Dve hlavné funkcie financií. Funkcie financií a ich charakteristika. Funkcie financií v ekonomike

Varvara Jakimovičová

Financie vo vecnom vyjadrení predstavujú peňažné fondy a príjmy štátu, jeho územných celkov (subjektov federácie, obcí), podnikov, organizácií, inštitúcií slúžiacich pre potreby spoločnosti a rozvoja výroby. Presnejšie povedané, ide o finančné zdroje celej krajiny.

Takáto charakteristika zjavne nestačí, keďže podstata financií ako ekonomického mechanizmu sa neodhaľuje v ich kvantitatívnej stránke, hoci je dôležitá, ale v obsahu tých spoločenských vzťahov, ktoré vznikajú pri fungovaní tohto mechanizmu, výkon jeho prirodzené funkcie.

Financie- sú to hospodárske peňažné vzťahy na tvorbu, rozdeľovanie a použitie peňažných fondov a príjmov štátu, jeho územných celkov, ako aj podnikov, organizácií a inštitúcií na zabezpečenie rozšírených reprodukčných a spoločenských potrieb, v procese ktorých sa rozdeľovanie resp. redistribúcia sociálneho produktu a kontrola nad uspokojovaním potrieb spoločnosti.

Účel finančného riadenia - Zabezpečenie stability a finančnej nezávislosti prejavujúcej sa v makroekonomickej rovnováhe, prebytku rozpočtu, znižovaní verejného dlhu, tvrdosti národnej meny a v dôsledku toho aj v raste blahobytu obyvateľstva.

Financie majú tieto funkcie:

Distribúcia – v procese výroby a obchodu vznikajú rôzne príjmy. Na uspokojenie rozvojových potrieb spoločnosti je však potrebné časť týchto a iných príjmov prerozdeliť. Deje sa to tak, že časť uvedených príjmov sa vyberie, z týchto prostriedkov sa vytvoria prostriedky a prostriedky sa vynaložia na spoločensky užitočné účely: školstvo, medicína, stavebníctvo, obrana a pod.;

Kontrola – kontrola správneho hromadenia a rozdeľovania finančných prostriedkov a zdrojov. Financie preto tiež umožňujú určiť najoptimálnejšie spôsoby vynakladania nahromadených prostriedkov tak, aby boli maximálne uspokojené potreby spoločnosti;

Regulačné - poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu.;

Stabilizácia.

Funkcie vyjadrujú podstatu financií a ich sociálno-ekonomickú úlohu. Prostredníctvom financií dochádza k rozdeľovaniu a prerozdeľovaniu hrubého domáceho produktu (HDP) a národného dôchodku (medzi výrobným a nevýrobným sektorom, sektorom hospodárstva, regiónom, formám vlastníctva, sociálnym skupinám), ako aj kontrole nad výroba a distribúcia hmotných a sociálnych dávok v krajine.

Financie sú ekonomickým vzťahom spojeným s akumuláciou, rozdeľovaním a využívaním centralizovaných a decentralizovaných fondov peňažných prostriedkov na plnenie funkcií štátu a úlohy zabezpečovania podmienok pre rozšírenú reprodukciu.

Finančná činnosť štátu je teda činnosťou štátu pri tvorbe, rozdeľovaní a využívaní centralizovaných a decentralizovaných fondov fondov, ktoré zabezpečujú jeho nerušené fungovanie a rozvoj.

Pod centralizovanými financiami sa rozumejú ekonomické vzťahy spojené s tvorbou a používaním fondov fondov akumulovaných v sústave štátneho rozpočtu a vládnych mimorozpočtových fondov.

Inými slovami, centralizované fondy fondov alebo centralizované financie zahŕňajú tie fondy štátu, ktoré má k dispozícii ako vládnuca entita. Tieto prostriedky zahŕňajú: po prvé prostriedky akumulované v systéme štátneho rozpočtu; po druhé, mimorozpočtové centralizované prostriedky štátu; po tretie, štátne poistenie; po štvrté, štát, vrátane bankovníctva, úver.

Pod decentralizovanými financiami rozumieme peňažné vzťahy, ktoré sprostredkúvajú obeh peňažných prostriedkov podnikov. To znamená, že decentralizované financie zahŕňajú financie podnikov a organizácií všetkých foriem vlastníctva, tvorené na úkor vlastných zdrojov a rozpočtových prostriedkov, ako aj sektorové a medzisektorové mimorozpočtové fondy.

Financie sú neoddeliteľnou súčasťou peňažných vzťahov, preto úloha a význam financií závisí predovšetkým od miesta, ktoré peňažné vzťahy v ekonomických vzťahoch zaujímajú.

Financie je ekonomickým nástrojom rozdeľovania a prerozdeľovania hrubého domáceho produktu (HDP) a národného dôchodku, je nástrojom kontroly tvorby a použitia peňažných prostriedkov.

Hlavná vec účel financie - prostredníctvom tvorby peňažných príjmov a fondov zabezpečiť nielen potreby štátu a podnikov v hotovosti, ale aj kontrolu vynakladania finančných prostriedkov.

Financie vyjadrujú peňažné vzťahy vznikajúce medzi týmito subjektmi:

1. podniky v procese získavania inventárnych položiek, predaja produktov a služieb;
2. podniky a vyššie organizácie pri tvorbe centralizovaných fondov fondov a ich rozdeľovaní;
3. štát a občania, keď platia dane a dobrovoľné platby;
4. podniky, občania a mimorozpočtové fondy pri platbách a prijímaní zdrojov;
5. oddelené prepojenia rozpočtového systému;
6. poisťovacie organizácie, podniky a obyvateľstvo pri platení poistného a náhrade škôd.

Financie vyjadrujú aj peňažné vzťahy, ktoré sprostredkúvajú obeh podnikových prostriedkov.

Úloha štátu pri akumulácii, regulácii, distribúcii a využívaní centralizovaných a decentralizovaných zdrojov sa zvyšuje najmä v období prechodu na systém trhového hospodárstva. Čo sa týka centralizovaných fondov, vo vzťahu k nim štát vystupuje ako vládnuca entita a svoje príjmy môže zabezpečovať donucovacím systémom – dane, clá, rôzne poplatky, emisia peňazí atď.

Ďalšia vec - decentralizované fondy. Vo vzťahu k nim je štátna regulácia vyjadrená úplne inak. A úplne iný postoj by mal byť k financiám súkromných podnikateľov, keďže súkromné ​​financie - ich stav a dynamika - podliehajú zákonom trhovej ekonomiky.

Akákoľvek finančná činnosť štátu je spojená s výdavkami a príjmami. V prípade, že výdavky prevyšujú príjmy, je štát nútený hľadať dodatočné zdroje financií na pokrytie nevyhnutných výdavkov - bankový alebo štátny úver, vydávanie cenných papierov a pod. Preto je to práve stav financií, ktorý odráža procesy prebiehajúce v štáte, a to nielen v oblasti ekonomiky a sociálnych procesov, ale aj v oblasti politiky, demografie, ekológie atď.

Bez prerozdelenia finančných prostriedkov nie je možné uskutočniť takmer žiadne podujatie v štáte. Inými slovami, konanie akýchkoľvek podujatí v štáte je spojené s jeho finančnými aktivitami. A preto sú potrebné tie právne základy, ktoré by upravovali výkon finančnej činnosti štátu, keďže sa vykonáva, samozrejme, v právnej forme.

Bez účasti financií nemožno rozdeliť národný dôchodok, ktorý je hlavným materiálnym zdrojom peňažných príjmov a finančných prostriedkov. S prihliadnutím na objemy národného dôchodku a jeho jednotlivých častí - fondu spotreby a akumulačného fondu - sa určujú proporcie vývoja ekonomiky a jej štruktúry. Financie, ovplyvňujúce výrobu, distribúciu a spotrebu, sú objektívne.

Ako už bolo spomenuté, stav financií odráža a určuje stav ekonomiky krajiny.

Hlavné podmienkou rastu finančných zdrojov- zvýšenie národného dôchodku. Financie a finančné zdroje nie sú totožné pojmy. Finančné zdroje samy o sebe neurčujú podstatu financií, neprezrádzajú ich vnútorný obsah a spoločenský účel. Financie do značnej miery závisia od finančnej politiky štátu. Podstata financií sa prejavuje v ich funkciách. Vymenujme štyri funkcie financií: distribučnú, kontrolnú, regulačnú a stabilizačnú a charakterizujme každú z nich samostatne.

Hlavné funkcie financií sú dve: distribúcia a kontrola, ktoré zároveň vykonávajú financie. A to je prirodzené, keďže každá finančná transakcia znamená rozdelenie sociálneho produktu a národného dôchodku a kontrolu nad týmto rozdelením.

distribučná funkcia financiami sa rozumie ich účasť na rozdeľovaní národného dôchodku, ktorá spočíva vo vytváraní takzvaného základného, ​​čiže prvotného dôchodku. Ich súčet sa rovná národnému dôchodku. Hlavné príjmy sa tvoria pri rozdeľovaní národného dôchodku medzi účastníkov materiálnej výroby a delia sa do dvoch skupín:

1. mzdy robotníkov a zamestnancov, príjmy roľníkov, roľníkov;
2. príjmy podnikov v oblasti materiálovej výroby.

Ďalšie prerozdelenie národného dôchodku je spojené s:

1. s medzisektorovým a územným prerozdeľovaním finančných prostriedkov v záujme efektívneho a racionálneho využívania príjmov a úspor podnikov a organizácií;
2. s prítomnosťou nielen výrobnej, ale aj nevýrobnej sféry, v ktorej sa nevytvára národný dôchodok (zdravotníctvo, školstvo, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, manažment);
3. s prerozdeľovaním príjmov medzi rôzne sociálne skupiny obyvateľstva. V dôsledku toho sa tvoria sekundárne, alebo odvodené príjmy, príjmy prijaté v nevýrobných sektoroch, dane.

Preto k prerozdeleniu národného dôchodku dochádza medzi:

• výrobná a nevýrobná sféra národného hospodárstva;
• odvetvia materiálnej výroby;
• určité regióny krajiny;
• formy vlastníctva;
• sociálne skupiny obyvateľstva.

Konečným cieľom rozdeľovania a prerozdeľovania národného dôchodku a HDP, realizovaného pomocou financií, je rozvoj výrobných síl, vytváranie trhových štruktúr ekonomiky, posilňovanie štátu a poskytovanie vysokého štandardu. života pre všeobecnú populáciu. Úloha financií je podriadená úlohám zvyšovania hmotného záujmu kolektívov podnikov a organizácií, ako aj zamestnancov na zlepšovaní finančnej a hospodárskej činnosti, dosahovaní vysokých výsledkov pri najnižších nákladoch.

kontrolná funkcia. Financie, ako nástroj na akumuláciu a použitie peňažných príjmov a finančných prostriedkov, objektívne odrážajú proces rozdeľovania a prerozdeľovania národného dôchodku a HDP pre príslušné fondy, riadi ich vynakladanie na určený účel.

Finančná kontrola pri prechode na trhové vzťahy je zameraná na zabezpečenie dynamického rozvoja verejnej a súkromnej výroby, urýchlenie vedecko-technického pokroku a zvýšenie kvality práce vo všetkých odvetviach národného hospodárstva. Finančná kontrola pokrýva výrobnú aj nevýrobnú oblasť. Zahŕňa celý komplex tých ekonomických vzťahov, od ktorých závisí veľkosť finančných prostriedkov a efektívnosť ich použitia.

Finančná kontrola- dôležitý prostriedok na zabezpečenie zákonnosti finančných a ekonomických činností. Je povolaná predchádzať finančným a ekonomickým zločinom a stráži inventár a peniaze štátu. Finančná kontrola je mimoriadne dôležitá v súčasnosti, keď sa veľmi zreteľne prejavuje tendencia rastu „bielych golierov“ ekonomickej kriminality.

Finančná kontrola je teda zákonom upravená činnosť štátnych, obecných, verejných a iných ekonomických subjektov na overovanie včasnosti a správnosti finančného plánovania, správnosti a úplnosti príjmových príjmov v príslušných fondoch fondov, správnosti a efektívnosti ich účtovania. použitie.

Inými slovami, najdôležitejšou úlohou finančnej kontroly je preverovať presné dodržiavanie právnych predpisov vo finančných záležitostiach, včasnosť a úplnosť plnenia finančných záväzkov voči rozpočtovej sústave, daňovej službe, bankám, ako aj vzájomných záväzkov. podnikov a organizácií pre zúčtovanie a platby.

Kontrolná funkcia financií sa prejavuje aj prostredníctvom činnosti finančných orgánov. Efektívnosť finančnej kontroly vykonávanej rôznymi subjektmi, najmä orgánmi verejnej moci, samosprávami, audítormi, audítorskými spoločnosťami, do značnej miery závisí od ich vzájomného pôsobenia, koordinácie spoločných činností, ako aj spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Regulačná funkcia financie sú spojené so zásahmi štátu prostredníctvom financií – verejné výdavky, dane, verejný úver – v procese reprodukcie. Štát ovplyvňuje reprodukčný proces financovaním jednotlivých podnikov a odvetví, spoločenským dianím a realizáciou daňovej politiky.

stabilizačná funkcia financie majú zabezpečiť všetkým ekonomickým subjektom a občanom stabilné ekonomické a sociálne podmienky. Financie by túto funkciu mali plniť v podmienkach prechodu a rozvoja trhových vzťahov.

Funkcie financií sa realizujú prostredníctvom finančného mechanizmu, ktorý zahŕňa súbor organizačných foriem finančných vzťahov v národnom hospodárstve, postup pri tvorbe a použití centralizovaných a decentralizovaných fondov fondov, spôsoby finančného plánovania, formy finančných a riadenie finančného systému, finančná legislatíva. Zvlášť dôležitý je faktor stability finančnej legislatívy, pretože bez nej nie je možné realizovať investičnú politiku.

Jedným z dôležitých prvkov finančného mechanizmu je finančné plánovanie, ktoré sa primárne týka plánovania rozpočtu.

Ruská federácia vypracúva dlhodobý finančný plán založený na rozpočte na bežný rok. Jeho ciele sú nasledovné:

1. informovanie zákonodarných (zastupiteľských) orgánov o očakávaných strednodobých trendoch vo vývoji ekonomiky a sociálnej sféry;
2. komplexné predpovedanie finančných dôsledkov vypracovaných reforiem, programov, zákonov;
3. identifikácia potreby a možnosti realizácie sľubných opatrení v oblasti finančnej politiky;
4. sledovanie dlhodobých negatívnych trendov pre včasné prijatie vhodných opatrení.

Dlhodobý finančný plán sa vypracuje na tri roky:

• 1. rok - rok, na ktorý sa zostavuje rozpočet;
• 2. a 3. rok sú plánovacím obdobím, počas ktorého možno sledovať reálne výsledky tejto hospodárskej politiky.

Materiál zo stránky

Funkcie financií

Medzi hlavné funkcie financií patria:

1. alebo akumulačná funkcia;
2. použitie finančných prostriedkov alebo distribučná funkcia;
3. kontrola efektívnosti využívania kapitálu .

Fungujú súčasne a koordinovane.

Kumulatívna funkcia

Na globálnej finančnej úrovni sa táto funkcia podieľa na vytváraní Medzinárodného menového fondu, na štátnej úrovni - na tvorbe príjmovej strany rozpočtu a na podnikovej úrovni - na akumulácii príjmov.
V práci finančného manažéra sa akumulačná funkcia prejavuje koncentráciou všetkých finančných zdrojov v zodpovedajúcich fondoch fondov. Máme tu na mysli decentralizované fondy (priemysel, fondy združení, podnikov), ako aj centralizované (federálne fondy a fondy úverových zdrojov rôznych štruktúr).
Prvoradou úlohou finančného manažéra podniku je plná a včasná mobilizácia financií do peňažných fondov. Koniec koncov, výpadok príjmov je plný hľadania ďalších zdrojov kompenzácie medzier v rozpočte organizácie.

distribučná funkcia

systém.
Prostredníctvom nej sa realizuje hlavný účel financií: poskytnúť štátu a každému podnikateľskému subjektu potrebné finančné zdroje naakumulované prostredníctvom prerozdelenia prvotných alebo základných dôchodkov.
Medzi hlavné príjmy patria mzdy robotníkov, zamestnancov, výnosy roľníkov, roľníkov a príjmy podnikov vo výrobnom sektore.
V meradle podniku je táto funkcia realizovaná distribúciou a prerozdeľovaním všetkých peňažných príjmov, vrátane príjmov z predaja produktov.
Od finančného manažéra si distributívna funkcia vyžaduje trvalé investičné rozhodnutia. To znamená, že ho to povzbudzuje, aby prekročil rámec finančných aktivít a prijímal rozhodnutia o právnych a dodávateľských otázkach, ako je výber protistrany, podmienky dodávky atď.

kontrolná funkcia

Kontrolná funkcia signalizuje prítomnosť odchýlok v pomeroch štátneho dlhu a hrubého domáceho produktu. Táto funkcia sa prejavuje vo všetkých fázach realizácie finančných činností ekonomického subjektu.
V podniku je funkcia kontroly implementovaná prostredníctvom nasledujúcich operácií:

• finančná a ekonomická kontrola vykonávania hospodárskych dohôd a vykonávania obchodných vyrovnaní;
• finančná a rozpočtová kontrola platenia daní a financovania z rozpočtových zdrojov;
• úverová a banková kontrola dodržiavania zásad poskytovania úverov a hotovostného vyrovnania.

V rámci kontrolných opatrení vykonáva finančný manažér podniku nasledovné činnosti.

Úvod……………………………………………………………….…………….....3

kapitolaja. Pojem a vlastnosti financií

1.1. Nevyhnutnosť a podstata financií………………………………………………………5

1.2. Znaky financií………………………………………...…….……………9

kapitolaII. Funkcie financií

2.1. Funkcia distribúcie……………………………………………….….…12

2.2. Riadiaca funkcia……………….…………………..………………..…….……....14

2.3. Iné funkcie………………………………………………………………………….. 15

kapitolaIII.

3.1. Verejné financie………………………………………………………………..17

3.2. Metódy finančného riadenia………………………………..…………..……………………20

Záver………………………..…………………………………….………23

Bibliografia…….…..……..…………………………………………..…….24

Úvod

Moderný svet je svetom komplexných a všemocných vzťahov medzi komoditami a peniazmi. Prenikajú do vnútorného života každého štátu a do jeho aktivít na medzinárodnom poli. V procese reprodukcie na rôznych úrovniach, počnúc podnikom a končiac národným hospodárstvom ako celkom, sa tvoria fondy fondov. Nezáleží na tom, v akej forme sa peniaze objavia: vo forme papierových žetónov, strešných krytín vo forme kreditných kariet alebo súm uložených na bankových účtoch bez akejkoľvek formy.

Predmetom vedy o financiách je určitý systém ekonomických vzťahov spojených s tvorbou, rozdeľovaním a využívaním centralizovaných a decentralizovaných fondov fondov (štátu, podnikov, organizácií a iných ekonomických subjektov) na plnenie funkcií a úloh. štátu a zabezpečiť podmienky pre rozšírenú reprodukciu.

Systém tvorby a využívania fondov peňažných zdrojov podieľajúcich sa na zabezpečovaní procesu reprodukcie tvoria financie spoločnosti. A súhrn ekonomických vzťahov, ktoré vznikajú medzi štátom, podnikmi a organizáciami, priemyselnými odvetviami, územiami a jednotlivými občanmi v súvislosti s pohybom finančných prostriedkov, tvorí finančné vzťahy.

Financie sú teda historická kategória. Objavili sa súčasne so vznikom štátu pri stratifikácii spoločnosti na triedy. Termín financie vznikol v 13.-15. storočí v obchodných mestách Talianska a označoval akúkoľvek hotovostnú platbu. Neskôr tento pojem získal medzinárodné rozšírenie a začal sa používať ako pojem spojený so systémom peňažných vzťahov medzi obyvateľstvom a štátom pri tvorbe štátnych fondov fondov. Tento pojem teda odzrkadľoval predovšetkým peňažné vzťahy medzi dvoma subjektmi, teda peniaze pôsobili ako materiálny základ pre existenciu a fungovanie financií (kde nie sú peniaze, nemôžu byť financie); po druhé, poddaní mali v procese týchto vzťahov rôzne práva: jeden z nich (štát) mal osobitné právomoci; po tretie, v procese týchto vzťahov sa vytvoril celoštátny fond finančných prostriedkov - rozpočet (možno teda povedať, že tieto vzťahy boli akciového charakteru); po štvrté, pravidelný tok finančných prostriedkov do rozpočtu nebolo možné zabezpečiť bez odvádzania daní, poplatkov a iných platieb štátne povinnej povahy, čo bolo dosiahnuté zákonnou normotvornou činnosťou štátu, vytvorením vhodného finančného aparátu. .

Potreba financií v podmienkach tovarovo-peňažných vzťahov sa vysvetľuje tým, že financie sú nevyhnutné na rozdeľovanie hodnoty spoločenského produktu. Tento proces sa vykonáva iba pomocou kategórie financií.

Financie nie sú peniaze! Peniaze sú prvoradé – financie druhoradé.

Keď sa financie stanú prídavným menom (finančné fondy, finančné zdroje atď.), potom sa financie stanú peniazmi.

Financie sú systémom ekonomických (peňažných) vzťahov, pomocou ktorých sa vytvárajú a vynakladajú fondy finančných prostriedkov.

Financie - súhrn objektívne určených ekonomických vzťahov, ktoré majú rozdeľovací charakter, peňažnú formu vyjadrenia a zhmotňujú sa v peňažných príjmoch a úsporách, tvorené v rukách štátu a podnikateľských subjektov na účely rozšírenej reprodukcie, materiálnych stimulov pre pracujúcich, hmotných stimulov pre pracujúcich, peňažných príjmov a úspor. uspokojenie sociálnych a iných potrieb.

Toto sú hlavné črty financií. Z celku peňažných vzťahov možno podľa nich neomylne vyčleniť financie. Napríklad peňažné vzťahy, ktoré vznikajú medzi občanmi a rôzny obchod, nemožno pripísať financiám, pretože. štát tu upravuje peňažné vzťahy občianskoprávnym spôsobom, pre ktorý je charakteristická rovnosť subjektov, ktoré tieto vzťahy spájajú.

Financie sú teda vždy peňažným vzťahom, ale žiadny peňažný vzťah nie je vždy finančným vzťahom.

Na základe vyššie uvedeného môžeme sformulovať všeobecnú definíciu financií. Financie sú hospodárske vzťahy spojené s tvorbou, rozdeľovaním a používaním centralizovaných a decentralizovaných fondov fondov na plnenie funkcií a úloh štátu a zabezpečenie podmienok pre uvažovanú reprodukciu.

kapitolaja. Pojem a podstata financií

1.1 Nevyhnutnosť a podstata financií

Financie sú jednou z najdôležitejších ekonomických kategórií, ktorá odráža ekonomické vzťahy v procese tvorby a používania peňazí. Ich vznik prebiehal v kontexte prechodu zo samozásobiteľského hospodárstva na bežnú komoditno-peňažnú burzu a úzko súvisel s rozvojom štátu a jeho zdrojovými potrebami.

Jednou z hlavných čŕt financií je ich peňažná forma vyjadrenia a odrazu finančných vzťahov reálnym peňažným tokom.

K skutočnému pohybu finančných prostriedkov dochádza v druhej a tretej fáze reprodukčného procesu - pri distribúcii a výmene.

V druhej fáze dochádza k pohybu hodnoty v peňažnej forme oddelene od pohybu tovaru a je charakterizovaný jeho odcudzením (presunom z rúk niektorých vlastníkov do rúk iných) alebo cielenou izoláciou (v rámci jedného vlastníka) každého z nich. časť hodnoty.

V tretej fáze sa distribuovaná hodnota (v peňažnej forme) vymení za komoditnú formu. Nedochádza tu k odcudzeniu samotnej hodnoty.

Na druhom stupni reprodukcie teda dochádza k jednosmernému pohybu peňažnej formy hodnoty a na treťom k obojsmernému pohybu hodnôt, z ktorých jedna je vo forme peňazí a druhá v formu komodít.

Keďže v tretej etape reprodukčného procesu neustále prebiehajú výmenné obchody, ktoré nevyžadujú žiadny spoločenský nástroj, nie je tu miesto pre financie.

Oblasť vzniku a fungovania financií je druhým stupňom reprodukčného procesu, v ktorom sa hodnota sociálneho produktu rozdeľuje podľa jeho účelu a podnikateľských subjektov, z ktorých každý musí získať svoj podiel na vyrobenom produkte. Dôležitou črtou financií ako ekonomickej kategórie je preto distributívny charakter finančných vzťahov.

Financie sa výrazne líšia od iných ekonomických kategórií, ktoré fungujú v štádiu rozdeľovania nákladov: úver, mzdy a ceny.

Primárnou sférou pre vznik finančných vzťahov sú procesy primárnej distribúcie hodnoty spoločenského produktu, kedy sa táto hodnota rozpadá na jednotlivé prvky a vytvárajú sa rôzne formy peňažných príjmov a úspor. K ďalšiemu prerozdeľovaniu hodnoty medzi podnikateľskými subjektmi a špecifikácii jej zamýšľaného použitia dochádza aj na základe financií.

Rozdelenie a prerozdelenie hodnoty pomocou financií je nevyhnutne sprevádzané pohybom finančných prostriedkov, ktoré majú špecifickú formu finančných zdrojov. Tvoria ich podnikateľské subjekty a štát na úkor rôznych druhov peňažných príjmov, zrážok a tržieb a slúžia na rozšírenú reprodukciu, materiálne stimuly pre pracujúcich, uspokojovanie sociálnych a iných potrieb spoločnosti. Finančné zdroje sú materiálnymi nositeľmi finančných vzťahov, čo umožňuje vyčleniť financie z celkového súboru kategórií podieľajúcich sa na rozdeľovaní nákladov. Deje sa tak bez ohľadu na sociálno-ekonomickú formáciu, hoci formy a metódy, ktorými sa tvoria a využívajú finančné zdroje, sa menili v závislosti od zmeny sociálnej povahy spoločnosti.

Použitie finančných prostriedkov sa uskutočňuje najmä prostredníctvom peňažných foriem sociálneho účelu, je však možná aj nefinančná forma ich použitia. Medzi výhody fondovej formy patrí: schopnosť užšieho prepojenia uspokojovania akejkoľvek potreby s ekonomickými príležitosťami, zabezpečenie koncentrácie zdrojov v hlavných smeroch rozvoja spoločenskej výroby, schopnosť plnšieho prepojenia verejných, kolektívnych a osobných záujmy.

Na základe uvedeného možno uviesť tieto definície: financie sú peňažné vzťahy, ktoré vznikajú v dôsledku rozdeľovania a prerozdeľovania hodnoty hrubého sociálneho produktu a časti národného bohatstva v súvislosti s tvorbou peňažných príjmov a úspor z príjmov z príjmov. podnikateľských subjektov a štátu, ako aj ich využitie na rozšírenú reprodukciu, materiálne stimuly pre zamestnancov, uspokojovanie sociálnych a iných potrieb spoločnosti.

Podmienkou fungovania financií je dostupnosť peňazí a dôvodom vzniku financií je potreba podnikateľských subjektov a štátu v zdrojoch na zabezpečenie ich činnosti.

Financie sú nevyhnutné, pretože umožňujú prispôsobiť proporcie produkcie potrebám spotreby a zabezpečiť uspokojovanie neustále sa meniacich reprodukčných potrieb v oblasti hospodárenia. Deje sa tak prostredníctvom vytvárania účelových fondov. Vývojom sociálnych potrieb dochádza k zmene zloženia a štruktúry peňažných (finančných) fondov vytvorených k dispozícii podnikateľským subjektom.

Pomocou verejných financií sa reguluje rozsah sociálnej produkcie v sektorových a územných aspektoch, chráni sa životné prostredie a uspokojujú sa ostatné sociálne potreby.

Financie sú objektívne nevyhnutné, keďže sú podmienené potrebami spoločenského rozvoja. Štát môže vzhľadom na objektívnu potrebu finančných vzťahov rozvíjať rôzne formy ich využívania: zavádzať alebo rušiť rôzne druhy platieb, meniť formy použitia finančných prostriedkov a pod. Štát nemôže vytvárať niečo, čo nie je objektívne pripravené priebehom spoločenského vývoja. Zakladá len formy prejavu objektívne zrelých ekonomických vzťahov.

Bez financií nie je možné zabezpečiť individuálny a spoločenský obeh výrobných aktív na širšom základe, regulovať sektorovú a teritoriálnu štruktúru hospodárstva, stimulovať čo najrýchlejšie zavádzanie vedeckých a technologických výdobytkov a uspokojovať ostatné sociálne potreby.

Financie sú neoddeliteľnou súčasťou peňažných vzťahov, preto ich úloha a význam závisí od miesta, ktoré peňažné vzťahy v ekonomických vzťahoch zaujímajú. Nie všetky peňažné vzťahy však vyjadrujú finančné vzťahy. Financie sa od peňazí líšia obsahom aj vykonávanými funkciami.

Peniaze sú univerzálnym ekvivalentom, pomocou ktorého sa merajú predovšetkým náklady práce pridružených výrobcov a financie sú ekonomickým nástrojom na rozdeľovanie a prerozdeľovanie hrubého domáceho produktu (HDP) a národného dôchodku, nástrojom na kontrola tvorby a použitia fondov fondov. Ich hlavným účelom je prostredníctvom tvorby peňažných príjmov a fondov zabezpečiť nielen potreby štátu a podnikov v hotovosti, ale aj kontrolu nad vynakladaním finančných prostriedkov.

Financie vyjadrujú peňažné vzťahy, ktoré vznikajú medzi:

• podniky v procese získavania inventárnych položiek, predaja produktov a služieb;
• podniky a vyššie organizácie pri tvorbe centralizovaných fondov fondov a ich rozdeľovaní;
• štátom a podnikmi pri platení daní alebo daní do rozpočtového systému a pri financovaní výdavkov;
• štátu a občanov pri platení daní a dobrovoľných platieb;
• podniky, občania a mimorozpočtové fondy pri platbách a prijímaní zdrojov;
• oddelené prepojenia rozpočtového systému;
• orgány poistenia majetku a osôb, podniky, obyvateľstvo pri platení poistného a náhrade škody, pri vzniku poistnej udalosti;
• peňažné vzťahy sprostredkúvajúce obeh peňažných prostriedkov podnikov.

Hlavným materiálnym zdrojom peňažných príjmov a finančných prostriedkov je národný dôchodok krajiny - novovytvorená hodnota alebo hodnota hrubého domáceho produktu mínus nástroje a výrobné prostriedky spotrebované vo výrobnom procese. Objem národného dôchodku určuje možnosti uspokojovania národných potrieb a rozširovania spoločenskej výroby. Práve s prihliadnutím na veľkosť národného dôchodku a jeho jednotlivých zložiek - spotrebných dôchodkov a akumulačného fondu - sa určujú proporcie vývoja ekonomiky a jej štruktúry. Preto sa vo všetkých krajinách prikladá štatistike národného dôchodku veľký význam.

Bez účasti financií nie je možné rozdeliť národný dôchodok. Financie sú základným článkom medzi tvorbou a používaním národného dôchodku. Financie, ovplyvňujúce výrobu, distribúciu a spotrebu, sú objektívne. Vyjadrujú určitú sféru výrobných vzťahov a patria do základnej kategórie.

Moderná ekonomika nemôže existovať bez verejných financií. V určitých etapách historického vývoja môže množstvo potrieb spoločnosti financovať iba štát. Ide o jadrový priemysel, vesmírny výskum, množstvo nových prioritných odvetví hospodárstva, ako aj podniky, ktoré každý potrebuje (pošta, telegraf a niektoré ďalšie).

Financie odrážajú úroveň rozvoja výrobných síl v jednotlivých krajinách a možnosti ich vplyvu na makroekonomické procesy v hospodárskom živote. Stav ekonomiky krajiny určuje stav financií. V podmienkach neustáleho ekonomického rastu, rastu HDP a národného dôchodku sa financie vyznačujú svojou stabilitou a stabilitou; stimulujú ďalší rozvoj produkcie života občanov krajiny.

Financie ako vedecký pojem sa zvyčajne spájajú s tými procesmi, ktoré vystupujú na povrch spoločenského života v rôznych podobách a sú nevyhnutne sprevádzané pohybom (hotovostným alebo bezhotovostným) peňazí. Či už hovoríme o rozdeľovaní zisku a tvorbe fondov na farmárske účely v podnikoch, alebo o prevode odvodov daní do príjmov štátneho rozpočtu, alebo o odvádzaní prostriedkov do mimorozpočtových či charitatívnych fondov – vo všetkých týchto a podobných finančných transakcií, dochádza k pohybu finančných prostriedkov.

Pre pochopenie podstaty financií je potrebné identifikovať tie všeobecné vlastnosti, ktoré charakterizujú vnútornú povahu všetkých finančných javov.

Ak odhliadneme od množstva špecifických foriem, v ktorých finančné procesy prebiehajú, môžeme vidieť spoločnú vec, ktorá ich spája – vzťahy, ktoré sú základom finančných transakcií medzi rôznymi účastníkmi spoločenskej výroby, čiže spoločenských vzťahov. Tieto vzťahy sú svojou povahou výrobné (ekonomické), keďže vznikajú priamo v spoločenskej výrobe.

1.2. Finančné funkcie

Finančné funkcie:

• bankové prostriedky sa vydávajú na určité obdobie; za určitých podmienok a s výhradou splatenia;
• finančné prostriedky sa vydávajú na špecifické účely; neodvolateľne zadarmo.

Pomocou pôžičky dochádza k prerozdeľovaniu finančných prostriedkov medzi podniky, organizácie a občanov.

Neustále dochádza k transfúzii úverových zdrojov do finančných zdrojov a naopak. Všetky finančné prostriedky podniku sú sústredené na bankových účtoch a sú zdrojom úverových prostriedkov bánk na poskytovanie úverov. Existuje mnoho spoločných čŕt medzi úverom a financiami, ale hlavným z nich je rozšírené používanie oboch v obehu aj v reprodukčnom procese.

Financie môžu ovplyvniť všetky štádiá reprodukcie a proces ako celok. Objektívne predpoklady vplyvu súvisia s dvomi okolnosťami:

• financie fungujú vo všetkých sférach spoločenskej výroby (výroba, obeh, spotreba)
• financie majú potenciálnu vlastnosť byť katalyzátorom ekonomických procesov, čo vyplýva z distribučnej funkcie.

Distribúcia začína vo sfére materiálnej výroby. Táto oblasť zahŕňa 3 etapy, pričom rozhodujúca je etapa výroby.

a) sféra materiálnej výroby teda ovplyvňuje charakter a rozsah výroby;

b) sféra obehu, predstavuje ju obchod. Charakterizujú ho procesy nákupu a predaja. Spotrebiteľské vlastnosti tovaru sa nemenia, mení sa však jeho cena. Tovar je predaný, spoločnosť dostáva tržby. Potom dochádza k rozdeleniu tohto výnosu do fondov kompenzácie, akumulácie, spotreby. Finančné vzťahy predchádzajú a dokončujú proces nákupu a predaja.

c) oblasť spotreby, kde sa rozlišuje:

Obchodné organizácie;

Rozpočtové organizácie

V súčasnosti nájdete organizácie zmiešaného typu, kde komerčné štruktúry prideľujú peniaze pre rozpočtové organizácie.

Spolu s predpokladmi existujú možnosti využitia financií. Vyplývajú z ekonomického charakteru financií. Keďže ide o distribučnú kategóriu, spoločnosť ju využíva na svoje účely. Vedomé využívanie financií v záujme spoločnosti a jej jednotlivých prvkov mení financie z objektívnej ekonomickej kategórie na ekonomický nástroj riadenia.

Ekonomický nástroj je ekonomická kategória stelesnená v špecifických formách prejavu a vedome používaná spoločnosťou na dosahovanie konkrétnych cieľov. Ekonomický nástroj vrátane financií má dva princípy: prvý je objektívny (vyplýva z ekonomickej kategórie), druhý je subjektívny (nástroj na realizáciu hospodárskej politiky štátu).

Financie majú dva efekty:

Kvantitatívne (charakterizované proporciami distribučného procesu);

Kvalitatívne (charakterizované vplyvom financií na hmotné záujmy podnikateľských subjektov).

Kvantitatívna stránka vplyvu je charakterizovaná proporciami v distribučnom procese. Kvalitatívny vplyv charakterizuje vplyv financií na hmotné záujmy podnikateľských subjektov prostredníctvom rôznych foriem organizácie finančných vzťahov.

Ekonomický stimul je nástroj, ktorý sa viaže na hmotné záujmy podnikateľských subjektov. Vedomé využívanie financií v spoločenskej výrobe vedie k výsledkom, v ktorých sa prejavuje aktívna úloha financií v spoločenskej výrobe v trhových podmienkach. Všeobecný prístup k hodnoteniu výsledkov dosiahnutých pomocou financií nám umožňuje zvážiť úlohu financií v 3 smeroch:

• • z pozície zabezpečenia potrieb rozšírenej reprodukcie potrebnými finančnými zdrojmi;
  • z hľadiska využívania financií na reguláciu štruktúry nákladov;
  • z pozície využívania financií ako ekonomického stimulu.

Financie sú neoddeliteľnou súčasťou peňažných vzťahov, ale nie všetky peňažné vzťahy sú finančné.

Financie sa od peňazí líšia obsahom aj vykonávanými funkciami. Peniaze sú univerzálnym ekvivalentom, pomocou ktorého sa merajú predovšetkým náklady práce pridružených výrobcov a financie sú ekonomickým nástrojom na rozdeľovanie a prerozdeľovanie hrubého domáceho produktu a národného dôchodku, nástrojom kontroly tvorby a použitie fondov fondov.

Proces reprodukcie je súbor neustále sa opakujúcich cyklov.

Kritériom na klasifikáciu určitých vzťahov ako finančných vzťahov sú teda:

1. Reálny peňažný tok, t.j. prevod z jedného vlastníka na druhého.

2. Distributívny charakter týchto vzťahov.

3. Miesto výskytu – druhá etapa reprodukčného procesu.

Kapitola 2. Funkcie financií.

2.1. distribučná funkcia.

Financie sú neoddeliteľnou súčasťou peňažných vzťahov, preto ich úloha a význam závisí od toho, aké miesto zaujímajú peňažné vzťahy v ekonomických vzťahoch. Financie sa však od peňazí líšia nielen obsahom, ale aj vykonávanými funkciami, v ktorých sa prejavuje ich podstata. Funkcie sa vzťahujú na „prácu“, ktorú vykonávajú financie.

Nikto nepopiera, že financie sú súborom peňažných vzťahov organizovaných štátom, v procese ktorých sa uskutočňuje tvorba a použitie fondov fondov. A na otázku, čo je zdrojom tvorby mnohých fondov na rôznych úrovniach, je odpoveď spravidla rovnaká - hrubý domáci produkt. Proces rozdeľovania HDP je možné realizovať pomocou finančných nástrojov: noriem, sadzieb, taríf, zrážok atď., ktoré stanovuje štát.

Ak hovoríme o financiách vo všeobecnosti, potom by sa malo brať do úvahy, že vykonávajú dve hlavné funkcie: distribučnú a kontrolnú. Tá časť financií, ktorá funguje vo sfére materiálovej výroby a podieľa sa na procese tvorby peňažných príjmov a úspor, ale aj na funkcii tvorby peňažných príjmov (regulačnej).

Každá finančná transakcia znamená rozdelenie sociálneho produktu a národného dôchodku a kontrolu nad týmto rozdelením.

Distribučná funkcia sa prejavuje pri rozdeľovaní národného dôchodku, kedy sa vytvárajú takzvané základné alebo prvotné dôchodky. Ich súčet sa rovná národnému dôchodku. Hlavné dôchodky sa tvoria pri rozdeľovaní národného dôchodku medzi účastníkov materiálnej výroby. Sú rozdelené do dvoch skupín:

1. mzdy robotníkov, zamestnancov, príjmy roľníkov, roľníkov zamestnaných vo sfére materiálnej výroby;
2. príjmy podnikov v oblasti materiálovej výroby.

Prvotné príjmy však zatiaľ netvoria dostatočné verejné zdroje na rozvoj prioritných odvetví národného hospodárstva, zabezpečenie obranyschopnosti krajiny a uspokojovanie materiálnych a kultúrnych potrieb obyvateľstva. Je potrebná ďalšia distribúcia alebo prerozdelenie národného dôchodku súvisiace s:

s medzisektorovým a územným prerozdeľovaním finančných prostriedkov v záujme čo najefektívnejšieho a najracionálnejšieho využitia príjmov a úspor podnikov a organizácií;

prítomnosť spolu s nevýrobnou sférou, v ktorej sa nevytvára národný dôchodok (osveta, zdravotníctvo, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, manažment);

prerozdeľovanie príjmov medzi rôzne sociálne skupiny obyvateľstva.

V dôsledku prerozdeľovania vznikajú druhotné, čiže produktívne dôchodky. Patria sem príjmy prijaté v nevýrobných sektoroch, dane (daň z príjmu fyzických osôb atď.). Druhotné dôchodky tvoria konečnú časť použitia národného dôchodku.

Aktívne sa podieľajú na rozdeľovaní a prerozdeľovaní národného dôchodku, financie prispievajú k premene podielov, ktoré vznikli pri prvotnom rozdeľovaní národného dôchodku, na podiel jeho konečného použitia. Dôchodky vzniknuté pri takomto prerozdeľovaní musia zabezpečiť súlad medzi materiálnymi a finančnými zdrojmi a predovšetkým medzi veľkosťou peňažných fondov a ich štruktúrou na jednej strane a objemom a štruktúrou výrobných a spotrebiteľských prostriedkov. tovar, na druhej strane.

Redistribúcia národného dôchodku v Ruskej federácii prebieha v záujme reštrukturalizácie národného hospodárstva, rozvoja prioritných odvetví hospodárstva (poľnohospodárstvo, doprava, energetika, konverzia vojenskej výroby), v prospech najchudobnejších segmentov. obyvateľstva (dôchodcovia, študenti, slobodné matky a mnohodetné rodiny).

Dochádza tak k prerozdeľovaniu národného dôchodku medzi výrobnú a nevýrobnú sféru národného hospodárstva, odvetvia materiálnej výroby, jednotlivé regióny krajiny, formy vlastníctva a sociálne skupiny obyvateľstva.

Konečným cieľom distribúcie a prerozdeľovania národného dôchodku a HDP, realizovaného pomocou financií, je rozvoj výrobných síl, vytváranie trhových štruktúr pre ekonomiku, posilnenie štátu a zabezpečenie vysokej kvality života pre širokú verejnosť. . Úloha financií je zároveň podriadená úlohám zvyšovania hmotného záujmu zamestnancov a kolektívov podnikov a organizácií na skvalitňovaní finančnej a hospodárskej činnosti pri dosahovaní čo najlepších výsledkov pri najnižších nákladoch.

2.2. kontrolná funkcia

Financie ako nástroj tvorby a použitia peňažných príjmov a fondov objektívne odrážajú priebeh distribučného procesu. Kontrolná funkcia sa prejavuje v kontrole rozdelenia HDP medzi príslušné fondy a ich vynakladaní na určený účel.

V podmienkach prechodu na trhové vzťahy je finančná kontrola zameraná na zabezpečenie finančného rozvoja verejnej a súkromnej výroby, urýchlenie vedecko-technického pokroku a zlepšenie kvality práce vo všetkých odvetviach národného hospodárstva. Zahŕňa výrobnú a nevýrobnú sféru, je zameraná na zvyšovanie ekonomických stimulov, racionálne a hospodárne vynakladanie materiálu, práce, finančných zdrojov a prírodných zdrojov, znižovanie neproduktívnych nákladov a strát, obmedzovanie zlého hospodárenia a plytvania. Vďaka kontrolnej funkcii financií spoločnosť vie, ako sa tvoria proporcie v rozdeľovaní finančných prostriedkov, ako včas disponujú finančnými zdrojmi rôzne podnikateľské subjekty, či sú hospodárne a efektívne využívané atď.

Jednou z dôležitých úloh finančnej kontroly je preverovať presné dodržiavanie právnych predpisov vo finančných záležitostiach, včasnosť a úplnosť plnenia finančných záväzkov voči rozpočtovej sústave, daňovej službe, bankám, ako aj vzájomných záväzkov podnikateľských subjektov a podnikov. organizácie pre zúčtovanie a platby.

Kontrolná funkcia financií sa prejavuje aj prostredníctvom mnohostrannej činnosti finančných orgánov.

Zamestnanci finančného systému a daňovej služby vykonávajú finančnú kontrolu v procese finančného plánovania, pri výkone príjmovej a výdavkovej časti rozpočtovej sústavy. V podmienkach rozvoja trhových vzťahov sa výrazne menia smery kontrolnej práce, formy a spôsoby finančnej kontroly.

Distribučné a kontrolné funkcie sú dve strany toho istého ekonomického procesu. Len v ich jednote a úzkej interakcii sa financie môžu prejaviť ako kategória rozdelenia hodnôt.

Finančné informácie fungujú ako nástroj na implementáciu kontrolnej funkcie financií. Je uzavretá vo finančných ukazovateľoch dostupných v účtovnom, štatistickom a operatívnom výkazníctve. Finančné ukazovatele vám umožňujú vidieť rôzne aspekty práce podnikov a hodnotiť výsledky hospodárskej činnosti. Na ich základe sa prijímajú opatrenia na odstránenie zistených negatívnych aspektov.

Kontrolná funkcia, objektívne vlastná financiám, môže byť realizovaná vo väčšej či menšej miere, čo je do značnej miery determinované stavom finančnej disciplíny v národnom hospodárstve. Finančná disciplína je povinný postup pre všetky podniky, organizácie, inštitúcie a úradníkov pri vedení finančného hospodárstva, dodržiavaní stanovených noriem a pravidiel a pri plnení finančných záväzkov.

2.3. Ďalšie funkcie.

Medzi diskutabilné patrí otázka funkcií financií. Mnoho ekonómov verí, že financie plnia dve funkcie – distribučnú a kontrolnú. V literatúre možno nájsť tvrdenia, že okrem týchto dvoch funkcií majú financie aj ďalšie: produkčnú (rôzni autori to nazývajú inak), stimulačnú, regulačnú a pod. nahrádza otázka ich úlohy v spoločenskej reprodukcii, keďže ide o rozdielne, aj keď vzájomne súvisiace problémy. Financie zohrávajú, samozrejme, významnú úlohu v spoločenskej reprodukcii, možno ich použiť na stimuláciu efektívneho využívania výrobných faktorov, reguláciu nákladových proporcií, vytváranie podmienok pre ekonomický režim atď. Je však nezákonné identifikovať tieto výsledky dosiahnuté prostredníctvom fungovanie financií s ich funkciami.

Okrem distribučnej a kontrolnej funkcie plnia financie podľa niektorých ekonómov aj regulačnú funkciu. Táto funkcia je spojená so zásahmi štátu prostredníctvom financií (štátne výdavky, dane, štátny úver) do procesu reprodukcie.

Niektorí autori neuznávajú distribučnú funkciu financií, pretože sa domnievajú, že nevyjadruje ich špecifickosť, keďže procesy rozdeľovania hodnôt obsluhujú rôzne ekonomické kategórie. Priaznivci distribučnej funkcie však vôbec neveria, že je generovaná samotnými faktormi fungovania financií na druhom stupni reprodukčného procesu, ale naopak, spájajú ju so špecifickými spoločenskými účelmi financií. zdôrazňujúc, že ​​žiadna iná kategória pôsobiaca v štádiu rozdeľovania hodnôt nie je taká „distributívna“, ako financie. Dnes je však regulačná funkcia v Rusku slabo rozvinutá.

V podmienkach trhových vzťahov by financie mali plniť stabilizačnú funkciu. Jeho obsahom je zabezpečiť stabilné podmienky v ekonomických a spoločenských vzťahoch pre všetky ekonomické subjekty a občanov. Osobitne dôležitá je v tomto prípade otázka stability finančnej legislatívy, keďže bez nej nie je možné realizovať investičnú politiku vo výrobnom sektore zo strany súkromných investorov. Dosiahnutie stabilizácie považuje vláda Ruskej federácie za nevyhnutnú podmienku prechodu trhovej ekonomiky na sociálne orientovaný ekonomický rast.

Niektorí ekonómovia sa domnievajú, že financie majú tri funkcie: vytváranie fondov (príjmy), používanie fondov (príjmy) a kontrolu. Avšak prvé dva, hoci skutočne existujú, pripomínajú skôr mechanizmus implementácie distribučnej funkcie než nezávislý spôsob fungovania kategórie financií.

Prítomnosť kontroverzných otázok si vyžaduje ďalší rozvoj teoretických problémov podstaty a funkcií financií. Hlbšie poznanie ekonomickej podstaty financií a ich prirodzených vlastností nám umožní aktívne rozvíjať spôsoby, ako túto kategóriu lepšie využiť v podnikateľskej praxi, vedecky zdôvodniť opatrenia zamerané na finančné ozdravenie ekonomiky a zlepšenie systému finančných vzťahov.

kapitolaIII. Verejné financie a spôsoby ich hospodárenia

3.1 Verejné financie.

Verejné financie sú dôležitou oblasťou finančného systému krajiny, ktorej cieľom je poskytnúť štátu finančné prostriedky, ktoré potrebuje na vykonávanie ekonomických, sociálnych a politických funkcií. Verejné financie sú podľa ekonomickej podstaty peňažné vzťahy týkajúce sa rozdeľovania a prerozdeľovania hodnoty sociálneho produktu a časti národného bohatstva, spojené s tvorbou finančných zdrojov, ktorými štát a jeho podniky disponujú, a s použitím verejné prostriedky na náklady na rozšírenie výroby, uspokojovanie rastúcich sociokultúrnych potrieb členskej spoločnosti, potrieb obrany a riadenia krajiny. Subjektmi menových vzťahov v tejto oblasti sú štát (zastúpený príslušnými orgánmi), podniky, združenia, organizácie, inštitúcie, občania.

Ekonomický obsah verejných financií je heterogénny; v ich zložení sa rozlišujú samostatné izolované prepojenia, z ktorých každý plní špecifické funkcie. Zloženie verejných financií zahŕňa: rozpočty rôznych úrovní vlády, mimorozpočtové fondy, štátny úver, financie štátnych podnikov. Vzhľadom na rozdielne funkčné určenie uvedených väzieb štát ovplyvňuje široké spektrum ekonomických a spoločenských procesov, riešenie sektorových a územných problémov.

Významnú úlohu v skladbe verejných financií zohrávajú rozpočtové vzťahy, ktoré sa rozvíjajú na federálnej, republikovej (subjekty federácie) a miestnej úrovni. Pomocou rozpočtových vzťahov je značná časť národného dôchodku, prerozdeľovaná finančnou metódou, mobilizovaná k dispozícii štátnym štruktúram. Rozpočty rôznych úrovní – federálna, republiková, miestna – sú finančným základom pre činnosť federálnych, republikových a miestnych orgánov a správ, resp. V podmienkach ekonomickej nezávislosti republikových a administratívno-územných štruktúr majú ich rozpočty plnú autonómiu, nezávislé postavenie, zakotvené v príslušných legislatívnych aktoch. Stanovenie zloženia rozpočtových príjmov a výdavkov na každej úrovni závisí od vymedzenia funkcií medzi federálnymi, republikovými a miestnymi orgánmi štátnej moci a správy.

Na plnenie všeobecných funkcií v rámci hraníc federácie tvorí Rusko federálny (centrálny rozpočet. Jeho zdroje sú určené na štátne cielené komplexné programy, zabezpečenie verejných výdavkov spojených s výkonom federálnych funkcií Ruskom, ako aj na údržbu ozbrojených síl). sily a vládne orgány.Federálny rozpočet je dôležitý pre správne riešenie ekonomických a sociálnych problémov v celom Rusku.

V systéme rozpočtových vzťahov Ruskej federácie existuje osobitný odkaz republikové rozpočty. Financie v nich nahromadené sú určené pre republiky, ktoré sú súčasťou Ruskej federácie, na výkon ich štátnych funkcií. Prostriedky sústredené v republikových rozpočtoch sa rozdeľujú v odvetvových a územných súvislostiach s cieľom zabezpečiť progresívnu štruktúru spoločenskej výroby, posilniť sociálnu orientáciu ekonomického rozvoja, zachovať jednotnú úroveň sociálnej ochrany občanov danej republiky a zabezpečiť ich práva a slobody garantované ústavou.

Významnú úlohu v systéme rozpočtových vzťahov zohráva miestne rozpočty. V poslednej dobe sa rýchlo rozvíjajú v dôsledku rastúcej úlohy a vplyvu miestnych orgánov: rozsah miestnej ekonomiky rastie, funkcie miestnych orgánov sa rozširujú a stávajú sa komplexnejšími. Miestne rozpočty sa čoraz viac využívajú na reguláciu ekonomických procesov, ovplyvňovanie rozloženia výrobných síl, pomáhajú zvyšovať konkurencieschopnosť produktov vyrábaných miestnymi podnikmi, vytvárajú územnú infraštruktúru a financovajú náklady na reprodukciu pracovných zdrojov. Významnú úlohu pri realizácii sociálnych programov zohrávajú miestne rozpočty, ktoré financujú rastúci objem sociálnych výdavkov v dôsledku zvýšených požiadaviek na zvyšovanie kvality života.

Samostatný článok v skladbe verejných financií tvoria mimorozpočtové fondy. Riadia ich síce federálne, republikové a miestne orgány, no napriek tomu sú organizačne oddelené od rozpočtov a majú určitú nezávislosť. Medzi mimorozpočtové fondy patria: fond sociálneho poistenia, dôchodkový fond, fond zamestnanosti, ostatné cieľové fondy štátneho a regionálneho významu (inovačné, environmentálne, regionálny rozvoj a pod.). Hlavným účelom mimorozpočtových fondov akejkoľvek úrovne je financovanie jednotlivých účelových aktivít prostredníctvom osobitných účelových alokácií a iných zdrojov. Význam oddeleného fungovania mimorozpočtových fondov narastá najmä v podmienkach ekonomickej a finančnej nestability v krajine. Autonómne postavenie mimorozpočtových fondov umožňuje garantovať včasné financovanie najdôležitejších spoločenských udalostí. Na rozdiel od federálnych, republikových a miestnych rozpočtov podliehajú mimorozpočtové fondy oveľa menšej regulácii a menšej kontrole zo strany štátnych orgánov.

Mimorozpočtové fondy sú veľmi rôznorodé z hľadiska funkčného účelu a úrovní riadenia. V súlade s ich funkčným účelom ich možno rozdeliť do fondov, ktoré majú buď ekonomický, alebo sociálny alebo environmentálny charakter. Podľa úrovní hospodárenia sa mimorozpočtové fondy členia na fondy verejného, ​​republikového a regionálneho významu.

Špecifickou súčasťou verejných financií sú peňažné vzťahy, ktoré tvoria obsah verejného úveru. Úverové vzťahy štátu vznikajú v súvislosti s mobilizáciou dočasne voľných finančných prostriedkov podnikov, organizácií a obyvateľstva a ich prevodom na dočasné použitie orgánom verejnej moci na zabezpečenie financovania verejných výdavkov. Získavanie dočasne voľných peňažných prostriedkov právnických a fyzických osôb štátom sa uskutočňuje predajom dlhopisov, pokladničných poukážok a iných druhov štátnych cenných papierov na finančnom trhu. Hlavnými formami verejných úverov sú pôžičky a štátne pôžičky. Štátny úver zohráva dôležitú úlohu pri posilňovaní ekonomiky a jej finančnej obnove.

S jeho pomocou sú zdroje akumulované na finančnom trhu smerované na financovanie potrieb ekonomického a sociálneho rozvoja. Štátne úverové zdroje umožňujú pokryť deficit rozpočtu civilizovaným spôsobom. Štátny úver uľahčením odlivu peňazí z obehu zmierňuje závažnosť problémov v oblasti peňažného obehu.

3.2. Metódy finančného manažmentu

Manažment je súbor techník a metód cieľavedomého ovplyvňovania objektu za účelom dosiahnutia určitého výsledku. Finančné riadenie je činnosť súvisiaca s realizáciou všeobecnej finančnej politiky štátu, zameraná na vyváženie celého finančného systému.

Finančné úrady

Všeobecným finančným riadením v Ruskej federácii je poverené Federálne zhromaždenie a jeho dve komory – Štátna duma a Rada federácie.

Medzi ich úlohy patrí:

1. posúdenie a schválenie federálneho rozpočtu Ruska a schválenie správy o jeho plnení;
2. zohľadnenie zákonov o daniach, poplatkoch a povinných platbách;
3. stanovenie maximálnej výšky vnútorného a vonkajšieho dlhu štátu.

Operatívne finančné riadenie vykonáva Ministerstvo financií Ruskej federácie a jeho miestne orgány.

ministerstvo financií organizuje a zabezpečuje:

1. rozvoj a implementácia strategických smerov finančnej politiky;
2. zostavovanie a plnenie federálneho rozpočtu;
3. vypracovanie návrhov na zlepšenie daňovej politiky a daňového systému, poisťovacia činnosť, formovanie a rozvoj trhu cenných papierov;
4. vydáva štátne interné a externé pôžičky;
5. vykonáva kontrolu nad rozpočtovými inštitúciami;
6. rozvíja metodickú podporu pre finančné výkazníctvo v krajine;
7. financuje aktivity.

Finančné riadenie vykonáva špeciálny aparát s použitím špeciálnych techník a metód, vrátane použitia rôznych stimulov a sankcií.

Vo finančnom riadení sa rozlišujú predmety a subjekty riadenia. Predmetom riadenia sú rôzne druhy finančných vzťahov a subjektmi riadenia sú tie organizačné štruktúry, ktoré vykonávajú riadenie. V súlade s klasifikáciou finančných vzťahov sa podľa oblastí rozlišujú tri skupiny objektov: financie podnikov (organizácií, inštitúcií), poistné vzťahy, verejné financie. Zodpovedajú im tieto riadiace subjekty: finančné služby (útvary) podnikov (organizácie, inštitúcie), poisťovacie orgány, finančné úrady a daňové inšpektoráty. Súhrn všetkých organizačných štruktúr, ktoré spravujú financie, sa nazýva finančný aparát.

Predmetom finančného plánovania sú finančné aktivity podnikateľských subjektov a štátu a konečným výsledkom je príprava finančných plánov od odhadu jednotlivej inštitúcie až po konsolidovanú finančnú bilanciu štátu. Každý plán definuje príjmy a výdavky za určité obdobie, prepojenie s väzbami finančného a úverového systému (odvody na sociálne poistenie, platby do rozpočtu, platba za bankový úver a pod.).

Subjekty manažmentu využívajú v každej oblasti a každom prepojení finančných vzťahov špecifické metódy cieleného vplyvu na financie. Zároveň majú aj spoločné metódy a spôsoby riadenia. Vo finančnom riadení sa teda rozlišuje niekoľko funkčných prvkov: plánovanie, prevádzkové riadenie, kontrola.

Plánovanie zaujíma dôležité miesto v systéme finančného riadenia. Každý podnikateľský subjekt pri plánovaní komplexne zhodnotí stav svojich financií, identifikuje príležitosti na zvýšenie finančných zdrojov a smery ich čo najefektívnejšieho využitia. Rozhodnutia manažmentu v procese plánovania sa prijímajú na základe analýzy finančných informácií, ktoré musia byť z tohto hľadiska dostatočne úplné a spoľahlivé. Finančné informácie sú založené na účtovnom, štatistickom a prevádzkovom výkazníctve.

operatívne riadenie je súbor opatrení vypracovaných na základe operatívnej analýzy súčasnej finančnej situácie a zameraných na dosiahnutie maximálneho efektu pri minimálnych nákladoch prostredníctvom prerozdelenia finančných prostriedkov. Hlavná náplň operatívneho riadenia sa redukuje na manévrovanie s finančnými zdrojmi s cieľom odstraňovať úzke miesta, riešiť novovznikajúce problémy atď.

Kontrola ako prvok kontroly sa vykonáva tak v procese plánovania, ako aj v štádiu operatívneho riadenia. Umožňuje porovnať skutočné výsledky čerpania finančných prostriedkov s plánovanými, identifikovať rezervy na rast finančných zdrojov a načrtnúť spôsoby efektívnejšieho hospodárenia. Rozlišujte medzi strategickým alebo všeobecným finančným riadením a operačným. Strategické riadenie je vyjadrené v určovaní finančných zdrojov prostredníctvom prognózovania do budúcnosti, stanovením výšky finančných zdrojov na realizáciu cielených programov.

Vedecký prístup k finančnému riadeniu určuje mnohostrannosť a systematický prístup k ich riadeniu v každej oblasti finančných vzťahov, v každom ich väzbe. Pri vývoji manažérskych rozhodnutí finančného charakteru, formalizovaných v právnych predpisoch, finančných prognózach a plánoch, uzneseniach atď., by sa malo brať do úvahy: požiadavky ekonomických a právnych zákonov; výsledky ekonomickej analýzy nielen výsledkov za uplynulé ekonomické obdobie, ale aj perspektív; ekonomické a matematické metódy a automatizované systémy finančného riadenia; racionálne spojenie ekonomických a administratívnych metód riadenia.

Finančné riadenie v podmienkach formovania a rozvoja trhovej ekonomiky si vyžaduje posilnenie vedeckého zdôvodnenia manažérskych rozhodnutí vo financiách, implementáciu v súčasnosti málo používaných metód, napríklad metódu manévrovania s finančnými zdrojmi ako prvok jedného z manažmentu. funkcie - regulácia, spôsoby formovania finančného trhu.

Zodpovednosť za dodržiavanie daňových predpisov pri prekročení hraníc Ruskej federácie, správny výpočet a zaplatenie cla Štátny colný výbor Ruskej federácie.

Každý článok vo finančnom systéme má svoj vlastný operačný riadiaci aparát.

Finančné hospodárenie odvetví národného hospodárstva vykonávajú finančné odbory a odbory príslušných ministerstiev a odborov.

Finančné riadenie v podnikoch vykonávajú finančné oddelenia a služby podnikov.

Záver.

Zo všetkého uvedeného môžeme konštatovať, že financie sú neoddeliteľnou súčasťou menových vzťahov a zohrávajú obrovskú úlohu pri tvorbe, rozdeľovaní a využívaní centralizovaných a decentralizovaných fondov fondov s cieľom plniť funkcie a úlohy štátu a zabezpečovať podmienky pre rozšírenú reprodukciu. Dá sa tiež povedať, že financie sú objektívne nevyhnutné, keďže sú podmienené potrebami spoločenského rozvoja. Štát môže s prihliadnutím na objektívnu potrebu finančných vzťahov rozvíjať rôzne formy ich využívania: zavádzať alebo rušiť rôzne druhy platieb, meniť formy použitia finančných prostriedkov a pod. Štát nemôže vytvárať niečo, čo nie je objektívne pripravené priebehom spoločenského vývoja. Zakladá len formy prejavu objektívne zrelých ekonomických vzťahov. Bez financií nie je možné zabezpečiť individuálny a spoločenský obeh výrobných aktív na širšom základe, hospodárne regulovať sektorovú a územnú štruktúru, stimulovať čo najrýchlejšie zavádzanie vedeckých a technologických výdobytkov a uspokojovať ďalšie sociálne potreby.

V práci na kurze som sa zaoberal funkciami financií, a to: distribúciou a kontrolou - tieto funkcie vykonávajú financie súčasne. Netreba zabúdať, že okrem týchto dvoch hlavných funkcií existujú aj ďalšie: funkcia regulačná - je spojená so zásahmi štátu prostredníctvom financií do reprodukčného procesu, funkcia stabilizačná - zabezpečuje stabilné podmienky pre všetky ekonomické subjekty a občanov v hospodárskom, resp. sociálne vzťahy.

Preto som sa v kurze snažil odhaliť nasledovné problémy: potrebu a podstatu financií, definovať verejné financie a spôsoby ich hospodárenia.

Bibliografia.

1. Beljajev Yu.A. "Financie miestnej samosprávy", Financie, 1997, č.11.
2. Blutsevskaya Yu.A. „Finančné toky medzi hlavnými sektormi hospodárstva“. // Problematika ekonómie. č. 6, 2003
3. Galitskaya S.V. Peniaze, úvery, financie. / M., 2002
4. Grinkevič L.S. "Základy podnikových financií", Tomsk 2000
5. Kazak A.Yu. Sergejev L.I. "Financie". (učebnica), Petrohrad: 2000
6. Kovalev V.V. "Financie", M., . 2003
7. Korolev G.N. "Hlavné smery jednotnej menovej politiky štátu" 2003 // Banker č.2, 2003.
8. Leontiev V.E. „Financie. Peniaze, úvery a banky. / M., 2003.
9. Romanovský M.V. „Financie. Peňažný obeh a úver. M., 2001
10. Rodionová M.V. "Financie", 1998

Podstata financií sa prejavuje v ich funkciách. Financie vykonávajú tieto funkcie:

1. Distribúcia
2. kontrola
3. regulačné

Distribučná funkcia financií.

Rozdelenie národného dôchodku spočíva vo vytváraní takzvaných základných alebo prvotných dôchodkov. Ich súčet sa rovná národnému dôchodku. Hlavné dôchodky sa tvoria pri rozdeľovaní národného dôchodku medzi účastníkov materiálnej výroby. Sú rozdelené do dvoch skupín:

Platy robotníkov, zamestnancov, príjmy roľníkov a iných osôb zamestnaných v oblasti materiálnej výroby;
príjmy organizácií (inštitúcií, podnikov) v oblasti materiálnej výroby.

Primárne príjmy však nie sú schopné zabezpečiť plnohodnotné vykonávanie funkcií a úloh štátu. Je potrebné ďalšie rozdeľovanie alebo prerozdeľovanie národného dôchodku.

Redistribúcia národného dôchodku je spojená s medzisektorovým a územným prerozdeľovaním finančných prostriedkov v záujme ich efektívnejšieho využívania a akumulácie podnikmi a organizáciami; s prítomnosťou výrobnej a nevýrobnej sféry, v ktorej sa nevytvára národný dôchodok (zdravie, kultúra); s prerozdeľovaním príjmov medzi rôzne sociálne skupiny obyvateľstva. V dôsledku prerozdeľovania vznikajú druhotné, čiže produktívne dôchodky. Ide o príjmy prijaté na daniach z nevýrobnej sféry. Druhotné príjmy slúžia na tvorbu národného dôchodku. Redistribúcia národného dôchodku v Ruskej federácii sa uskutočňuje v záujme reštrukturalizácie národného hospodárstva, rozvoja prioritných odvetví hospodárstva v prospech najmenej majetných vrstiev obyvateľstva. Konečným cieľom distribúcie a prerozdeľovania národného dôchodku a HDP, realizovaného pomocou financií, je rozvoj výrobných síl, vytváranie trhových štruktúr pre ekonomiku, posilnenie štátu a zabezpečenie vysokej kvality života pre širokú verejnosť. . Úloha financií je zároveň podriadená úlohám zvyšovania hmotného záujmu pracovníkov a kolektívov podnikov a organizácií na dosahovaní čo najlepších výsledkov pri najnižších nákladoch.

Kontrolná funkcia financií

Táto funkcia sa prejavuje v kontrole rozdelenia HDP na príslušné fondy a ich vynakladaní na určený účel. Finančná kontrola pokrýva výrobnú a nevýrobnú sféru a je zameraná na zvyšovanie ekonomických stimulov, racionálne a šetrné využívanie materiálnych, pracovných a finančných zdrojov a prírodných zdrojov, znižovanie neproduktívnych zdrojov a strát.

Jednou z najdôležitejších úloh finančnej kontroly je preverovať presné dodržiavanie právnych predpisov vo finančných záležitostiach, včasnosť a úplnosť plnenia finančných záväzkov voči rozpočtovej sústave, daňovej službe, bankám, ako aj vzájomných záväzkov podnikateľských subjektov. a organizácie pre zúčtovanie a platby.

Kontrolná funkcia financií sa prejavuje aj prostredníctvom činnosti finančných orgánov. Zamestnanci finančného systému a daňovej služby vykonávajú finančnú kontrolu v procese finančného plánovania, pri výkone príjmovej a výdavkovej časti rozpočtovej sústavy.

Regulačná funkcia financií

Táto funkcia je spojená so zásahmi štátu prostredníctvom financií (štátne výdavky, dane,) do výrobného procesu. Na reguláciu ekonomiky a spoločenských vzťahov, finančného a rozpočtového plánovania sa využíva aj štátna regulácia trhu cenných papierov.

Funkcie financií sa realizujú prostredníctvom, čo je súčasťou ekonomického mechanizmu. Finančný mechanizmus zahŕňa súbor organizačných foriem v národnom hospodárstve, postup pri tvorbe a použití centralizovaných a decentralizovaných fondov fondov, metódy finančného plánovania, formy riadenia finančného systému a finančnú legislatívu.

Funkcie podnikových financií

Pojem a úloha finančných funkcií financií podniku spolu dosť úzko súvisia.

Podnikové financie sú vzťahom ekonomického charakteru, ktorý priamo súvisí s obehom peňažných tokov, využívaním príjmov a finančných prostriedkov v procese výroby a reprodukcie.

Predmetom financií v podniku sú všetky vzťahy ekonomického charakteru, v ktorých sa zúčastňujú peňažné prostriedky a používajú sa peňažné prostriedky. Subjektmi v týchto vzťahoch sú podniky, audítorské organizácie, mimorozpočtové organizácie, banky, poisťovne, investičné fondy a iné právnické osoby vystupujúce ako podnikateľské subjekty.

Finančné vzťahy zahŕňajú vzťahy súvisiace s tvorbou štatutárneho fondu; tvorba peňažných príjmov, výnosov, zisku, iných peňažných fondov podniku a ich rozdelenie; vzťahy medzi podnikmi a štátom v oblasti daní a iných platieb do rozpočtu, prijímania dotácií; vzťahy medzi podnikmi v súvislosti s investičnými procesmi, realizáciou akciových vkladov, prijímaním príjmov, platením pokút a pod.; vzťahy podnikov s bankami, poisťovacími organizáciami na získanie pôžičiek, poistné platby; vzťahy medzi podnikmi týkajúce sa vnútrovýrobného rozdeľovania dôchodkov.

Funkcie financií podniku sa prostredníctvom ich podstaty prejavujú v procese reprodukcie. Hlavné funkcie financií podniku sú: tvorba zdrojov v priebehu výrobných a ekonomických činností; použitie a rozdeľovanie finančných prostriedkov pri zabezpečovaní výroby, prevádzke, na zabezpečenie finančných záväzkov, ktoré vznikajú voči rozpočtu a iným podnikateľským subjektom, bankám; kontrola využívania a tvorby zdrojov vo výrobných procesoch.

Funkcie podnikových financií vykazujú svoje vnútorné vlastnosti v priebehu takmer všetkých ekonomických procesov, ktoré prebiehajú v živote podniku, pretože všetky sú sprostredkované pohybom finančných zdrojov jedným alebo druhým smerom.

Funkcie podnikových financií najviac odhaľujú svoju podstatu. Väčšina odborníkov sa domnieva, že financie charakterizujú predovšetkým dve primárne funkcie: distribučná a kontrolná. Tieto dve funkcie sa navzájom ovplyvňujú. Pomocou distribučného kapitálu sa tvorí počiatočný kapitál, rozdeľuje hrubý domáci produkt, určujú sa nákladové pomery pri rozdeľovaní dôchodkov a zabezpečuje sa najlepšia kombinácia záujmov výrobcov komodít, štátu a samotných podnikov.

Vo všeobecnosti sú financie založené na distribučných vzťahoch potrebných na financovanie výrobných procesov. Porušenie neprerušeného obehu finančných prostriedkov, zvýšenie nákladov môže viesť k zníženiu príjmov, konkurencieschopnosti a následne aj finančnej stability. Na predchádzanie takýmto javom sú potrebné riadiace funkcie.

Kontrolná funkcia je zodpovedná za účtovanie nákladov úplne všetkých nákladov na výrobu produktov a ich predaj, poskytovanie služieb, výkon prác, tvorbu príjmov a ich použitie.

Distribučná funkcia financií

Distribučná funkcia spočíva v tom, že pomocou financií sú každému podnikateľskému subjektu poskytnuté finančné prostriedky, ktoré potrebuje, v podmienkach komoditno-peňažných vzťahov sa distribučné procesy realizujú pomocou financií. Hlavným predmetom distribúcie je hodnota sociálneho produktu a časť hodnoty národného produktu.

Celkový spoločenský produkt charakterizuje v hodnotovom vyjadrení celkové výsledky hospodárskej činnosti v meradle celej ekonomiky za určité obdobie. Pri tvorbe a predaji produktov vznikajú náklady, vytvárajú sa príjmy a rozdeľujú sa medzi účastníkov hospodárskej činnosti, a to tak vo sfére materiálnej výroby, ako aj v nehmotnej sfére. Distribučná funkcia financií zabezpečuje proces reprodukcie peňažnými zdrojmi. Podľa povahy a rozsahu sa rozlišujú tieto typy distribúcie:

1. medziúzemné, realizované pomocou rozpočtu, finančného trhu a.
2. medzisektorové, vykonávané prostredníctvom rozpočtu, mimorozpočtových fondov, prostredníctvom finančného mechanizmu rôznych priemyselných organizácií a poisťovníctva.
3. vnútrosektorové, vykonávané prostredníctvom rezortných ministerstiev a oddelení, prostredníctvom finančného mechanizmu podnikov.
4. na farme, ktorú vykonávajú podniky a organizácie prostredníctvom fondov farmy vytvorených v podnikoch.
5. medzi odvetviami hospodárstva, prostredníctvom rozpočtových a mimorozpočtových fondov, dobročinných príspevkov právnických a fyzických osôb a poistenia.
6. medzi právnickými osobami rôznych foriem vlastníctva, fyzickými osobami, s pomocou rozpočtu, finančného trhu, charitatívnych príspevkov a poistenia.
7. medzi sociálnymi skupinami s rôznou úrovňou príjmov, prostredníctvom rozpočtových a mimorozpočtových fondov.
8. medzištátna distribúcia prostredníctvom zahraničných investícií, zahraničného obchodu, medzinárodných pôžičiek, spoločných aktivít, vytvárania medzinárodných organizácií a fondov a zahraničného poistenia.

Rozdelenie finančných prostriedkov sa uskutočňuje v dvoch etapách:

1. Primárna distribúcia – začína od okamihu prijatia spoločenskej hodnoty, t.j. hrubý sociálny produkt (GSP= c[kapitál]+v[variabilné náklady]+m[pridaný produkt]) Pred tvorbou prvotných dôchodkov pre podniky a pracovníkov vo sfére materiálovej výroby.
2. druhotná distribúcia (prerozdeľovanie) - ktorú štát uskutočňuje vyberaním rôznych daňových úľav a poplatkov. Finančné prostriedky sa niekoľkokrát prevedú z jedného vlastníka na druhého a v dôsledku toho sa vytvoria tri fondy:
kompenzácie
akumulácia
spotreba

Distribučná funkcia financií je teda nevyhnutná na reprodukciu, tvorbu a míňanie časti rozpočtu krajiny, ako aj financií rôznych skupín jednotlivcov.

Funkcie finančného riadenia

Tvorba a použitie regionálnych financií sa uskutočňuje v súlade s Ústavou Ruskej federácie, Rozpočtovým kódexom Ruskej federácie, ako aj inými federálnymi a regionálnymi právnymi predpismi.

V procese riadenia regionálnych financií možno rozlíšiť viacero funkcií. V počiatočnej fáze sa vykonáva na základe údajov finančnej analýzy. Zároveň sa v súlade s aktuálnym rozpočtovým procesom pracuje na tvorbe rozpočtu. Pre efektívnu kontrolu a audit sú potrebné aj orgány zapojené do kontroly čerpania rozpočtových prostriedkov príslušnými rozpočtovými orgánmi, ako aj spoľahlivosť a presnosť údajov poskytovaných orgánmi finančného plánovania.

Finančné plánovanie je jednou z najdôležitejších funkcií finančného riadenia. Prípravu a koordináciu finančných plánov vykonávajú výkonné orgány na základe priorít stanovených zastupiteľským orgánom subjektu federácie. Priority sú stanovené na základe analýzy súčasného stavu a perspektív rozvoja regiónu. Finančný plán je vhodné vypracovať súbežne s prípravou rozpočtu, pretože to umožňuje včas zohľadniť a koordinovať vznikajúce úpravy. Priame schvaľovanie rozpočtu vykonáva zákonodarný orgán subjektu federácie, ktorý zastupuje záujmy obyvateľstva. Finančný plán zvyčajne neschvaľuje zastupiteľstvo vlády, ale slúži ako dokument odôvodňujúci návrh rozpočtu.

Najdôležitejším prvkom finančného hospodárenia je rozpočet.

Rozpočet subjektu federácie (regionálny rozpočet) je formou tvorby a vynakladania prostriedkov určených na zabezpečenie úloh a funkcií zverených subjektom pôsobnosti subjektu federácie. Regionálny rozpočet a súbor rozpočtov obcí nachádzajúcich sa na jeho území sú subjektom Ruskej federácie.

Rozpočty zakladajúcich subjektov Ruskej federácie a rozpočty územných štátnych mimorozpočtových fondov sa vypracúvajú a schvaľujú vo forme zákonov zakladajúcich subjektov Ruskej federácie.

V oblasti úpravy rozpočtových právnych vzťahov patria do pôsobnosti subjektov Ruskej federácie:

ustanoviť postup pri príprave a prerokúvaní návrhov regionálnych rozpočtov, ich schvaľovaní a plnení, sledovanie ich plnenia a schvaľovanie správ o plnení, vypracúvanie správy o plnení konsolidovaného rozpočtu subjektu federácie;
zostavovanie a prehodnocovanie návrhov rozpočtov krajov a konsolidovaných rozpočtov jednotlivých zložiek federácie, ich schvaľovanie a plnenie, sledovanie ich plnenia a schvaľovanie správ o plnení rozpočtov krajov a rozpočtov územných štátnych mimorozpočtových fondov;
rozdelenie príjmov a poplatkov, ostatných príjmov subjektov federácie medzi rozpočet kraja a;
určenie postupu pri smerovaní do rozpočtu kraja príjmy z využívania majetku subjektu federácie, príjmy z daní, poplatkov a iné príjmy rozpočtu kraja;
vymedzenie právomocí pri realizácii výdavkov medzi regionálnym a miestnym rozpočtom v súlade s federálnou legislatívou;
ktorým sa spolu s federálnymi orgánmi ustanovuje postup a podmienky poskytovania finančnej pomoci do regionálnych rozpočtov;
určenie postupu a podmienok poskytovania finančnej pomoci a rozpočtových pôžičiek z rozpočtu kraja do miestnych rozpočtov;
poskytovanie finančnej pomoci a rozpočtových pôžičiek z regionálneho rozpočtu do miestnych rozpočtov;
ktorým sa ustanovuje postup a podmienky poskytovania rozpočtových prostriedkov;
určenie zoznamu a postupu pri realizácii štátnych vnútorných pôžičiek subjektov federácie;
realizácia štátnych vnútorných a vonkajších pôžičiek subjektu federácie a riadenie štátneho dlhu subjektu federácie.

Federálne centrum vo vzťahoch so subjektmi federácie musí dodržiavať zásadu rovnosti regionálnych rozpočtov s federálnym rozpočtom, z čoho vyplýva vytvorenie jednotných noriem pre všetky subjekty federácie pre odvody z federálnych daní a poplatkov do regionálnych rozpočtov a jednotný postup platenia federálnych daní a poplatkov. Štandardy finančných nákladov na poskytovanie verejných služieb, štandardy minimálneho rozpočtového zabezpečenia, ktoré sú základom pre výpočet finančnej pomoci regiónom z federálneho rozpočtu, sa určujú na základe jednotnej metodiky s prihliadnutím na sociálno-ekonomické podmienky. , geografické, klimatické a iné regionálne charakteristiky a sú dohodnuté s regiónmi pred prijatím federálneho rozpočtu na nasledujúci finančný rok.

Úloha financií

V každodennej ekonomickej činnosti nie je dôležitá samotná kategória financií, ale konkrétne formy prejavu finančných vzťahov, ktorých druhy stanovuje štát. Stanovením organizačných foriem prejavu kategórie financií ich štát využíva ako aktívny nástroj riadenia ekonomiky.

Ako ekonomický nástroj riadenia sú financie schopné kvantitatívne a kvalitatívne ovplyvňovať spoločenskú produkciu.

Kvantitatívny vplyv je charakterizovaný objemom a ponukou mobilizovaných, distribuovaných a použitých finančných zdrojov.

Kvalitatívny vplyv sa prejavuje v záujme účastníkov reprodukčného procesu prostredníctvom foriem organizácie finančných vzťahov (ako sa tvoria finančné zdroje, v akých formách a za akých podmienok sa uskutočňuje ich pohyb a použitie).

Existujú tri hlavné smery finančného vplyvu na procesy sociálneho rozvoja:

Rôznorodosť typov obcí stanovená federálnou legislatívou umožňuje alokovať financie sídiel, mestských častí, mestských častí a vnútromestských území miest federálneho významu. Financie osád sú určené na zabezpečenie výkonu pôsobnosti orgánov miestnej samosprávy osád na riešenie otázok miestneho významu, ktoré osadám prideľuje federálna legislatíva a legislatíva zakladajúcich subjektov Ruskej federácie.

Na úkor finančných prostriedkov samospráv mestských častí (mestských častí) sa riešia otázky miestneho významu, ktoré sú v pôsobnosti mestských častí (mestských častí), ako aj pôsobnosť miestnej samosprávy prenesená miestnymi samosprávami. vlády osád a štátne právomoci delegované štátnymi orgánmi Ruskej federácie a subjektmi Ruskej federácie.

Funkcie financií v ekonomike

Hlavnými účastníkmi finančných vzťahov sú:

1. štát;
2. podnikateľské subjekty;
3. obyvateľstvo.

Hlavné znaky verejných financií:

1. peňažné vzťahy medzi dvoma subjektmi (kde nie sú peniaze, nemôžu byť financie);
2. subjekty majú rôzne práva, jeden z nich (štát) má osobitné právomoci.
3. v procese týchto vzťahov sa formuje;
4. Pravidelný príjem finančných prostriedkov do rozpočtu je ustanovený zákonom.

Trhový mechanizmus riadenia tvorí a realizuje systém ekonomických vzťahov:

1. priamo medzi ekonomickými subjektmi - výrobcami a spotrebiteľmi (predajcami a kupujúcimi) tovarov a služieb;
2. vo sfére výroby a obehu;
3. medzi podnikateľskými subjektmi (daňovníkmi a štátom);
4. vo finančnej a rozpočtovej sfére - medzi podnikateľskými subjektmi (a zamestnancami);
5. v rozsahu.

Podnikateľské subjekty sú mnohostranné a fungujú súčasne ako:

1. výrobca a spotrebiteľ na trhu tovarov a služieb;
2. dlžník a investor na finančnom trhu;
3. zamestnávateľ dňa .

Podstatu konkrétneho modelu určuje ekonomika a stav vo vývoji spoločnosti. Daňová kapacita výroby a príjmov závisí aj od toho, ktorý z modelov systému trhovej ekonomiky je implementovaný v postsocialistických štátoch.

Financie sú neoddeliteľnou súčasťou medzi tvorbou a používaním národného dôchodku krajín. Financie ovplyvňujú výrobu, distribúciu a spotrebu a sú objektívne. Vyjadrujú určitú sféru výrobných vzťahov a patria do základnej kategórie.

Úloha financií v ekonomike neustále rastie, čo odráža čoraz zložitejšie prerozdeľovacie vzťahy v spoločnosti.

Vývoj názorov na funkcie financií

Pojem financie pochádza z latinského slova financia, čo znamená príjem, platba v transakcii. Po prvýkrát sa toto slovo začalo používať v obchodných mestách Talianska v XIII-XV storočí. Neskôr začali označovať menové vzťahy.

Podstatu financií, zákonitosti ich vývoja, rozsah nimi krytých tovarovo-peňažných vzťahov a ich úlohu v procese spoločenskej reprodukcie určuje ekonomická štruktúra spoločnosti, charakter a funkcie štátu.

Rozvoj financií. Vznik a vývoj financií je spôsobený faktormi, ako sú:

1) sociálna deľba práce a rozdelenie spoločnosti na sociálne skupiny;
2) vývoj tovarovo-peňažných vzťahov v súvislosti s rastom produkcie a rastom HDP a ND, ako aj so zmenou mechanizmu ich obehu;
3) vznik nezávislých, nezávislých ekonomických subjektov, ktoré vykonávajú a vytvárajú potrebné peňažné fondy na výrobu;
4) vytváranie a komplikovanie sféry činnosti štátu.

V raných fázach vývoja spoločnosti, keď komodity (dobytok, soľ a neskôr kovy) pôsobili ako peniaze, existovala rovnocenná výmena komodít. Funkcia peňazí je platobným prostriedkom a na jej základe vznik úverových peňazí a znakov hodnoty vytvára podmienky, kedy sa tovar a reálne peniaze nestretnú pri výmene nielen v čase, ale ani v priestore. Zároveň rastie neekvivalentná výmena a niekedy je výmena hodnôt vo všeobecnosti narušená. Špekulácie na komoditných, peňažných a devízových trhoch vedú k prerozdeleniu HDP a ND. Podobné vzťahy vznikajú aj vo fungovaní financií.

Spočiatku sa objavili finančné vzťahy medzi štátom a obyvateľstvom, ktoré naň bez problémov prenáša rôzne platby (dane, odvody, poplatky atď.). Výsledkom je prerozdelenie časti ND v jeho prospech a vytvorenie štátneho fondu na zabezpečenie výkonu funkcií štátu. S rozvojom trhov s peňažnými aktívami sa ekonomické subjekty (domácnosti, podniky, firmy) stávajú účastníkmi procesu prerozdeľovania a následne spolu so štátom a finančnými vzťahmi. Peniaze jedného agenta prechádzajú do vlastníctva druhého na základe špeciálnej transakcie bez ekvivalentu. Rovnako ako štát tvorí najmä peňažné cieľové fondy.

Významné finančné prostriedky sa začali koncentrovať v centralizovaných peňažných fondoch štátu – rozpočty, mimorozpočtové fondy. Vo všetkých krajinách bola značná časť národného dôchodku (od 30 do 50 %) znárodnená. Smer nákladov sa mení. Vojenské a administratívne výdavky dopĺňajú výdavky na intervencie do ekonomiky (kapitálové investície do energetiky, plynárenstva, podpora poľnohospodárstva, ochrana životného prostredia), ako aj na sociálne a kultúrne aktivity.

Hlavnými príjmami štátu sú dane - najprv nepriame (XVIII-XIX storočia) a potom priame (XX storočia). Nedostatok financií a objavenie sa rozpočtového deficitu vedú k zvýšeniu verejného úveru a v dôsledku toho k verejnému dlhu.

Po druhej svetovej vojne sa oblasť finančných vzťahov dramaticky rozšírila v dôsledku rozvoja územného financovania, mimorozpočtových špeciálnych fondov, ako aj účasti ekonomických subjektov na týchto vzťahoch.
|