС и АГ .
β-blokátory vo svete a ruskej lekárskej praxi sú dnes široko používané pri liečbe a prevencii kardiovaskulárnych ochorení a ich komplikácií. Sú uznávané ako lieky prvej voľby vo väčšine medzinárodných a národných smerníc pre liečbu ischemickej choroby srdca a hypertenzie. Bisoprolol a iné vysoko selektívne β-blokátory bez ICA sa odporúčajú ako hlavná terapia pre všetky formy ochorenia koronárnych artérií, vrátane pacientov s akútnym koronárnym syndrómom a AIM. Lieky z tejto skupiny sú prvou voľbou pri liečbe pacientov s angínou, najmä pacientov po infarkte myokardu, pretože vedú k preukázanému zníženiu úmrtnosti a výskytu recidívy infarktu myokardu. Ak je monoterapia BAB nedostatočná, potom sa do liečby pridávajú nitráty alebo antagonisty vápnika zo skupiny dihydropyridínov.
Kombinácia bisoprololu v kombinácii s amlodipínom (Concor AM) je racionálna antihypertenzívna kombinácia, ktorú je možné vzhľadom na zníženie srdcovej frekvencie a záťaže myokardu úspešne použiť pri liečbe ischemickej choroby srdca, stabilnej angíny pectoris, najmä v kombinácii s hypertenziou . Prítomnosť 4 rôznych dávkových variantov zloženia lieku Concor AM (bisoprolol / amlodipín 5 mg / 5 mg, 5 mg / 10 mg, 10 mg / 5 mg, 10 mg / 10 mg) určuje pohodlie pre lekára a pacienta pri výbere adekvátnej dávky kombinovaného lieku. Bisoprolol v kombinácii s amlodipínom (Concor AM) možno považovať za nenahraditeľný liek pri liečbe ischemickej choroby srdca, najmä pri zlej tolerancii nitrátov.
Literatúra
- Prečo Rusko umiera? Mednovosti, 9.5.2013 http://medportal.ru/mednovosti
- Národné odporúčania pre diagnostiku a liečbu stabilnej angíny // Kardiovaskulárna terapia a prevencia. 2008. 7(6) Príloha 4.
- Lupanov V.P. Sekundárna prevencia koronárnej choroby srdca: miesto b-blokátorov // Príručka lekára polikliniky. 2009. Číslo 8.
- Klinická farmakológia: Národné usmernenia (séria národných odporúčaní). M.: GEOTAR-Media, 2014. - 976 s.
- Klinická farmakológia / Ed. V.G. Kukes. M.: GEOTAR-Media, 2013. 1056 s.
- Odporúčania pre manažment pacientov so stabilnou angínou pectoris. Pracovná skupina pre manažment pacientov so stabilnou angínou Európskej kardiologickej spoločnosti.// Racionálna farmakoterapia v kardiológii. 2007. Číslo 1.
- Metelitsa V.I. Klinická farmakológia kardiovaskulárnych liečiv. M.: Mia, 2005. 926 s.
- Chazov E.I., Belenkov Yu.N. Racionálna farmakoterapia kardiovaskulárnych chorôb. M.: Litterra, 2005. 972 s.
- Nedogoda S.V., Marčenko I.V., Chalyabi T.A. Porovnávacia antihypertenzívna účinnosť generík angiotenzín-konvertujúceho enzýmu enalaprilu (renitec, Enap, Ednit, Invoril, Envans a Enam) a náklady na liečbu u pacientov s esenciálnou hypertenziou // Arteriálna hypertenzia. 2000. č. 1. S. 52-55.
- Petrov V.I., Lopatin Yu.M., Nedogoda S.V. Indapamidové generiká: vplyv na denný profil krvného tlaku, elektrolyty a pomer cena/účinnosť liečby u pacientov s esenciálnou hypertenziou // Arteriálna hypertenzia. 2001. V. 7, č. 1. S. 37-44.
- Grigoryeva N.Yu., Sharabrin E.G., Kuznetsov A.N. Porovnanie klinickej účinnosti pôvodného liečiva bisoprololu a jeho generika u pacientov so stabilnou angínou v kombinácii s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc // Racionálna farmakoterapia v kardiológii. 2010. č. 6 ods. s. 497-501.
- Maksimov M.L. Voľba medzi originálom a generikom v každodennej praxi. M .: Zdravotnícke podnikanie, 2012. Číslo 1. s. 44-50.
- van de Ven L.L., Vermeulen A., Tans J.G. a kol. Ktorý liek si vybrať pre stabilnú anginapektoris: porovnávacia štúdia medzi bisoprololom a nitrátmi // Int. J. Cardiol. 1995 Vol. 47 ods. S. 217-223.
- von Arnim T. Medikamentózna liečba na zníženie celkovej ischemickej záťaže: štúdia celkovej ischemickej záťaže bisoprololom (TIBBS), multicentrická štúdia porovnávajúca bisoprolol a nifedipín. Vyšetrovatelia TIBBS // J. Am. Zb. kardiol. 1995 Vol. 25 ods. S. 231-238.
- Gendlin G.E., Borisov S.N., Melekhov A.V. Použitie bisoprololu v praxi kardiológa // Consilium Medicum. 2010. Zväzok 12 / č. 10.
- Waeber B., Feihl F., Ruilope L.M. Drugs. 2009 Vol. 69. S. 1761-1776.
- Prichard B.N.C., Cruickshank J.M., Graham B.R. Blood Press. 2001 Vol. 10. str. 366-386.
- Gradman A.H. a kol. J. Clin. hypertenzia. 2011. Vol.13. S. 146-154.
- Palatini P. a kol. drogy. 2006 Vol. 66. S. 133-144.
- Cruickshank J.M. Int. .J kardiol. 2007 Vol. 120. S. 10-27.
- Rana R., Patil A. Účinnosť a bezpečnosť fixnej kombinácie bisoprololu a amlodipínu pri esenciálnej hypertenzii // Ind. Praktizujúci. 2008 Vol. 61(4). S. 225-234.
- Singh B.N. Eur. Heart J. 2003. (.5 (Suppl. G).G. 3-G9.