Elvis Presley je kráľ rokenrolu. Kto je kráľom rokenrolu? Detstvo a mladosť

Ilustrovaná história rockovej hudby od Pascala Jeremyho

Elvis Presley - kráľ rokenrolu

Elvis Aron Presley (Elvis Presley) bol prvou rockovou superstar a jednou z mála hviezd v hudobnom svete, ktoré možno prirovnať k hollywoodskym polobohom veľkej éry. Elvis bol rockový tým, čím bol Clark Gable vo filmoch. Obaja boli kolosálne populárni, obaja sa týčili nad svojimi súčasníkmi, obaja mali titul, ktorý im udelili kolegovia – titul „kráľ“ a niesli ho s takou dôstojnosťou, akoby im bol daný božským právom.

Rovnako ako Gable, aj Presley bol sexsymbol – prvý rockový sexsymbol. Skutočný sexsymbol rovnako, aj keď rôznymi spôsobmi, má rád obe pohlavia. Presley to dosiahol tak, že spôsobil akútne sexuálne vzrušenie mladých žien bez toho, aby si proti nemu postavil svojich priateľov, milencov, manželov. Bol taký víťazoslávne odvážny, že ho títo priatelia, milenci, manželia napodobňovali, súperili s ním. Zatiaľ čo sa dievčatá zvíjali a vrieskali, ich kamaráti sa prehýbali v chrbte, našpúlili pery, štípali si kolená, uhladili si vlasy a naučili sa kresliť južanským spôsobom. Obe pohlavia uznali veľkosť Elvisa a vyžívali sa v nej.

Elvis Presley Narodil sa 8. januára 1935 v Tupelo, Mississippi. V ekonomickom zmysle sa narodil v nesprávnom čase a na nesprávnom mieste. O mnoho rokov neskôr povie: „Žili sme, ako sa s nami hovorí, na zlej strane cesty. Potom však v Tupele neexistovala žiadna „druhá strana“. Všetci mali zlú výživu. Nehladovali sme, ale niekedy sme k tomu boli blízko."

V nádeji na lepší život sa rodina presťahovala do Memphisu v Tennessee. Ale ani tu to nebolo jednoduchšie. Žili pod neustálou hrozbou hladu, nezamestnanosti, chorôb. Ale teraz bol Elvis v správnom čase na správnom mieste – aspoň v jednom ohľade. Ak niekto prijme definíciu rokenrolu ako čierneho rhythm and blues prispôsobeného pre belochov, potom Memphis bol presne bod, kde sa obe zložky zblížili. Mladý muž s hudobným sluchom si tu mal možnosť vypočuť doslova čokoľvek – od najobscénnejšieho blues až po najuslintanejšiu vidiecku baladu. A Elvis mal vypočutie. Pozorne počúval a všetko vstrebával. V dôsledku toho sa to začalo meniť na vážny problém: absorboval do seba toľko, že mohol spievať v rôznych štýloch a takmer sa stal brilantným hudobným parodistom. Jeho producent Sam Phillips okamžite nezistil, že Elvis má svoj vlastný štýl.

Elvis bol nespoločenské dieťa. Možno to bolo spôsobené tým, že jeho brat Jesse (boli dvojičky) zomrel pri pôrode a Elvis sa podvedome cítil osamelý. Je preto pochopiteľné, že matka zbožňovala svojho pozostalého syna a on zbožňoval ju. Ako tínedžer si zvolil svoj vlastný, veľmi špecifický, štýl obliekania. Mal zvláštny zmysel pre farby: mal rád čierne a svetlé ružové tóny. Vlasy mal dlhé (na vtedajšie pomery), mastil si ich bryolínom a česal dozadu na spôsob „kačacieho zadku“. Jej tvár orámovali ikonické bokombrady.

Carl Perkins, jeho súčasník, kolega a autor Modrých semišových topánok, si spomína, že Elvisova osobnosť vyvolala v jeho okolí posmech: „Ľudia sa mu smiali... nazvali ho sissy. V tých dňoch to bolo pre neho veľmi ťažké." Medzitým, bez toho, aby o tom vedel, pestoval imidž, ktorý čoskoro začal násilne kopírovať mládež celého sveta.

Začal spievať v kostole. Tam predviedol niečo ako biely gospel. Rád sledoval, ako inšpirovaní kazatelia privádzajú svoje stádo do modlitebnej extázy, zvyšujú hlas, búchajú Bibliu o kazateľnicu a hrozia pekelnými mukami. Svojmu remeslu sa naučil osmózou a všetko prebral cez svoje póry.

Vo veku 18 rokov bol vodič kamiónu Elvis Presley takmer zrelý na novú rolu. Príbeh o stretnutí s mužom, ktorý zohral úlohu katalyzátora jeho osudu, by sa mohol zdať ako vynález reklamného stroja, keby to nebola pravda.

Elvis chcel nahrať dve piesne na platňu a dať ju mame k narodeninám. Za týmto účelom prišiel do malého štúdia v Memphise. Prekonal svoju nesmelosť, otvoril dvere a ocitol sa tvárou v tvár Marion Kaysker, sekretárke. Zavolala šéfovi a o pár minút neskôr Elvisovi Presleymu a Sam Phillips stáli vedľa seba v nahrávacom štúdiu – prvý, no nie posledný raz.

Elvis zaspieval skladby "My Happines" ("My Happiness") z repertoáru skupiny Ink Spots a "That`s When Your Heartaches Begin". Phillipsovi sa zdalo, že v tomto hlase niečo je – nič zvláštne, len istá originalita. Áno, aj s černošským podtónom.

Zatiaľ sa nič nadprirodzené nestalo. Elvis bol stále tam a Sam Phillips neustále premýšľal o zvuku, ktorý nedokázal preniesť do filmu. Skúšal Presleyho na pesničkách najrôznejších štýlov a usilovný chlapík, keďže bol dobrým imitátorom, odviedol skvelú prácu s každým štýlom.

Objav jedinečného „Presleyho zvuku“ sa stal presne tak, ako je znázornené v jeho mnohých nízkoprofilových filmoch. Rozum hovorí: neverte - ale toľko ľudí potvrdilo pravdivosť tohto príbehu, že musíte veriť.

Phillips pokračoval v testovaní Presleyho a nakoniec sa rozhodol vyskúšať ho na blues. Vybral si pieseň „This`s All Right (Mama)“ od Arthura „Big Boy“ Crudupa. Pracovali dlho, ale nemohli dosiahnuť to, čo Phillips chcel. Vyhlásili prestávku, vypli mikrofóny. Teraz si Presley a jeho hudobníci Moore a Bill Black mohli oddýchnuť, ale Presley si neoddýchol, bol nervózny: vzal gitaru a neobmedzovaný žiadnym zariadením začal spievať „This`s All Right“. Jeho hlas znel ľahko a slobodne a jeho telo sa pohybovalo v rytme hudby. Moore a Black sa chopili refrénu a všetci traja sa, ako sa hovorí, zapli. Vtom sa Phillips vrátil a prekvapený zamrzol na mieste. "Čo je to do pekla?" zvolal. Moore: Nevieme. Phillips: „Poď, začnime odznova. A nestraťte ten zvuk! Napíšeme si to."

Takže Phillips konečne zachytil požadovaný zvuk. Prečo jemu a Presleymu trvalo tak dlho, kým sa dostali do blues, keď Phillips vedel, že Elvis miluje blues a umelcov ako Crudup? Odpoveď obsahuje rozhovor s Elvisom, ktorý poskytol o niekoľko rokov neskôr. „Bol som odsúdený za to, že som miloval blues,“ povedal, „a v Memphise bol blues považovaný za posvätnú hudbu. Nikdy mi to však neprekážalo.“

Na rasistickom juhu nebolo zvykom, aby beloch spieval blues. Phillips to vedel a v ten večer prinútil Presleyho nahrať ďalšie, pre každý prípad, celkom prijateľné číslo „Blue Moon Of Kentucky“ („Blue Moon of Kentucky“).

Po vytvorení nahrávky ju Phillips preniesol do miestnych rozhlasových staníc. Reakcia bola vtipná: keď priniesol bluesovú pieseň na černošskú stanicu, pýtali sa: "Kto je ten vidiecky chlapec?" A keď priniesol „Blue Moon“ do country rádia, nevedeli pochopiť, prečo ich pesničky berie černoch!

Tak či onak, éterom znelo „This`s All Right“. Ľudia si ho začali kupovať a čoskoro malo vydavateľstvo Phillips' Sun Records solídny lokálny hit. Presleyho meno sa stalo známym na juhu. Najprestížnejšia vidiecka rozhlasová relácia, Grand Ole Opry, ho pozvala na skúšobný konkurz... a odmietla ho: možno kvôli rovnakému černošskému podtextu. Iná slávna šou, Louisiana Hayride, sa mu však celkom hodila a dala mu ročnú zmluvu. Okrem toho v tomto období precestoval celý Juh a na koncertoch vystupoval pod pseudonymom kopcovitá mačka(Country Cat). Jeho prvé veľké vystúpenie bolo v auguste 1954 v Overton Park Shell Auditorium v ​​Memphise. "Od prvej nahrávky som urobil rýchlu vec," spomínal, "v sále bol hluk, hluk, škrípanie... Išiel som do zákulisia a tam mi niekto povedal, že publikum kričalo, pretože som kýval bokmi."

Čoskoro si uvedomil, že hladina hluku v sále je priamo úmerná intenzite jeho kolísania. Čím viac krútil bokmi, tým prenikavejšie boli výkriky. A krútil silou a hlavou.

Toto všetko sa stalo v provinciách a zostalo by tam, keby si Presley nenašiel inteligentného, ​​energického manažéra. Sam Phillips jednoducho nemal prostriedky na to, aby Presleyho dostal na národnú úroveň. Nezdá sa však, že by sa mu to páčilo.

Tu je potrebné povedať pár slov o Sam Phillips. Je to pozoruhodná osobnosť s úžasným talentom. Spolu s Freedom bol rokenrolovou pôrodnou asistentkou. Okrem Presleyho objavil aj Jerryho Lee Lewisa, Johnnyho Casha, Carla Perkinsa a Roya Orbisona. Nikto z nich pri ňom nezostal, hoci sa všetci ďalej rozvíjali a dosiahli najširšiu slávu. Zdalo sa, že ho to až tak netrápilo. Svoje potenciálne hviezdy predal ľuďom, ktorí z nich urobili superhviezdy a pokojne sa vrátil k svojim starostiam. Nikdy netúžil dostať sa do „prvej ligy“. Pred Presleym sa zaoberal černošskými umelcami a práve jemu vďačíme za rané nahrávky takých hudobníkov ako Howlin Wolf, B. B. King a Ike Turner. Postúpil ich väčším spoločnostiam a nechal ich, aby riskovali a zbierali odmeny. Phillips mohol zarobiť milióny z talentu, ktorý prišiel cez jeho štúdio, ale jednoducho na tieto veci nemyslel. Jerry Lee Lewis o ňom raz povedal: "Sam nie je normálny... Mal by mať viac zdravého rozumu."

Elvis teda potreboval manažéra, ktorý by ho vytiahol z provinčnej divočiny. Stal sa plukovníkom Tom Parker. V priebehu niekoľkých mesiacov posunul Elvisa z miestnej celebrity na národnú superstar. Parker bol nepochybne dobrý obchodník a okrem toho bol na svojho zverenca nezvyčajne naviazaný. Samozrejme, robil zázraky, ale ako sám priznal, „predal vynikajúci produkt“.

Sam Goldwyn, najfarebnejší hollywoodsky producent, raz poznamenal: „Producenti nerobia hviezdy. Boh ich stvoril a potom verejnosť spozná, čo stvoril. To bol prípad Presleyho. V 55. roku, keď sa Parker stal jeho manažérom, Elvis už našiel svoj štýl, vytvoril si imidž a plukovníkovi stačilo uzavrieť lukratívne zmluvy a ukázať svojho chránenca čo najväčšiemu počtu divákov – o zvyšok sa postarala sexuálna chémia ( sexuálna chémia).

Chýry o Presleyho pozoruhodných talentoch sa už dostali do veľkých newyorských spoločností. Steve Schultz z RCA, keď si vypočul "This`s All Right (Mama)", spomenul si na meno interpreta a začal sledovať ďalší priebeh udalostí. A udalosti boli také, že o Presleyho zmluvu so Sanom začalo prejavovať záujem množstvo firiem, no nikto nevedel, koľko to stojí. Rokovania viedol Parker. Nakoniec RCA kúpila Presleyho zmluvu od Sana za 40 000 dolárov. Dnes sa toto množstvo zdá byť mizivé, no na tú dobu to bolo nevídané. Ešte nikdy sa nestalo, že by tak vysoko ocenili mladého speváka, ktorý nemal ani jeden národný hit. A Steve Schultz uvažoval, či neurobil chybu.

Nedošlo k omylu. Ako poznamenal jeden komentátor, „Elvisove šaty, chumáč vlasov pokrytý mastnotou, jeho bokombrady, budoárové oči, úškrny a vrtochy, to všetko malo na dievčatá neodolateľný vplyv.“ Tak výbušný účinok na verejnosť ešte nikto predtým nemal. Sinatra spôsobil pískanie a mdloby, Johnny Ray dostal svoj podiel na hlučnom uctievaní, ale Presley prekonal všetkých: na jeho koncertoch publikum jednoducho zúrilo.

Raz, na samom začiatku Elvisovej kariéry, na tom istom koncerte, ktorý vystupoval Pat Boon- v tom čase významná hviezda, ktorá predvádzala sterilizovaný rokenrol. O 20 rokov neskôr sa v rozhovore pre magazín Rolling Stone podelil o svoje spomienky na Presleyho efekt: „Prvýkrát sme sa stretli na koncerte v Clevelande. Bol som vrcholom programu, teda vystupoval som po Elvisovi. Odvtedy som po ňom nikdy nechcela spievať. Je dobré, že som mal vtedy veľký zásah, a to ma zachránilo. Inak by som úplne zmizol.

Už v roku 1954 zažil Presley šialenstvo uctievania. V Jacksonville na Floride ho dievčatá takmer odvliekli z pódia. Vyzuli mu topánky, roztrhli bundu a roztrhli pravú nohu nohavíc.

Začiatkom roku 1956 bol Elvis Presley s "Heartbreak Hotel" číslo 1 v americkej singles Chart. To bol začiatok najfantastickejšej a najúspešnejšej sólovej kariéry v modernej pop music. A to bol začiatok rockovej éry.

Od tej chvíle bol Elvis nezastaviteľný, napriek tomu, že ho rodičia, kazatelia, vládni úradníci, kritici, staré hviezdy a mediálni mughali nenávideli. A možno práve preto. Ohovárali ho, karhali, čo to stálo, pálili jeho podobizne a záznamy – no nedokázali ho zastaviť.

Jeho hity spred pol storočia sú mimoriadne obľúbené aj dnes. A kým je spomienka na speváka, ktorý svojimi temperamentnými skladbami doslova vybuchol hudobný svet, živá, živý je aj pravý duch rokenrolu.

Detstvo a mladosť

Elvisov otec, Vernon Presley, bol potomkom imigrantov z Nemecka a Škótska; matka Gladys Presleyová mala bohatší rodokmeň: jej predkovia boli Škóti, Íri, Normani a Indiáni Cherokee.

Presleyovci žili mimoriadne skromne, keďže Vernon si nevedel nájsť trvalé zamestnanie a po uväznení (obvinení z falšovania šekov) sa finančná situácia rodiny ešte viac zhoršila.

Napriek finančným obmedzeniam Elvis veril, že jeho detské roky boli šťastné: Gladys vrúcne milovala svojho malého syna a rozmaznávala ho, ako sa len dalo. Chlapec si navždy zapamätal, ako jeho matka, ktorá nemala dosť peňazí na to, aby mu dala taký vytúžený bicykel, kúpila to, na čo mala dosť peňazí – gitaru, ktorá napokon určila hlavné zamestnanie Elvisovho života.

Chlapec miloval hudbu, ktorá ho celý čas sprevádzala: všetci členovia rodiny boli veriaci, takže pre Elvisa bolo povinné nielen pravidelne navštevovať bohoslužby, ale aj skúšať v kostolnom zbore.

Prvé kroky k vášmu snu

Po skončení strednej školy pracoval mladý Elvis ako vodič kamiónu a zároveň si osvojil špecializáciu elektrikára na večerných kurzoch. Ale také vysoké pracovné nasadenie nebránilo mladíkovi venovať veľa času spevu a pilovaniu majstrovskej hry na gitare. Prvou a najvďačnejšou poslucháčkou začínajúceho speváka bola jeho mama, ktorej Elvis v tých rokoch ako najbližší priateľ venoval pesničky.

Zlom v osude budúceho kráľa rocku možno pokojne nazvať náhodným zoznámením mladého muža so Samom Phillipsom, majiteľom hudobného štúdia, ktorý okamžite ocenil veľký talent a zmyselný hlas mladého muža. Instinct nesklamal producenta, ktorý sa neskôr preslávil ako „objaviteľ“ Elvisa Presleyho.

Sam Phillips čoskoro spojil mladého speváka s miestnymi hudobníkmi - basgitaristom Billom Blackom a gitaristom Scottym Moorom a spoločne nahrali tie dynamické, groovy skladby, ktoré priniesli Presleymu ohlušujúcu popularitu.

Rôzne a kinematografické aktivity

V lete roku 1955 dopyt po Presleyho platniach prekonal hranice provincie: najvýznamnejší hudobní pozorovatelia v americkej metropole označili speváka za vychádzajúcu country hviezdu, čo Parker neprestal využiť. Vedeniu veľkej nahrávacej spoločnosti RCA Records vytrvalo radil, aby venovalo pozornosť talentovanému mladíkovi. A 21. novembra 1955 bola konečne podpísaná zmluva s Presleym. Tento významný moment v Elvisovom živote možno označiť za vertikálny vzostup jeho kariéry.

Debutový album „Elvis Presley“ a singel „Heartbreak Hotel“, nahrané na RCA Records, sa ujali vedenia v americkej národnej hitparáde. Disky, ktoré vyšli vo viac ako milióne kópií, boli okamžite vypredané.

Elvis Presley - "Blue Suede Shoes" (1956)

Presleyho prvé vystúpenie v centrálnej televízii vyvolalo rozruch a spevákovo meno sa stalo známym po celej krajine. Pozvánky na účasť v rôznych reláciách prichádzali zo všetkých televíznych štúdií. Bez odmietnutia týchto lákavých ponúk Elvis súčasne nahrával jeden po druhom nové single a tiež veľa koncertoval, čo vždy spôsobilo neuveriteľný rozruch so svojou osobou.

Rozsiahlu hystériu Elvisa Presleyho a jeho tvorby vysvetľuje organická kombinácia zápalného, ​​jasného rytmu spevákových skladieb s nevýslovnou charizmou jeho povahy. Kráľ rock and rollu, ktorý bol na pódiu prirodzený a oslobodený, oživil v dušiach svojich poslucháčov túžbu po sebavyjadrení. Jeho piesne sú synergiou citu a energie, ktorá s neodolateľnou silou vplývala na publikum, ktoré vždy zaplnilo koncertné sály do posledného miesta.

10 najlepších skladieb Elvisa Presleyho

V zahraničí bol Presley známy aj fanúšikom populárnej hudby: koncom 50. rokov minulého storočia jeho single obsadili prvé miesta v rebríčkoch Kanady, Nemecka, Anglicka, Talianska, Austrálie a Južnej Afriky. Bol známy aj v ZSSR, napriek úplnej absencii platní Elvisa Presleyho v predaji počas rokov jeho svetovej popularity.

Elvis Presley vo filme Love Me Tender

Priaznivou pozornosťou speváčku neobišli ani veľké hollywoodske spoločnosti. Dostal ponuku hrať vo filmoch ako Love Me Tender (1956); Prison Rock (1957); "Kráľ kreolský" (1958); "Horiaca hviezda" (1960); "Blue Hawaii" (1961) a ďalšie. Celkovo bolo za účasti Presleyho natočených viac ako 30 filmov, takmer v každom z nich bola použitá jeho jedinečná hudba, a čo je najdôležitejšie, jeho jedinečná organickosť a charizma boli navždy zachytené na filme.

Osobný život Elvisa Presleyho

Svadbu oslávili v máji 1967, no po 5 rokoch sa pár oficiálne rozviedol: Patricia so svojou dcérou Lisou-Mariou odišla, neschopná vydržať manželove časté zájazdy a jeho depresie spôsobené nadmernou konzumáciou alkoholu a drog.

V lete 1972 začal Presley randiť so speváčkou a herečkou Lindou Thompson, ktorá získala korunku kráľovnej krásy Tennessee. Po 4 rokoch sa Elvis rozišiel s Lindou.

Presleyho spoločníčkou v posledných mesiacoch jeho života bola Ginger Alden, modelka a herečka.

predčasná smrť

Snáď by spevák svoj ďalší depresívny stav zvládol tak, ako predtým, no situácia sa zhoršila pre zradu blízkych.

Spevákov otec vyhodil Presleyho najbližších priateľov Reda a Sonnyho Westa spolu s Davidom Geblerom, ktorý pôsobil ako bodyguardi. Ako odvetu vydali knihu, v ktorej podrobne popisujú speváčkine agresívne turné na turné, drogovú závislosť a záchvaty chorobného podozrievania.

Elvis, šokovaný týmto neľútostným úderom do chrbta, sa ponoril do bazéna strašných zážitkov. Kvôli žalostným odrazom ho začala trápiť nespavosť, a tak sa rozhodol siahnuť po liekoch. Predávkovanie liekmi spôsobilo, že Elvis navždy zaspal...

Elvis Presley. V sile rocku

Pre ich verných fanúšikov však zostáva Presley a jeho hudba živá dodnes!

Elvis Presley sa narodil v Tupelo v štáte Mississippi 8. januára 1935 v chudobnej rodine Gladys a Vernona Presleyových. Keď môjho otca zavreli za falšovanie šekov, situácia v manželstve sa ešte viac zhoršila. Ako dieťa Presley ukázal schopnosť spievať, a tak jeho rodičia poslali svojho syna do cirkevného zboru. Náboženstvo a hudba sa stali neoddeliteľnou súčasťou prvých rokov jeho života.

Vo veku 11 rokov dostal Elvis svoju prvú cenu za svoj výkon v piesňovej súťaži „Old Shep“. Rodičia sľúbili synovi, že kúpi bicykel, ale nebolo dosť peňazí, darovali mu gitaru. Akordy sa naučil sám a čoskoro hral populárne hity.

V roku 1948 sa rodina presťahovala do Memphisu pri hľadaní práce. Elvis sa začal aktívne zaujímať o populárnu hudbu. Počúval tradičný pop, country a začal sa zaujímať aj o afroamerickú hudbu – blues. Presley si často chodil vypočuť hru black blues.

V roku 1953, po skončení školy, si Elvis začal privyrábať ako vodič kamiónu. Zároveň sa nevzdal tvorby hudby. Jedného dňa išiel Presley okolo nahrávacieho štúdia Sama Phillipsa a rozhodol sa zastaviť. Za 8 dolárov nahral dve piesne, ktoré boli vytlačené v jednej kópii. Dlho hovoril, že platňu nahral k narodeninám svojej mamy, aj keď neskôr priznal, že chcel počuť, ako bude znieť jeho hlas v nahranej verzii.

Presley sa napokon rozhodol stať hudobníkom, no nevedel sa rozhodnúť, v akom žánri by mal spievať. Uvažoval dokonca o spievaní cirkevných chválospevov, no potom od toho nápadu upustil. O rok neskôr potreboval Phillips vokalistu a spomenul si na Presleyho. Spolu s basgitaristom Billom Blackom a gitaristom Scottym Moorom vytvorili trio Blue Moon Boys.

Chlapom sa spočiatku nedarilo. Ich country piesne zneli nevýrazne a potom hudobníci zmenili rytmus. Keď Sam Phillips počul bluesovú pieseň „That's All Right“ od Arthura Crudupa v novom zvuku, bol nadšený. Požiadal o zopakovanie experimentu, až teraz so skladbou Billa Monroea „Blue Moon Of Kentucky“. Efekt bol úžasný a, dalo by sa povedať, ohromil hudobníkov A tak sa zrodil rokenrol.

celosvetovú popularitu

Poslucháči a kritici novú hudbu okamžite neprijali. Bola príliš revolučná. V lete 1954 začal Presley v rámci Blue Moon Boys koncertovať v Memphise a o niečo neskôr ho začali púšťať do rádií. Ale slávu hudobníka zabezpečili práve jeho vystúpenia na pódiu. Jeho charakteristická choreografia, ktorá pozostávala zo zbesilého pohupovania bokmi spolu s emotívnymi pohybmi rúk, si postupne začala získavať na popularite.

V roku 1955 Elvis podpísal zmluvu s RCA Records a po vydaní zmyselnej kompozície „Heartbreak Hotel“ sa prebudil slávny. Singel dosiahol číslo 1 v americkej hitparáde a predalo sa z neho viac ako 1 milión kópií. Nasledoval album „Elvis“ (1956), ktorý tiež prvýkrát v histórii prekonal miliónovú hranicu. Nasledovali Presleyho prvé televízne vystúpenia, ktoré potešili milióny tínedžerov a šokovali staršiu generáciu. Hudba, pohyby, spôsoby a oblečenie hudobníka - všetko bolo na rozdiel od vtedajších country interpretov. Elvis Presley svojou hudbou a správaním obrátil myšlienku javiska hore nohami.

Nejlepšie z dňa

Elvisov úspech v hudbe mu vydláždil cestu do Hollywoodu. Jeho producent Tom Parker okamžite využil popularitu hudobníka a podpísal zmluvu s Paramount a 20th Century Fox. V roku 1956 vyšiel prvý film s Presleyho účasťou Love Me Tender a o rok neskôr Prison Rock a Loving You.

V roku 1958 bol Elvis Presley povolaný do armády. Bol poslaný do Nemecka, kde mu poskytli dobré životné podmienky. Vo voľnom čase navštevoval Taliansko a Francúzsko, kupoval autá a dokonca nahrával v štúdiu. V Nemecku sa Presley zoznámil s Priscillou Bouillet, vzťah s ktorým čoskoro prerástol z priateľstva do lásky.

Po demobilizácii sa Elvis vrátil do USA, kde nahral album "Elvis Is Back!" (1960), považovaný za jeden z najlepších v tvorbe hudobníka. Jeho hudobná činnosť však postupne ustúpila do pozadia a ustúpila kinematografii. V 60-tych rokoch Elvis prakticky nekoncertoval a nenahrával piesne, pričom hral skladby hlavne vo filmoch. Obraz „Blue Hawaii“ (1961) zhromaždil obrovskú pokladňu, vďaka čomu bol hudobník neuveriteľne populárny. V roku 1967 sa Presley oženil s Priscillou a o rok neskôr sa im narodila dcéra Lisa-Marie.

Neuveriteľná „beatlemánia“, ktorá sa prehnala Amerikou, znížila popularitu Elvisa. To prinútilo hudobníka vrátiť sa ku koreňom svojej tvorby. A ako sa ukázalo, nie nadarmo. Album „From Elvis In Memphis“ (1969), podaný v štýle blues a soulu, vrátil Presleymu záujem verejnosti.

V roku 1969 odohral Elvis prvý koncert po 8 rokoch a o nejaký čas neskôr ohlásil svetové turné. Jeho výkony v oslnivo bielych oblekoch s ozdobami a kamienkami formovali obraz hudobníka, ktorý je dodnes rozpoznateľný a napodobňovaný. V 70. rokoch Presley veľa koncertoval a väčšinu peňazí venoval na charitu. V rokoch 1969 až 1977 odohral hudobník v USA viac ako 1100 koncertov.

Osobný život kráľa rokenrolu nebol taký dobrý ako jeho kariéra. V roku 1972 Priscilla opustila Elvisa s tým, že jej nevenuje dostatočnú pozornosť. Presley dostal novú priateľku Lindu Thompson a od roku 1976 sa začal stretávať s Ginger Alden.

V dejinách hudby sú mená, ktoré sa verejnosti silne spájajú so žánrom, ktorý preslávili. Elvis Presley zostáva po desaťročiach kráľom rokenrolu. Práve tento nevyslovený titul získal na vrchole svojej kariéry. Elvis zomrel v roku 1977, no za celé tie roky, čo spevák nie je medzi nami, sa nikomu nepodarilo zatieniť jeho slávu. Počas tejto doby sa predala viac ako 1 miliarda diskov s nahrávkami tohto veľkého umelca. Rock and roll si svojho kráľa vybral vo vzdialených 50. rokoch a zostal mu verný už viac ako šesťdesiat rokov.

Všetko sa to začalo v roku 1953, keď sa 19-ročný Elvis rozhodol nahrať niekoľko skladieb v hudobnom štúdiu v Memphise, meste, kde od roku 1948 žila rodina budúcej hviezdy. Po zaplatení stanoveného poplatku si ten chlap mohol splniť svoj sen a zároveň si ho zapamätal majiteľ štúdia, ktorý si všimol vokálne schopnosti mladého interpreta. Ešte ako tínedžer sa Elvis začal zaujímať o populárnu hudbu, hral v amatérskej kapele a zúfalo sníval o tom, že sa stane slávnym spevákom. Učarovalo mu blues a country, hoci Elvis od 10 rokov spieval v kostolnom zbore. Kombinácia trendových melódií a gospelovej hudby vytvorila Presleyho špeciálne štýlové preferencie: ozveny oboch budú vždy prítomné v jeho repertoári.

Nahrávanie v štúdiu Sun Records sa však pre mladého umelca nestalo okamžitou vstupenkou do sveta skvelej hudby, aj keď si producent pamätal jeho meno. O šesť mesiacov neskôr sa Elvis rozhodol skúsiť šťastie znova a nahral ďalšie dve piesne. A opäť, očakávania speváka neboli opodstatnené: neprišla žiadna pracovná ponuka. Elvis sa rozhodne ísť inou cestou a pokúsi sa získať prácu v hudobnom klube a pokúsi sa nájsť voľné miesto v gospelovom kvartete. Ale aj tu sa šťastie odvracia od Presleyho: zlyhania nasledujú jeden za druhým. Zúfalý Elvis si už začína myslieť, že hudba nie je jeho osud. A keď už bol chlapík takmer presvedčený, že práca vodiča je to jediné, čoho je schopný, ozvalo sa zo štúdia Sun Records. Elvis bol pozvaný, aby nahral pieseň „Without You“. Práca šla od zlého k horšiemu: majiteľ štúdia Sam Phillips bol s výsledkom nespokojný. Medzi nahrávaním začal Elvis hrať ďalšiu pieseň – pieseň „This's All Right“ od Arthura Crudupa. Hudobníci zapojení do práce hrali spolu s Presleym. Keď Phillips počul melódiu, uvedomil si, že to je presne to, čo chcel počuť a ​​čo už dlho márne hľadal.

Po vykonaní plnohodnotnej nahrávky vzal producent pieseň do rádia, kde sa začala hrať niekoľkokrát denne. Bol to úspech. Hovory sa hrnuli: každý chcel vedieť viac o tom, kto predvádzal nový hit. Ponuky začali prichádzať z klubov: hudobník bol pozvaný, aby sa zúčastnil programu vystúpenia. Elvisa začali volať do rozhlasových programov, kde sa mu okamžite podarilo získať publikum. Po prvom úspechu nahral Presley niekoľko ďalších singlov, ktoré sa okamžite stali populárnymi.

Skutočný prielom však nastal v roku 1956, keď vyšiel debutový album pod nekomplikovaným názvom „Elvis Presley“. Nahrávku vydalo najuznávanejšie vydavateľstvo „RCA Records“, ktoré krátko predtým podpísalo so speváčkou zmluvu. Elvis Presley bol prvým skutočným rock'n'rollovým albumom v histórii hudby. A hoci sa už dávno pred touto udalosťou tento žáner úspešne rozvíjal a mal svoje idoly (v tomto zmysle Elvis nebol priekopníkom), bol to práve Presleyho debutový album, ktorý sa stal skutočným štýlovým štandardom a kvintesenciou všetkého doterajšieho vývoja. Album obsahoval také veľké hity ako „Blue Suede Shoes“ a „Tutti Frutti“. Okrem toho bol disk „Elvis Presley“ vydaný súčasne so singlom „Heartbreak Hotel“ - jednou z najznámejších piesní umelca, o ktorej sa rozhodlo, že bude vydaná ako samostatný disk. Album a singel okamžite vystrelili na vrchol Billboardu, čo znamenalo skutočný plnohodnotný úspech.

Po tejto udalosti nasledovalo pozvanie do televízie. Len za pár mesiacov sa Elvis zmenil z malomestskej celebrity na národného hrdinu. Olej do ohňa obľúbenosti priliala aj Presleyho osobná charizma. Jeho okázalý štýl a zvláštny spôsob pohybu sú okamžite uznané ako skutočné symboly rokenrolu. Začalo sa všeobecné „prenasledovanie“ – mladí ľudia sa snažili vo všetkom podobať svojmu idolu, kopírujúc jeho obraz v každodennom živote.
V októbri 1956 dostal Elvis svoj slávny titul – časopis „Variety“ ako prvý označil speváka za kráľa rokenrolu a tento titul mu navždy zabezpečil.

Po vydaní albumu bol Elvis bombardovaný ponukami z filmových štúdií. Hollywood túžil získať svoje dividendy zo slávy speváka. Jeden za druhým vychádzajú muzikály s Presleyho účasťou, ktoré sa okamžite stali kasovými trhákmi. Ku každému filmu Elvis nahral soundtracky – nie menej populárne ako jeho plnohodnotné albumy.
V roku 1958 je Presley povolaný do armády a na vrchole je nútený prerušiť svoju kariéru. Napriek tomu, že spevák slúžil v Nemecku, v štátoch sa naďalej vydávajú nahrávky, ktoré prezieravo nahrával počas svojej dovolenky.

Po návrate z armády v roku 1960 Elvis začína dobiehať: aktívne nahráva nové piesne. Vychádza album „Elvis Is Back!“, ktorý zaujal druhú líniu hitparády. V tom čase sa producenti a samotný spevák rozhodli staviť na filmovú kariéru - filmy s účasťou speváka vychádzajú jeden po druhom. V niektorých z nich predvádza skladby, ktoré sa navždy zapísali do dejín hudby, vrátane slávnych „Can't Help Falling In Love“ a „Jailhouse Rock“.

Napriek tomu, že bol Elvis žiadaný, postupne začal strácať svoju popularitu. V hudbe sa začínajú objavovať nové mená vrátane takých kultových mien ako The Beatles. Presleyho piesne začali vnímať ako ozveny minulosti a jeho filmová tvorba prestala byť zisková. Koncom šesťdesiatych rokov sa kráľ rock'n'rollu pokúsil zmeniť svoj štýl: Elvis nakrútil veľmi úspešný televízny koncert a získal angažmán na sériu vystúpení v Las Vegas. Najmä pre nadchádzajúce koncerty si Elvis vymyslel nový štýl: začal sa objavovať v bielej rozevlátej kombinéze s prepracovaným dekorom kamienkov a kamienkov. V tejto dobe je kráľ rock and rollu aktívne na turné, ale takmer nenahráva v štúdiu. Pravda, postupom času sa nekonečné predstavenia začali Elvisovi podávať čoraz ťažšie. Začali ovplyvňovať zdravotné problémy, ktoré sa objavili v dôsledku drogovej závislosti. Elvis bol statný, začal byť podozrievavý, trápili ho chronické choroby.

V roku 1977 veľký spevák náhle zomrel vo veku 42 rokov a zanechal po sebe stovky krásnych piesní a legendu, že jeho smrť bola len produkcia. Dodnes sú si tisíce fanúšikov po celom svete isté, že Elvis žije. Nech je to akokoľvek, jedna vec zostáva zrejmá: piesne kráľa rokenrolu sú dodnes populárne, čo znamená, že Elvis Presley skutočne naďalej žije na každej zo svojich nahrávok a znejú v rôznych častiach sveta. .

Dnes je to 75 rokov od narodenia muža, ktorý spôsobil revolúciu v hudobnom svete.„Pred Elvisom bola vo svete rokenrolu len prázdnota,“ poznamenal raz John Lennon. Môžete s tým, samozrejme, argumentovať, ale stojí to za to?

Elvis Presley je potomok chudobných, rodák z malého mestečka na juhu Ameriky, z ktorého sa "cez noc" stala superstar a idol miliónov. Muž, ktorý nenapísal ani jednu pieseň, ale vystúpil na hudobný Olymp. Muž, ktorý nielenže zanechal stopu, ale úplne sa zapísal do dejín hudobnej kultúry Muž, ktorý nevyštudoval špeciálnu odbornú inštitúciu, ale vedel spievať tak, aby sa dotkol živých, spievať tak, ako to cítil to. Človek, ktorý vedel dodať pesničkám emotívnu farbu, umne umiestňoval akcenty, manévroval s hlasom. Človek, ktorý uchváti svojou spontánnosťou a prirodzenosťou, prirodzenou ľahkosťou, bez pretvárky a bombastosti. Nie Boh (hoci, ako sa ukázalo, objavilo sa nové náboženstvo, kde je Elvis uctievaný samostatnou kategóriou fanúšikov ako svätý), no obyčajný smrteľník, ktorý sa vyznačuje pochybnosťami a chybami a nedostatkami. Nie génius, ale určite talentovaný človek. Človek, ktorý si verí a túto vieru si niesol životom, čo mu vlastne pomohlo uvedomiť si samého seba. Koniec koncov, medzi jeho prvou amatérskou nahrávkou v štúdiu Sun a prvou profesionálnou nahrávkou, ktorú tam urobil, ubehol celý rok! Muž, ktorý miloval rôzne druhy hudby, no priznal, že gospelová hudba zaujímala v jeho živote zvláštne miesto. Na tejto hudbe vyrastal.Človek, ktorý hľadal cesty k duchovnej dokonalosti, zaujímal sa o okultnú, metafyzickú literatúru, no vo viere zostal oddaný Bohu.

Dnes má narodeniny kráľ rokenrolu - Elvis Presley. Dnes je to 75. výročie narodenia muža, ktorý spôsobil revolúciu v hudobnom svete. Zdá sa, že titul kráľa rokenrolu navždy utkvel Presleymu.

Elvis Presley sa narodil 8. januára 1935 v Tupelo, pc. Mississippi, v rodine Vernona a Gladys Presleyových (Elvisovo dvojča - Jess Garon - zomrelo počas pôrodu). Presleyovci boli dosť chudobní; situácia sa zhoršila, keď sa otec budúceho speváka dostal v roku 1938 do väzenia pre obvinenie z falšovania šekov (prepustený bol až o dva roky neskôr). Elvis od detstva vyrastal obklopený hudbou a náboženstvom: chodiť do kostola a zúčastňovať sa na cirkevnom zbore bolo nevyhnutné. Presleyho matka sa predovšetkým riadila správaním svojho syna a vštepovala mu výnimočnú zdvorilosť a úctu k starším na celý život.

Keď mal Elvis 10 rokov, jeho matka sa rozhodla dať mu darček. "Elvis videl na poličke zbraň, ale mama povedala: nie. Chlapec začal plakať a predavač, ktorý sa ho rozhodol upokojiť, vytiahol z okna gitaru. Elvis podržal nástroj a po pár minútach odpovedal: "Áno, mami, kúp mi gitaru."

V septembri 1948 bola rodina Presleyovcov nútená presťahovať sa do Memphisu v štáte Tennessee, kde bolo pre Presleyho otca viac príležitostí nájsť si prácu. Práve v Memphise sa Elvis začal vedomejšie zaujímať o modernú hudbu, v rádiu počúval country hudbu, tradičnú pop music, ale aj programy s černošskou hudbou (blues, boogie-woogie, rhythm and blues). Navštevoval aj štvrť Beale Street v Memphise, kde osobne pozoroval hru čiernych bluesmanov (napr. BB King poznal Presleyho ešte ako tínedžer) a túlal sa po černošských obchodoch, pod vplyvom ktorých Elvis rozvíjal svoje vlastný, čím sa jasne odlišoval.štýl oblečenia.

Po skončení školy v lete 1953 sa 18-ročný Presley zamestnal ako vodič kamiónu. Vtedy sa rozhodol ísť do nahrávacieho štúdia, ktoré vlastnil Sam Phillips a nahrať pár piesní s gitarou za osem dolárov. Jednotlačová obojstranná LP platňa s piesňami „My Happiness“ a „That's When My Heartache Begins“ bola technicky oneskoreným darčekom od Presleyho matky, hoci skutočným dôvodom tohto kroku bola Presleyho túžba počuť jej hlas na platni. V tom čase sa už určite chcel stať hudobníkom, no nevedel, v akom žánri – či hrať gospel a cirkevné hymny alebo hrať country. Stihol aj pár mesiacov predtým vystupovať v klube a na niekoľkých amatérskych koncertoch. Phillipsova sekretárka štúdia zaznamenala Presleyho údaje, ktoré sa jej zdali kuriózne (na otázku, ku ktorému interpretovi je jeho spev najbližšie, Presley odpovedal, že „niečo také neexistuje“). Presley ju požiadal, aby mu zavolala, len čo Phillips, ktorý mal vlastný label Sun Records, potreboval speváka. Potom sa opakovane zastavil v kancelárii v štúdiu v nádeji, že získa prácu (Presley si začiatkom roku 1954 nahral ďalšiu nahrávku).

Existuje veľa spomienok na Elvisa Presleyho, kde je prezentovaný rôznymi spôsobmi. Ak sa podľa niektorých jeho blízkych priateľov Elvis nikdy neospravedlnil a namiesto ospravedlnenia uprednostňoval padarov, bolo pre neho ťažké povedať prepáč. Potom sa podľa iných Elvis jednoducho nemohol ospravedlniť, ak niekoho urazil, bez ohľadu na to, kto to bol. Inak by mu to nedalo pokoj. Sám Elvis o sebe hovoril v takomto rozhovore: "... Som hrdý, že som v ľuďoch vychoval rešpekt a dôveru. Keď mi prinesú, áno, zabudnem - až do takej miery, že nechápem, čo Robím ... [vybuchujem] veľmi často. V skutočnosti takéto prípady môžem spočítať na prstoch. Ale keď stratím nervy, vždy to skončí zle - ale nestáva sa to často a kto nie Občas sa nehnevám - a neskôr sa nenávidím.
Elvis Presley je muž, ktorý dosiahol slávu a slávu, takú popularitu, že ho to niekedy mohlo fyzicky zničiť. Fanúšikovia ho doslova roztrhali. Takže vo Vancouveri sa skupine jazdeckej polície nepodarilo zadržať dav 25 000 ľudí a jeho manažér, plukovník Tom Parker, doslova odvliekol Elvisa do zákulisia. George Klein (Elvisov priateľ): „Ale Elvis pracoval štyridsať alebo štyridsaťpäť minút a posledná vec, ktorú sme pred odchodom videli, bolo otáčanie scény: tóny lietajúce vzduchom, publikum chytalo stojany na mikrofóny, nástroje, paličky, všetko. , pred tým, čo môžu dosiahnuť.Večer sa skrátka ukázal ako neprívetivý. A raz, keď sa Elvis prihovoril 14-tisícovému publiku, bránil sa: „Dievčatá, všetky vás čakám v zákulisí,“ načo sa dav rozbehol za ním, takže ho polícia musela zavrieť do pivnice, kde niektorí fanúšikovia sa ešte podarilo dostať cez otvorené okno . May Boren Axton: "Počula som divoký rev a hneď nato hlas Elvisa... Vrútila som sa tam spolu s niekoľkými policajtmi, už tam bolo niekoľko stoviek ľudí, no, možno nie až tak veľa, ale slušne. Elvis sedel na na vrchole jednej zo spŕch a vyzeral vystrašene a zmätene... Jeho košeľa bola celá roztrhaná a bunda bola úplne roztrhaná na kusy. Niekomu sa dokonca podarilo chytiť ho za opasok, ponožky a roztomilé topánky. Zložte mu ich tiež. "
No napriek tejto „adorácii“ zo strany fanúšikov im bol Elvis vždy verný. "Nevyznávam postoj 'Dostaň týchto ľudí odtiaľto', ako som bol obvinený. Nepodpisujem autogramy, fotky a podobne, aby som zvýšil svoju popularitu alebo aby moji fanúšikovia vyzerali ako ja. Robím to pretože sú vo svojej túžbe úprimní, a ak nie, zraníte ich city. Keď sa dostanete do šoubiznisu, váš život už nie je váš, pretože ľudia chcú vedieť, čo robíte, kde bývate, čo robíte nosiť, čo jete - a musíte počítať s túžbami týchto ľudí.

Singel „That's All Right“ (s „Blue Moon Of Kentucky“ na opačnej strane) vyšiel 19. júla 1954 a predalo sa z neho dvadsaťtisíc kópií, a to vďaka takmer nepretržitému hraniu piesne v rádiách v Memphise. Podľa vzorca prvej nahrávky (nahrávanie jednej strany na základe blues, nahrávanie druhej na country), single "Good Rockin' Tonight" (september 1954), "Milkcow Blues Boogie" (január 1955), "Baby, Poďme sa hrať na dom“ (apríl 1955), „Zabudol som zabudnúť, že zabudnem“ (august 1955). Všetky tieto skladby sa stali nielen nepopierateľným umeleckým počinom pre samotného speváka, ale aj klasikou rokenrolu, ktorá za svoj rozvoj vďačí do veľkej miery práve práci Elvisa Presleyho pre Sun Records. Stojí za zmienku, že jeho rané nahrávky sa vtedy nenazývali rock and roll (tento výraz sa stále používal len zriedka), ale považovali sa za nový druh country hudby, a preto prezývka Elvisa Presleyho v tých rokoch bola „Hillbilly Cat“ (“ Hillbilly Cat“; „hillbilly“ je jedným zo starých mien pre country hudbu). Presleyho stará hudba vyvolala kontroverzie, keďže vtedajším rozhlasovým poslucháčom nebolo jasné, či ide o bieleho alebo čierneho interpreta (rasová segregácia bola vtedy na americkom juhu štandardom), žánrovo nezrozumiteľný (populárna hudba od začiatku r. storočia, bol tiež jasne kategorizovaný) - konkrétne túto zmes všetkých prvkov americkej kultúry pripisuje Elvis Presley.
V lete 1954 sa začali prvé vystúpenia Presleyho, Moorea a Blacka (na plagátoch boli súhrnne označovaní ako „Blue Moon Boys“). Napriek neúspechu na populárnom koncerte country rádia Grand Ole Opry v Nashville v septembri toho istého roku vystupovali Blue Moon Boys s čoraz väčším úspechom. Veľa koncertovali po juhu, najmä v Texase, niekedy s Johnnym Cashom a Carlom Perkinsom, vychádzajúcimi hviezdami Sun Records. Od októbra 1954 sa hudobníci stali pravidelnými účastníkmi sobotných rozhlasových koncertov Louisiana Hayride, ktoré sa konali v Louisiane. Vtedy sa zrodila pre Presleyho charakteristická choreografia pohybov na javisku, ktorá pozostávala zo zbesilého pohupovania bokmi v kombinácii s emotívnymi pohybmi rúk a tela, čo vyvolalo v publiku nevídané vzrušenie.
Tieto vystúpenia, ako aj nové single prispeli k rastu speváčkinej slávy na juhu Spojených štátov amerických a do konca roku 1955 aj v celoštátnom meradle (singel „I Forgot To Remember To Forget“ obsadil 1. miesto v rebríčkoch country magazínu Billboard). To upútalo pozornosť plukovníka Toma Parkera, obchodného Južana, ktorý bol vtedy patrónom hviezdy country hudby Hanka Snowa. Parker hľadel na Presleyho rok predtým, ako v auguste 1955 uzavrel zmluvu so spevákom, aby spravoval jeho záležitosti (hoci formálne Presleyho bývalý impresário Bob Neill zostal jeho manažérom ešte rok). Parker pochopil obmedzenia Sun Records a hľadal veľké vydavateľstvá. Napokon záujem prejavila RCA Records, ktorá 20. novembra 1955 podpísala zmluvu s Presleym. RCA tiež múdro kúpila celý Presleyho katalóg Sun Records za 40 000 dolárov, z čoho 5 000 dolárov bolo pre Presleyho osobne.)

Pieseň „Love Me Tender“ (Love Me Tender) v podaní amerického speváka Elvisa Presleyho (angl. Elvis Aaron Presley) dobyla v roku 1956 svet. Nie je známe, kedy sa zrodila táto neporovnateľná americká melódia, pretože ľudové skladby nemajú dátumy narodenia. Môžeme hovoriť len o dátumoch znovuzrodenia, ktorých bolo niekoľko. Počas občianskej vojny medzi Severom a Juhom sa táto melódia stala obľúbenou piesňou zjednotenej armády - koniec koncov, ľúbostná téma sa cení najmä v ťažkých časoch, keď si mnohí vôbec nie sú istí, že svoj domov ešte uvidia. , skutočné oživenie nastalo v roku 1956. Mladý, no už veľmi slávny Elvis Presley sa pripravoval na natáčanie vo svojom debutovom filme. Pri výbere hudobného materiálu sa mu do rúk dostal notový záznam starej piesne a Elvis si ihneď uvedomil možnú perspektívu. V jeho úprave nadobudla „Love Me Tender“ podobu, v akej ju dnes pozná celý svet. „Skúšobný“ singel vydaný samostatne zožal obrovský úspech a stal sa prvým miliónovým predajcom v histórii nahrávania. Následne bola pieseň pravidelne znovu vydávaná ako počas jeho života, tak aj po Elvisovej smrti. A odvtedy ju spievajú profesionáli, amatéri, opití mešťania na uliciach, ba aj chudobní, zbavení daru reči. Napríklad Frank Sinatra, pamätajúc na vojenskú minulosť piesne, ju hral vo svojej šou venovanej návratu Elvisa Presleyho z armády. Kto sa však pokúša prekonať Elvisa, štandard je štandard: len jeden človek pozdvihol nenáročnú baladu do univerzálnych výšin a pri úžasnej nesmiernosti svojho repertoáru je v prvom rade stotožnený s touto skladbou. To isté sa dá povedať aj o samotnej skladbe: keďže ju odspieval z modrej obrazovky na jednoduchú šesťstrunku, tak tento výkon zostáva zatiaľ najlepší. To je pravdepodobne dôvod, prečo sa v priebehu rokov pieseň „Love Me Tender“ stáva čoraz viac vyhlásením lásky k sebe samej.

Miluj ma nežne

Miluj ma nežne,
miluj ma baby
Nikdy ma nenechaj odísť.
Naplnil si celý môj život
A ja ťa tak milujem.

Miluj ma nežne,
Miluj ma oddane
Koniec koncov, všetky moje sny sa splnili.
Pretože ťa milujem zlato
A vždy budem milovať.

Miluj ma nežne,
miluj ma dlho
Miesto vo svojom srdci.
Pretože tam je moje miesto
Nikdy sa neopustíme.

Miluj ma nežne,
Láska drahá
Povedz mi, že si môj.
Celé tie roky budem tvoj
Až do konca života.

24. marca 1958 bol Elvis Presley povolaný do americkej armády. Správa o odchode Presleyho do armády vyvolala v krajine medzi mladými ľuďmi protesty: armáde a prezidentovi sa posielali listy, v ktorých žiadali zrušiť službu pre speváka. Medzitým to bol obojstranne výhodný podnik: pre Presleyho - zvýšiť si reputáciu medzi širšou populáciou (hoci sa sám vnútorne obával, že sa jeho kariéra skončí), pre armádu - zvýšiť tak prestíž služby a prilákať nových vojakov. Na jeseň 1958 bol Presley poslaný do 3. tankovej divízie, dislokovanej v západnom Nemecku, vo Friedbergu pri Frankfurte. Ešte predtým sa však v spevákovom osobnom živote stala tragédia: 14. augusta zomrela v Memphise jeho matka. V armáde plnil Presley spolu s ďalšími vojakmi bežné povinnosti. Napriek tomu trávil voľný čas v mierke, ktorá bola pre iných vojakov nedostupná: navštevoval kabaret v Paríži, cestoval do Talianska, kupoval autá (a iba raz, v júni 1958, sa prihlásil do štúdia). Presley býval v samostatnom byte so svojimi priateľmi. O niečo neskôr stály sprievod priateľov a príbuzných dostal v tlači prezývku „Memphiská mafia“. Niektorí členovia „mafie“ poznali Elvisa zo školy, niektorí sa objavili počas služby v armáde. Postupne sa vytvorila chrbtová kosť „memphiskej mafie“, ku ktorej sa periodicky pridávali noví členovia. Obklopovali Presleyho počas celého jeho neskoršieho života dňom i nocou, vykonávali rôzne funkcie: bodyguardov, lokajov, organizátorov koncertov, hudobníkov a napokon len priateľov, bez ktorých sa Presley nezaobišiel. Práve oni ho na jednom z večierkov v Nemecku predstavili, 14-ročnú Priscillu Bouillet, ktorá už čoskoro zaujme dôležité miesto v Elvisovom živote.

V marci 1960 sa Presley vrátil z armády. Kým Elvis slúžil a on sa dostal do hodnosti seržanta, plukovník medzitým neúnavne pracoval a staral sa o záležitosti svojho oddelenia, takže Presley, ktorý sa vrátil z armády, mal veľa vecí na práci.

V marci 1963 bola Priscilla Bouilletová privezená na Presleyho panstvo, Graceland, s ktorou Presley pokračoval v komunikácii po celý čas po odchode z Nemecka. Po dohode medzi rodičmi a Presleym mohla 17-ročná Priscilla zostať v Gracelande pod podmienkou, že bude denne navštevovať súkromnú katolícku školu. Sám Presley zároveň trávil všetok čas v Hollywoode, účinkoval vo filmoch a organizoval večierky s „memphiskou mafiou“. Koncom roku 1966 bol nakoniec pod tlakom svojich rodičov a plukovníka Presleyho nútený urobiť ponuku. Svadba sa konala 1. mája 1967. Presley si spočiatku zjavne užíval rodinný život, no čoskoro po narodení dcéry Lisy-Marie vo februári 1968 sa začal od Priscilly sťahovať a nakoniec sa vrátil k svojmu obvyklému spôsobu života.

Do polovice 60. rokov 20. storočia. Beatlemánia sa stala fenoménom aj v americkom živote. Pri svojej prvej návšteve Ameriky začiatkom roku 1964 boli The Beatles privítaní naživo v The Ed Sullivan Show telegramom od Presleyho. Od tej chvíle sa začali pokusy zorganizovať stretnutie medzi „Liverpool Four“ a idolom ich mladosti. Napokon 27. augusta 1965 sa stretnutie uskutočnilo v dome Presleyovcov v Kalifornii. Celá akcia prebiehala v najprísnejšej dôvernosti: žiadne fotografie, tlačové správy atď. Hudobníci si vymenili darčeky ao hodinu neskôr boli pohltení hrou na gitarách (The Beatles s prekvapením zistili, že v tom čase mal Presley rád basgitara). McCartney si neskôr spomenul, že prvýkrát videl diaľkové ovládanie televízora v Presleyho dome.Stretnutie s Presleym urobilo hlboký dojem na The Beatles. Sám Presley mal napriek svojmu úprimnému záujmu a pohostinnosti zmiešané pocity: boli to nakoniec The Beatles, ktorí sa stali nevedomým dôvodom, prečo americká popová hudba prestala byť populárna. Neskôr Presley preniesol svoje odmietnutie kultúry hippies a ich hudby do skupiny The Beatles, pričom ich považoval za zdroj všetkého protiamerického (to mu však nezabránilo hrať ich piesne na svojich koncertoch).

Publikované v roku 1969, „Od Elvisa v Memphise“ pokrývalo niekoľko hudobných žánrov. V skutočnosti bolo rekordom 12 rôznych hudobných portrétov Elvisa. Nádherné skladby „Long Black Limousine“, „Any Day Now“, „In the Ghetto“ a „Suspicious Mind“ pripomínali dávnych Presleyovcov. Dokonca aj filmy z konca 60. rokov ("Charro", "A Change of Habit") sa ukázali byť oveľa lepším dielom, než by sa dalo čakať.

Ale najdôležitejším krokom v tejto fáze kariéry Elvisa Presleyho bol návrat na koncerty v Las Vegas. V auguste 1969 vyhodil do vzduchu Las Vegas štvortýždňovým vystupovaním v hoteli International. Stojí za zmienku, že každé predstavenie bolo vypredané? Začiatkom 70-tych rokov hudobník niekoľkokrát cestoval po Spojených štátoch, pričom súbežne s turné pokračoval v nahrávaní nových skladieb. Výsledkom turné bolo vydanie dokumentárneho filmu That's the Way It Is "a rovnomenný album, ktorý obsahuje mnoho cover verzií.
V roku 1973 napísal Presley ďalšiu dôležitú stránku v histórii televíznych a show programov. Počas vysielania špeciálneho programu „Elvis: Aloha from Hawaii“ sa k televíznym obrazovkám prilepila viac ako miliarda ľudí v štyridsiatich krajinách sveta.

Svetové turné pokračovalo počas 70. rokov na radosť jeho fanúšikov, ktorí sa na inšpirovaného a temperamentného šoumena pozerali. Jeho repertoár z tohto obdobia pozostával najmä z balád, ktoré vždy dojímali a vzrušovali publikum všetkých vekových kategórií. V hudbe sa Elvis vyznal zo svojich citových konfliktov a osobných problémov – v roku 1973 sa rozviedol s manželkou. Hitom číslo jeden sa stala aj sentimentálna skladba „Don“ t Cry Daddy venovaná nevydarenému rodinnému životu.

Presley zbožňoval javisko, komunikáciu s publikom, veľa cestoval, chodil na pódium v ​​luxusných svetlých kostýmoch, zviazaných opaskom posiatym drahými kameňmi. Táto nová nadmerná zaujatosť voči koncertnej činnosti viedla v priebehu rokov k rovnakému tvorivému vyčerpaniu, aké zažil, keď sa bezhlavo vrhol do kina. Namiesto nahrávania nového materiálu v štúdiu sa Presley uspokojil so šnúrou živých albumov. Ako sa dalo očakávať, tieto vydania sa nakoniec zmenili na rutinu, ktorá len ťažko niekoho prekvapí. Došlo to až do bodu, že na posledných štúdiových stretnutiach, ktoré sa konali v Nashville v januári 1977, sa už vôbec nezúčastnil.

Elvis žil pod tragickým tlakom vlastného osudu. V každom prípade už dosiahol viac úspechov ako ktokoľvek pred ním. Bol to obrovský psychologický problém, hlavná prekážka opäť sa vzoprieť osudu a kreatívne sa obrátiť.

Život Elvisa Presleyho sa v posledných rokoch zmenil na agóniu natiahnutú časom. Rozbitý rodinný život, depresie, alkohol a drogy, progresívna plnosť... A napriek tomu pokračoval na pódiu, napriek tomu, že niekoľkokrát omdlel priamo počas koncertov.
16. augusta 1977 utrápené srdce Elvisa Presleyho vypovedalo. Oficiálna lekárska správa uvádza ako príčinu smrti infarkt. Ale to bol len dôsledok neusporiadaného životného štýlu a rokov zneužívania barbiturátov. Dokonca aj smrť Presleyho sa zmenila na šou, ktorú sledovali milióny, ak nie miliardy ľudí. Bolo ťažké premeškať túto podívanú: za katafalkom s rakvou večne odchádzajúceho kráľa sa v smútočnej kolóne pohybovali nielen priatelia a príbuzní, ale aj desiatky jeho osirelých Cadillacov.
Medzitým hudba naďalej plnila svoju úlohu. Rekordy dosiahnuté Elvisom sú nespočetné. Len v USA získalo 132 jeho vydaní – albumov aj singlov – zlaté a platinové certifikáty. Trikrát ho uviedli do Rokenrolovej siene slávy: ako interpreta rocku, country a gospelu. Len oficiálny obeh jeho záznamov po celom svete presahuje jednu miliardu kópií!
25 rokov nás delí od smrti kráľa. A doteraz jeho postava zostáva jedným z najdôležitejších a najvplyvnejších kultúrnych fenoménov Západu. Kolekcia 30 hitov číslo jedna, ktorá vyšla v roku 2002, sa okamžite dostala na vrchol rebríčkov predajnosti v Amerike, Spojenom kráľovstve a desiatkach ďalších krajín. Furore, ktoré vytvoril Elvis v USA, je zaradené do prvej dvadsiatky najšokujúcejších hudobných udalostí 20. storočia.

Štvrťstoročie po smrti Elvisa Presleyho zo života je veľkosť cesty, ktorou prešiel, z roka na rok zreteľnejšia. Jeho slávu sa zatiaľ nikomu nepodarilo zatieniť. Ide o postavu, ktorá dodnes vzrušuje predstavivosť celého hudobného sveta, ako aj ľudí ďaleko od šoubiznisu. Prvé vydanie britského časopisu „Q“ v roku 2003 zverejnilo zoznam najvplyvnejších skladieb všetkých čias. Oslovení profesionáli zo šoubiznisu, novinári a hudobníci pomenovali „I Wanna Hold Your Hand“ od Beatles, „God Save the Queen“ od Sex Pistols, „Smells Like Teen Spirit“ od Nirvany medzi epochálne diela 20. storočia. Ale na prvom mieste bola skladba „This's All Right Mama“, debutový singel Elvisa Presleyho, vydaný pred takmer 50 rokmi.

Mýtus, že Elvis žije, že ho videli v rôznych častiach sveta, je len dôkazom celosvetovej slávy tohto interpreta. Samotnému hudobníkovi sa nepáčilo, keď ho nazývali kráľom rokenrolu, no čo narobíte, fanúšikovia nemohli mať pre Elvisa Presleyho iné meno.

8. januára 2010 | Kategórie: Ľudia , História , Hudba