Galeevov model vnútroškolského monitorovania kvality vzdelávania. Kvalita stredoškolského systému ako nástroj riadenia implementácie požiadaviek federálnej štátnej vzdelávacej inštitúcie novej generácie Hlavný vzdelávací program

Každá vzdelávacia inštitúcia je zainteresovaná a dôležitá na svojom hodnotení zvonka, miesto, ktoré jej pridelili externí spotrebitelia. V tomto smere je naliehavá potreba schopnosti po prvé samostatne a objektívne posúdiť kvalitu vzdelávania poskytovaného vzdelávacou inštitúciou a po druhé riadiť zmenu tejto kvality. Riešenie takýchto problémov si vyžaduje vytvorenie modelu vnútroškolského monitorovania založeného na kontinuálnom štúdiu sociálne a profesionálne potreby na vzdelávacie a metodické služby.

Pod vnútroškolské monitorovanie kvality vzdelávania rozumieme typ činnosti na informačnú podporu procesu riadenia vzdelávacej inštitúcie, založenej na systematickom, štandardizovanom štúdiu stavu hlavných procesov, podmienok a výsledkov ich realizácie.

Na administráciu vzdelávacia inštitúcia vždy je dôležité mať rýchle, presné a objektívne informácie o aktuálnom stave vzdelávacieho procesu. To umožňuje včasnú realizáciu metodickej podpory pre učiteľov, vykonanie potrebných úprav výchovno-vzdelávacieho procesu a vo výsledku vedie k zvýšeniu kvality vzdelávania.

Škola každoročne zbiera niektoré štatistické informácie rôzneho druhu: od správy BOZP-1 až po výsledky Jednotnej štátnej skúšky. Z roka na rok sa tok informácií zvyšuje. Zástupcovia riaditeľa, psychológovia, sociálni pedagógovia robia rôzne štúdie a prieskumy. Zozbierané informácie sú analyzované, dávané do pozornosti tímu, diskutované na pedagogických radách. Na základe týchto údajov sa prijímajú príslušné rozhodnutia, robia sa zmeny v pláne HSC.

Pri vytváraní monitorovacieho systému v našej škole sme študovali skúsenosti iných škôl, vykonali prehľad a analýzu literatúry, zohľadnili praktické skúsenosti získané počas práce zamestnancov našej školy v rokoch 2008-2011 ako súčasť mesta experimentálna lokalita "Vytvorenie modelu na hodnotenie kvality všeobecného vzdelávania v Moskve" . To všetko postupne formovalo ich vlastné chápanie monitorovania, jeho úlohy, miesta v pedagogickej, manažérskej činnosti ako mechanizmu sledovania a kontroly kvality vzdelávania.

Pri navrhovaní modelu bola použitá myšlienka sférického prístupu, podľa ktorej štruktúra školy ako spoločenskej organizácie tvorí jednotu štyroch sfér: materiálnej, organizačnej, duchovnej a humanitárnej. Zdrojom rozvoja týchto sfér je dialektický rozpor medzi nimi a najvyšším cieľom rozvoja je humanitná sféra, žiak, ktorého rozvoj schopností a uspokojovanie potrieb je hlavnou úlohou rozvíjajúcej sa školy.

Keďže monitoring považujeme za mechanizmus sledovania a kontroly kvality vzdelávania, spojili sme myšlienku sférického prístupu s moderným výkladom pojmu „kvalita vzdelávania“, ktorý zahŕňa nielen kvalitu pedagogickej činnosti a jej výsledky, ale aj iné druhy činností, ako aj podmienky na ich realizáciu. Teda materiálna sféra je kvalita podmienok (zdrojov), organizačná a duchovná je kvalita vzdelávacieho procesu a humanitárna je kvalita výsledkov.

Tento monitorovací model umožňuje čo najúplnejšie identifikovať hlavné procesy rozvoja školy v rámci každej zo štyroch „sfér“. Monitorovanie týchto procesov je dôležitou zložkou činnosti riadiacich predmetov školy. Každý z týchto objektov je zložitým pedagogickým fenoménom a je rozdelený na menšie prvky.

Ďalší krok pri budovaní modelu vnútroškolského monitorovania sme urobili v smere výberu a konštrukcie parametrov pre každý z troch prvkov, ktoré odrážajú stav v oblastiach monitorovania. Výber parametrov a kritérií ich hodnotenia je podľa nášho názoru najdôležitejším článkom v systéme manažérstva kvality vedenia školy. Náš výber bol založený na nasledujúcich princípoch:

• · Parameter by mal výrazne ovplyvniť kvalitu vzdelávania.
• · Vstupné informácie by mali byť kvantitatívne a nie hodnotiace.
• · Parametre by mali byť, pokiaľ je to možné, založené na štandardnom štatistickom vykazovaní.

Prejdime k popisu obsahu troch hlavných komponentov nášho modelu. vnútroškolská monitorovacia vzdelávacia inštitúcia

Kvalita podmienok (zdrojov). Do pojmu „zdroje“ zaraďujeme rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu. Najdôležitejšie zdroje školy, ktoré hodnotíme sú: personálne, materiálno-technické, informačno-metodické, finančné a ekonomické.

Ľudské zdroje:

• ・Pedagogické skúsenosti
• · Úroveň vzdelania
• · Kvalifikačná kategória
• · Výsledky certifikácie
• · Školenie
• Profesionálne úspechy (súťaže, sebazdokonaľovanie)
• · Fluktuácia zamestnancov

Materiálne a technické prostriedky:

• Zabezpečenie učební učebnými pomôckami vrátane počítačov
• Poskytovanie náučnej a metodickej literatúry
• · Kontrola skriniek
• · Prístup na internet

Informačné a metodické zdroje:

• · Vývoj autorských programov
• Tvorba metodických a didaktických materiálov
• Syntéza a šírenie osvedčených postupov

Finančné a ekonomické zdroje:

• Zabezpečenie bezpečnostných podmienok
• Zavedenie nového mzdového systému

Hygienické - hygienické podmienky.

estetické podmienky.

Zo všetkých procesov, ktoré sa v škole odohrávajú, je podľa nášho názoru výchovno-vzdelávací ten vedúci, pretože má tri funkcie: vzdelávaciu, výchovnú a rozvojovú.

Analýza kvality vzdelávacieho procesu vykonávané v nasledujúcich polohách:

• Efektívnosť vzdelávacích programov
• Realizácia programov pre rozšírené, hĺbkové štúdium, autorské práva
• Efektívnosť učebných osnov
• Úroveň nadväznosti učebných osnov
• Organizácia špecializovaných školení
• Individuálna práca s motivovanými deťmi

Študijný proces

• Kvalita lekcií
• Prehľadnosť implementácie učebných osnov a programov
• Dávkovanie domácich úloh
• Pokrytie žiakov výberovými hodinami, mimoškolskými aktivitami
• Úroveň psychického komfortu
• Úroveň úzkosti

vzdelávací proces

• Úroveň výchovy
• Úroveň zdravia a kondície
• Úroveň sociálnej aktivity žiakov
• Pokrytie študentov s doplnkovým vzdelávaním

Kvalita hlavných výsledkov. Vzdelávacie úspechy žiakov sú najvýznamnejším objektom hodnotenia, pretože práve absolvent a jeho výsledky: predmetové, nadpredmetové a osobnostné sú hlavným produktom produkcie školy. Navyše tieto výsledky ešte nie sú konečným ukazovateľom kvality absolventa. Ďalší dopyt, konkurencieschopnosť – to sú ukazovatele, podľa ktorých možno posudzovať kvalitu školy.

Výsledky predmetu

• Percentuálny podiel študentov na 4. a 5. stupni vzdelávania podľa ročníka, paralelne, podľa predmetu
• Percento študentov s jedným, dvoma 3 (rezerva)
• Počet vynikajúcich študentov
• Počet medailistov
• · Výsledky súčasných kontrolných prác

Výsledky oversubject

• · Školské olympiády, súťaže, intelektuálny maratón
• Prijímanie absolventov do vzdelávacích inštitúcií

Všetky predmetové a nadpredmetové výsledky sa zohľadňujú v dynamike.

Osobné výsledky

• Úroveň rozvoja motivácie
• Úroveň duševného vývoja
• Úroveň socializácie
• hodnotové orientácie

Treba poznamenať, že uvedený zoznam parametrov nie je vyčerpávajúci, uzavretý. Hodnotiace parametre sú v pohybe a môžu sa meniť v závislosti od potreby vedenia školy dozvedieť sa o stave konkrétneho zariadenia. Plynulosť parametrov ovplyvňujú aj spotrebitelia vzdelávacích služieb (študenti, rodičia, spoločnosť). Nedávno bol teda program vnútroškolského monitorovania doplnený o blok „Sociálna efektívnosť“, ktorý zahŕňa:

• Prítomnosť súťaže o prijatie
• Informačná otvorenosť
• Spokojnosť rodičov s kvalitou vzdelávacích služieb

V našej škole neexistuje žiadna špeciálne vytvorená monitorovacia služba. Všetky monitorovacie postupy sú rozdelené medzi členov administratívy. V prípade potreby sa do stálej skupiny pridávajú ďalší zástupcovia školy alebo rodičovskej obce. Typy monitorovania a zloženie stálej skupiny, ktorá ho vykonáva, sú uvedené v tabuľke.

Súlad typov monitorovania a osôb zodpovedných za jeho realizáciu

Ako proces, monitorovanie pozostáva z určitých fáz, ktoré sa postupne nahrádzajú, identifikovali sme nasledovné:

• 1. etapa - prípravná (určenie objektu monitorovania, vytvorenie expertných skupín, vývoj nástrojov).
• 2. etapa - informačná (zber informácií pomocou vybraných metód, pozorovanie, dotazovanie, ústne a písomné prieskumy, štúdium regulačných, inštruktívnych, metodických a iných problémov).
• 3. fáza - analytická (spracovanie, systematizácia prijatých informácií, analýza výsledkov vykonanej práce, posúdenie stavu monitorovaného objektu, jeho porovnanie s "normatívnymi ukazovateľmi", stanovenie príčiny odchýlok na základe logickej analýzy).
• 4. etapa - prognostická (zhodnotenie stavu sledovaného objektu pomocou rôznych diagnostických techník, predpovedanie ďalších trendov a možností vývoja skúmaného objektu).
• 5. etapa - nápravná (vývoj stratégie nápravnej a vývojovej práce).
• 6. fáza - záverečná (určenie efektívnosti vykonanej práce na základe logickej analýzy).

Etapy monitorovacích štúdií sú usporiadané v určitej logickej postupnosti, všetky prvky sú štrukturálne a funkčne prepojené a predstavujú jeden monitorovací cyklus. Strata ktoréhokoľvek z týchto komponentov zo systému robí monitorovanie neefektívnym a nekvalitným.

Treba poznamenať, že tento cyklus je v každom prípade naplnený iným obsahom, ale algoritmus akcií zostáva nezmenený.

Monitorovanie kvality vzdelávania si vyžaduje značné časové investície. Informatizácia školy však umožnila administratíve preniesť papiere na spracovanie informácií, spracovanie a uchovávanie výsledkov do elektronickej podoby. Vďaka použitiu lokálnej siete bolo možné systematizovať všetky informačné toky v jedinej forme a na jednom mieste.

Na zlepšenie efektívnosti monitorovacieho systému je potrebné automatizovať prácu učiteľa a administratívu vzdelávacej inštitúcie. Túto možnosť poskytuje Moskovský register kvality vzdelávania (MRKO), ktorého je naša škola členom. Práca v MRCS okamžite zjednodušila technológiu monitorovania, pretože tento informačný systém kombinuje informácie o kvalite vzdelávacích služieb vo vzdelávacej inštitúcii a umožňuje vám rýchlo ovplyvňovať internú analytiku vzdelávacej inštitúcie a súčasne poskytovať odporúčania na zmenu parametrov kvality. vzdelávania.

Na úrovni vzdelávacej inštitúcie tento systém umožňuje:

vykonať interný autoaudit vzdelávacej inštitúcie na úrovni triedy, paralelne, celej vzdelávacej inštitúcie;

identifikovať študentov, ktorí neovládajú úroveň vzdelávania, ako aj študentov, ktorí môžu byť v určitých predmetoch vytiahnutí;

identifikovať učiteľov s veľkým počtom problematických komponentov;

formovať a dopĺňať portfólio pedagogického pracovníka s prihliadnutím na úspechy pracovníka a jeho žiakov;

automaticky odhaliť podhodnotenie alebo nadhodnotenie výsledných známok;

znížiť záťaž spojenú s podávaním správ.

Vzdelávanie v súčasnosti potrebuje systém manažérstva kvality, ktorý by mala mať každá vzdelávacia inštitúcia. Takýto systém nie je možný bez moderného, ​​komplexného systému hodnotenia kvality vzdelávania vo všeobecnosti a všetkých jeho komponentov samostatne. Jeho zabezpečenie si vyžaduje vytvorenie špecializovaných mechanizmov riadenia kvality, jedným z nich je, samozrejme, monitorovanie.

Monitoring je najdôležitejším nástrojom na kontrolu a hodnotenie efektívnosti realizovaného obsahu vzdelávania, používaných metód, slúži ako základ pre rozumné spôsoby odstraňovania nedostatkov výchovno-vzdelávacieho procesu v škole a je základom pre efektívne riadenie rozhodnutia.výsledky monitorovacích aktivít možno využiť ako prostriedok riadenia kvality vzdelávania v ktorejkoľvek vzdelávacej inštitúcii.

Systém vnútroškolskej kontroly.

Systém vnútroškolskej kontroly (ďalej len VÚC) je „nástrojom“ riadenia, ktorý ako subsystém celkového systému riadenia školy má značné rezervy na rozvoj ako nástroja riadenia kvality vzdelávacieho procesu, t.j. vnútroškolská kontrola by mala pôsobiť "vnútroškolská kontrola kvality vzdelávacieho procesu" ...

Ak sa všetky výsledky vzdelávania (osobnostné, metapredmetové, predmetové) uvedené v nových štandardoch premietnu do objektov HSC, ak budú všetky podmienky vymenované v štandardoch zahrnuté do HSC, ak sa samotný systém riadenia napokon stane objektom manažmentu, iba v tomto prípade bude HSC efektívnym nástrojom, ktorý implementuje princípy manažérskej filozofie orientovanej na výsledky.

Dôvody potreby zmien v systéme vnútroškolskej kontroly, adekvátnych moderným požiadavkám, sú podrobne a presvedčivo popísané v príručke Bakhmutsky A.E., Kondrakova I.E., Pisareva S.A. „Hodnotenie činnosti modernej školy“. Autori zdôrazňujú nasledujúce nedostatky existujúceho systému HSC:

materiály analýzy výsledkov HSC dostatočne neodrážajú príčinno-následkový vzťah medzi výsledkami školenia a vzdelávania;

spôsoby riešenia problémov a trendy v aktualizácii vzdelávacieho procesu nie sú vždy určené;

realizované úlohy nesúvisia s prechodom vzdelávacej inštitúcie na vyššiu kvalitatívnu úroveň, HSC je preťažená riešením momentálnych problémov. Výsledky kontroly sú spravidla spojené s vyhlásením o tom, čo je teraz;

vedenie školy sa nesnaží identifikovať dôvody výsledkov GSR. Najčastejšie je kontrola zameraná na zistenie existujúcich nedostatkov v práci učiteľov.

Prevažná väčšina učiteľov vníma postupy HSC ako hodnotenie výkonu jednej osoby druhou (a často jednoducho ako hodnotenie jednej osoby druhou). Zatiaľ čo dobre navrhnutý HSC nie je nič iné ako riadiaci systém, kde každý uzol akumuluje, spracováva, chápe a vydáva informácie potrebné na udržanie vysokej úrovne kvality celého vzdelávacieho procesu.

Modernizáciu HSE ako nástroja riadenia vzdelávacieho procesu v škole dnes vyžadujú (súčasne k tomu prispievajú) nielen federálne štátne vzdelávacie štandardy a národné vzdelávacie štandardy, ale aj dokumenty, ktoré určujú smerovanie zlepšovania výchovno-vzdelávacieho procesu školy, ustanovenia národnej vzdelávacej iniciatívy „Naša nová škola“, nového Kvalifikačného sprievodcu a pod.

Preto, aby sa zabezpečila efektívnosť implementácie inovácií takého rozsahu, ako sú GEF a NSOT, analýzy a zlepšenie systému HSC existujúceho v každej škole s prihliadnutím na nové požiadavky tak na výsledky, ako aj na proces ich získavania.

Štruktúra HSC v súlade s požiadavkami federálneho štátneho vzdelávacieho štandardu

Aby štruktúra HSC zodpovedala požiadavkám Federálneho štátneho vzdelávacieho štandardu, jeho ciele a obsah musia odrážať požiadavky Federálneho štátneho vzdelávacieho štandardu ako dokumentu popisujúceho podmienky a zdroje na realizáciu konečného výsledku spoločenská zmluva medzi školou a štátom.

Po analýze prvých strán federálneho štátneho vzdelávacieho štandardu všeobecného vzdelávania nachádzame nasledujúci text odôvodňujúci ďalšie používanie tohto dokumentu ako legislatívneho aktu, ktorý definuje povinnú, nemennú časť HSC:

7. Norma by mala byť základom činnosti:

vedúcich vzdelávacích inštitúcií, ich zástupcov, zodpovedných v rámci svojej pôsobnosti za kvalitu realizácie základného vzdelávacieho programu základného všeobecného vzdelania ...".

Moderné požiadavky na kvalitu vzdelávania určujú predovšetkým uvádzanie do reálií školského vzdelávania nové kvality ako nové charakteristiky procesu.

Pochopenie požiadaviek normy práve z týchto pozícií si vyžaduje povinné zavedenie, definované zákonom, do HSC sledovania osobného rastu žiaka, socializácie, výchovy, sledovania úrovne rozvoja nad- a metapredmetových všeobecných vzdelávacích zručností (podľa k terminológii Federálneho štátneho vzdelávacieho štandardu: univerzálne vzdelávacie aktivity - UUD).

Často sa všetky informácie zozbierané v škole ukážu ako roztrieštené, logicky nesúvisiace. Ukazuje sa, že nejde o systém kontroly kvality, ale o mechanický súčet údajov. To neumožňuje identifikovať vzťahy príčin a následkov a vzorce procesov a následne kompetentne budovať nápravné opatrenia.

Úroveň vzdelania možno považovať za základ vyzdvihovania kvalít ako podstatné vlastnosti, vlastnosti, ktoré určujú kvalitu. V tomto prípade tri skupiny požiadaviek na kvalitu v štandardoch definujú tri oblasti vnútroškolskej kontroly, zodpovedajúce oblastiam hodnotenia kvality vzdelávania:

požiadavky na kvalitu výsledkov: hodnotenie vzdelávacích výsledkov dosahovaných školou;

požiadavky na kvalitu procesu: hodnotenie kvality podmienok vzdelávacích aktivít;

požiadavky na štruktúru vzdelávacích programov: hodnotenie kvality riadiacej činnosti všetkých predmetov výchovno-vzdelávacej činnosti podľa princípu „rozdelenej zodpovednosti“.

Pri navrhovaní HSC v každej škole by sa mal implementovať nasledujúci algoritmus:

Po prvé, ciele HSC sú prevádzkovo a diagnosticky predpísané ako výsledky činnosti všetkých subjektov, ktoré určujú kvalitu školského vzdelávania.

Obsah je určený cieľmi ( objektov kontroly a kriteriálneho aparátu na hodnotenie kvality týchto objektov).

Pre tento obsah sú vybrané diagnostické nástroje ( formy, metódy a technológie meraní).

Stanovia sa podmienky pre realizáciu každého postupu HSC.

Je určený formát výsledných produktov ( odkazy, zovšeobecnenia, analytické dokumenty).

Určujú sa mechanizmy spätnej väzby – kto potrebuje údaje o prijatých produktoch a prečo ( Správa výsledkov HSC).

Na základe informácií získaných v predchádzajúcich stupňoch je navrhnutý podrobný predpis HSC s vymedzením funkcií každého subjektu na základe systémovo-činnostného prístupu a podľa princípu „rozdelenej zodpovednosti“.

Vlastnosti obsahu HSC v súlade s federálnym štátnym vzdelávacím štandardom

Priložené 1 uvádza sa sekcia HSC, ktorá je povinná na každej škole: „Kvalita výsledkov“. Táto časť zhromažďuje a analyzuje informácie o úrovni plnenia požiadaviek na výsledky zvládnutia základného vzdelávacieho programu základného všeobecného vzdelávania (s. 1 Federálneho štátneho vzdelávacieho štandardu). Navrhuje sa začať túto časť hodnotením takého výkonnostného kritéria, ako je úroveň zdravia študentov - to odráža nielen požiadavky štátnych dokumentov, ale aj ašpirácie spoločnosti. Žiadne úspechy nemôžu kompenzovať negatívnu dynamiku úrovne zdravia detí.

Tri nasledujúce zložky tejto časti HSC odrážajú štruktúru a obsah požiadaviek GEF na výsledky vzdelávania. Práve tu je potrebné prehodnotiť celý systém hodnotenia kvality vzdelávania na školách na princípoch kritérií hodnotenia a kompetenčného prístupu.

Hodnotiť osobné vzdelávacie výsledky Najmenej tri ukazovatele by sa mali stať povinnými v súlade s požiadavkami federálneho štátneho vzdelávacieho štandardu:

úroveň socializácie a úroveň výchovy (komplexné ukazovatele, ktoré si vyžadujú výber základných prvkov ukazovateľov v súlade s popisom vo federálnom štátnom vzdelávacom štandarde);

úroveň vzdelávacej a kognitívnej motivácie každého žiaka vo vzťahu ku každému predmetu;

úroveň formovania rodinných hodnôt, zdravý životný štýl žiaka, voľnočasové zručnosti.

Metapredmetové vzdelávacie výstupy , prezentované v GEF základného všeobecného vzdelania v 12 požiadavkách a v GEF základného všeobecného vzdelávania v 16 požiadavkách, je potrebné ohodnotiť aspoň štyri pozície v HSC:

úroveň implementácie regulačného UUD (organizácia a samospráva, zručnosti systémové, environmentálne myslenie a pod.);

úroveň implementácie kognitívneho UUD (myslenie OCU, logické zručnosti atď.);

úroveň realizácie komunikatívneho UUD (sémantické čítanie, skupinová práca, monologická reč a pod.);

úroveň rozvoja IKT kompetencie (transformácia informácií, PC zručnosti, zručnosti kompetentného používania internetu).

Kvalita a dynamika učenia - toto je jediný ukazovateľ, ktorý sa na školách vždy započítava do predmetu vzdelávacie výsledky HSK. V súlade s požiadavkami environmentálnej kompatibility je však potrebné zahrnúť do WSC tieto ukazovatele:

potvrdenie o školení na základe výsledkov externého, ​​nezávislého hodnotenia;

úroveň učenia (úroveň vzdelávacích a kognitívnych schopností);

účasť a víťazstvo v predmetových súťažiach, olympiádach.

Prax ukázala, že prítomnosť vyššie uvedených ukazovateľov odráža efektívnosť vzdelávania v škole, odhaľuje tie subsystémy v školskom vzdelávacom systéme, ktoré vyžadujú korekciu a / alebo rozvoj. Úroveň učenia ako objektu monitorovania vám teda umožňuje kontrolovať kvalitu vzdelávacieho procesu na rôznych úrovniach:

v systéme „učiteľ – študent“ úroveň učenia žiaka určuje mieru pedagogickej pomoci pre učiteľa;

v systéme "ZUVR - MO - učiteľ - žiak" úroveň učenia žiaka umožňuje hodnotiť a upravovať prínos učiteľa, MO k zvýšeniu v oblastiach skutočného a bezprostredného rozvoja žiaka.

Priložené 2 je prezentovaná časť "HQ kvality procesov", navrhnutá na základe zdrojových a kompetenčných-činnostných prístupov, ako aj s prihliadnutím na princípy hodnotenia založeného na kritériách. Tento oddiel HSC určuje úroveň vytvorených podmienok na realizáciu hlavného vzdelávacieho programu vrátane podmienok personálnych, psychologických, pedagogických, informačných, metodických, logistických a iných. V GEF sú ciele tejto časti HSC definované ako „... odôvodnenie nevyhnutných zmien existujúcich podmienok v súlade s prioritami hlavného vzdelávacieho programu základného všeobecného vzdelávania vzdelávacej inštitúcie“.

Prvá sekcia kvality procesu HSC sa nazýva „Kvalita aktivity vyučovacieho predmetu“. Na princípe nevyhnutnosti a dostatočnosti je postavená aj navrhovaná štruktúra tejto časti, ktorá zahŕňa 10 oblastí analýzy. Smery analýzy je možné rozšíriť a spresniť. Všetky opísané oblasti sekcie však musia byť implementované v HSC:

kvalita činností na realizáciu požiadaviek na zachovanie zdravia žiakov vo výchovno-vzdelávacom procese;

kvalita plánovania a organizácie vyučovacích hodín na túto tému;

kvalita aktivít na rozvoj metapredmetových zručností (UUD);

kvalita aktivít na vzdelávanie a rozvoj študentov na základe využívania IKT;

kvalita aktivít pri navrhovaní a realizácii individuálnych vzdelávacích programov pre jednotlivých študentov;

kvalita činností pri organizovaní a realizácii predmetových podujatí v škole;

kvalita aktivít pre organizáciu a vedenie mimoškolskej predmetovej činnosti žiakov: exkurzie, expedície a pod.;

kvalita realizácie aktivít pre vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením;

kvalita činnosti učiteľov pri rozvoji a usporiadaní učebne predmetov a výchovno-vzdelávacieho priestoru školy;

kvalita činnosti pedagogického zboru pri realizácii mimoškolských aktivít ako zdroja pre realizáciu požiadaviek na „portrét absolventa“.

V časti „Kvalita vzdelávacej práce“ je potrebné zabezpečiť sledovanie troch zložiek:

kvalita realizácie programu výchovnej práce;

kvalita práce s rodičmi.

Monitorovanie úrovne odbornej spôsobilosti učiteľa „funguje“ vo formáte HSC veľmi efektívne. Táto časť vyžaduje prítomnosť nasledujúcich oblastí HSC:

dynamika rastu úrovne odbornej spôsobilosti učiteľa;

kvalita činnosti MO, predmetových oddelení;

kvalita realizácie programu pedagogického experimentu;

kvalita práce knižnice, mediálnej knižnice, informačných stredísk školy;

kvalitu činnosti sociálno-psychologickej služby, službu tútorov.

Časť „Kontrola kvality manažmentu“ (Príloha 3) sa v školách HSC vyskytuje len zriedka. Zároveň práve v systéme riadenia sú často zdroje na inovatívne zmeny v škole. Minimálny objem ukazovateľov kvality manažmentu:

optimálne zloženie a štruktúra HSC;

kvalita riadenia implementácie požiadaviek štátnych dokumentov (SanPiN, GOST atď.);

kvalita implementácie Predpisov o dokumentovom toku výchovno-vzdelávacieho procesu (úplnosť, včasnosť a správnosť vedenia školskej dokumentácie všetkými účastníkmi výchovno-vzdelávacieho procesu);

kvalita riadenia materiálno-technickej základne výchovno-vzdelávacieho procesu (dostatočnosť a kvalita vybavenia edukačného prostredia školy);

kvalita riadenia profesijného rastu učiteľov škôl (prítomnosť a implementácia potrebného súboru ukazovateľov kvality profesijnej činnosti učiteľa na HSC na stanovenie veľkosti motivačnej časti platu);

kompetencie riadiacich subjektov (úroveň riadiacej kompetencie riaditeľov škôl, špecialistov vedúcich štrukturálnych odborov).

V osobitnej sekcii HSC je potrebné sledovať zdravotný a psychický stav členov pedagogického zboru, ich postoj k práci. Tieto údaje, prezentované ako zovšeobecnenie dotazníkov, účastnícke pozorovanie, určujú aj ciele a potrebné zdroje pre manažéra školy na zmenu kvality vzdelávacieho prostredia.

Príloha 1

KVALITNÉ VÝSLEDKY HSC

na základe kompetenčno-činnostného prístupu (úroveň plnenia požiadaviek na výsledky zvládnutia hlavného vzdelávacieho programu všeobecného vzdelávania)

Dodatok 2

KVALITA PROCESU HSC

založené na prístupe zdrojov a kompetenčných aktivít
(úroveň vytvorených podmienok na realizáciu hlavného vzdelávacieho programu
všeobecné vzdelanie vrátane personálneho, psychologického a pedagogického,
informačno-metodické, logistické a iné podmienky)

príloha 3

RIADENIE KVALITY HSC

(implementácia požiadaviek na štruktúru hl
vzdelávací program všeobecného vzdelávania)

Organizácia vnútroškolského monitorovania kvality vzdelávania.

Každá vzdelávacia inštitúcia je zainteresovaná a dôležitá na svojom hodnotení zvonka, miesto, ktoré jej pridelili externí spotrebitelia. V tomto smere je naliehavá potreba schopnosti po prvé samostatne a objektívne posúdiť kvalitu vzdelávania poskytovaného vzdelávacou inštitúciou a po druhé riadiť zmenu tejto kvality. Riešenie takýchto problémov si vyžaduje vytvorenie modelu vnútroškolského monitorovania založeného na kontinuálnom štúdiu sociálne a profesionálne potreby na vzdelávacie a metodické služby .

Pod vnútroškolské monitorovanie kvality vzdelávania rozumieme typ činnosti na informačnú podporu procesu riadenia vzdelávacej inštitúcie, založenej na systematickom, štandardizovanom štúdiu stavu hlavných procesov, podmienok a výsledkov ich realizácie.

Na administráciu vzdelávacia inštitúcia vždy je dôležité mať rýchle, presné a objektívne informácie o aktuálnom stave vzdelávacieho procesu. To umožňuje včasnú realizáciu metodickej podpory pre učiteľov, vykonanie potrebných úprav výchovno-vzdelávacieho procesu a vo výsledku vedie k zvýšeniu kvality vzdelávania.

Škola každoročne zbiera niektoré štatistické informácie rôzneho druhu: od správy BOZP-1 až po výsledky Jednotnej štátnej skúšky. Z roka na rok sa tok informácií zvyšuje. Zástupcovia riaditeľa, psychológovia, sociálni pedagógovia robia rôzne štúdie a prieskumy. Zozbierané informácie sú analyzované, dávané do pozornosti tímu, diskutované na pedagogických radách. Na základe týchto údajov sa prijímajú príslušné rozhodnutia, robia sa zmeny v pláne HSC.

Pri vytváraní monitorovacieho systému v našej škole sme študovali skúsenosti iných škôl, vykonali prehľad a analýzu literatúry, zohľadnili praktické skúsenosti získané počas práce zamestnancov našej školy v rokoch 2008-2011 ako súčasť mesta experimentálna lokalita "Vytvorenie modelu na hodnotenie kvality všeobecného vzdelávania v Moskve" . To všetko postupne formovalo ich vlastné chápanie monitorovania, jeho úlohy, miesta v pedagogickej, manažérskej činnosti ako mechanizmu sledovania a kontroly kvality vzdelávania.
Pri navrhovaní modelu bola použitá myšlienka sférického prístupu, podľa ktorej štruktúra školy ako spoločenskej organizácie tvorí jednotu štyroch sfér: materiálnej, organizačnej, duchovnej a humanitárnej. Zdrojom rozvoja týchto sfér je dialektický rozpor medzi nimi a najvyšším cieľom rozvoja je humanitná sféra, žiak, ktorého rozvoj schopností a uspokojovanie potrieb je hlavnou úlohou rozvíjajúcej sa školy.

Ďalší krok pri budovaní modelu vnútroškolského monitorovania sme urobili v smere výberu a konštrukcie parametrov pre každý z troch prvkov, ktoré odrážajú stav v oblastiach monitorovania. Výber parametrov a kritérií ich hodnotenia je podľa nášho názoru najdôležitejším článkom v systéme manažérstva kvality vedenia školy. Náš výber bol založený na nasledujúcich princípoch:

Parameter by mal výrazne ovplyvniť kvalitu vzdelávania.

Vstupné informácie by mali byť kvantitatívne a nie hodnotiace.

Parametre by mali byť, pokiaľ je to možné, založené na štandardnom štatistickom vykazovaní.

Prejdime k popisu obsahu troch hlavných komponentov nášho modelu.

Kvalita podmienok (zdrojov). Do pojmu „zdroje“ zaraďujeme rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu. Najdôležitejšie zdroje školy, ktoré hodnotíme sú: personálne, materiálno-technické, informačno-metodické, finančné a ekonomické.

Ľudské zdroje:

Pedagogické skúsenosti

Úroveň vzdelania

Výsledky certifikácie

Školenie

Profesionálne úspechy (súťaže, sebazdokonaľovanie)

Fluktuácia zamestnancov

Materiálne a technické prostriedky:

Zabezpečenie učební učebnými pomôckami vrátane počítačov

Poskytovanie náučnej a metodickej literatúry

Prehľad skriniek

Prístup na internet

Informačné a metodické zdroje:

Tvorba metodických a didaktických materiálov

Syntéza a šírenie osvedčených postupov

Finančné a ekonomické zdroje:

Zabezpečenie bezpečnostných podmienok

Zavedenie nového mzdového systému

Hygienické - hygienické podmienky.
estetické podmienky.

Zo všetkých procesov, ktoré sa v škole odohrávajú, je podľa nášho názoru výchovno-vzdelávací ten vedúci, pretože má tri funkcie: vzdelávaciu, výchovnú a rozvojovú.

Analýza kvality vzdelávacieho procesu vykonávané v nasledujúcich polohách:

Efektívnosť vzdelávacích programov

Realizácia programov pre rozšírené, hĺbkové štúdium, autorské práva

Efektívnosť učebných osnov

Úroveň nadväznosti učebných osnov

Organizácia špecializovaných školení

Individuálna práca s motivovanými deťmi

Študijný proces

Kvalita lekcií

Prehľadnosť implementácie učebných osnov a programov

Dávkovanie na domácu úlohu

Pokrytie žiakov výberovými hodinami, mimoškolskými aktivitami

Úroveň psychického komfortu

Úroveň úzkosti

vzdelávací proces

Úroveň výchovy

Úroveň zdravia a kondície

Úroveň sociálnej aktivity žiakov

Pokrytie študentov v doplnkovom vzdelávaní

Kvalita hlavných výsledkov. Vzdelávacie úspechy žiakov sú najvýznamnejším objektom hodnotenia, pretože práve absolvent a jeho výsledky: predmetové, nadpredmetové a osobnostné sú hlavným produktom produkcie školy. Navyše tieto výsledky ešte nie sú konečným ukazovateľom kvality absolventa. Ďalší dopyt, konkurencieschopnosť – to sú ukazovatele, podľa ktorých možno posudzovať kvalitu školy.

Výsledky predmetu

Percentuálny podiel študentov na 4. a 5. stupni vzdelávania podľa ročníkov, paralelne, podľa predmetov

Percento študentov s jedným, dvoma 3 (rezerva)

Počet vynikajúcich študentov

Počet medailistov

Výsledky súčasných kontrolných prác

Výsledky oversubject

Školské olympiády, súťaže, intelektuálny maratón

Prijímanie absolventov do vzdelávacích inštitúcií

Všetky predmetové a nadpredmetové výsledky sa zohľadňujú v dynamike.

Osobné výsledky

Úroveň rozvoja motivácie

Úroveň duševného vývoja

Úroveň socializácie

Hodnotové orientácie

Treba poznamenať, že uvedený zoznam parametrov nie je vyčerpávajúci, uzavretý. Hodnotiace parametre sú v pohybe a môžu sa meniť v závislosti od potreby vedenia školy dozvedieť sa o stave konkrétneho zariadenia. Plynulosť parametrov ovplyvňujú aj spotrebitelia vzdelávacích služieb (študenti, rodičia, spoločnosť). Nedávno bol teda program vnútroškolského monitorovania doplnený o blok „Sociálna efektívnosť“, ktorý zahŕňa:

Prítomnosť súťaže o prijatie

Informačná otvorenosť

V našej škole neexistuje žiadna špeciálne vytvorená monitorovacia služba. Všetky monitorovacie postupy sú rozdelené medzi členov administratívy. V prípade potreby sa do stálej skupiny pridávajú ďalší zástupcovia školy alebo rodičovskej obce. Typy monitorovania a zloženie stálej skupiny, ktorá ho vykonáva, sú uvedené v tabuľke.

Súlad typov monitorovania a osôb zodpovedných za jeho realizáciu

Zástupca riaditeľa pre akademickú prácu, predsedovia metodických združení

Výchovno-vzdelávacia práca, vzdelávací proces, stredná a záverečná certifikácia, učebné osnovy, programy

Metodický

zástupca riaditeľa pre metodickú prácu,Zástupca riaditeľa pre akademické záležitosti

Metodická a experimentálna práca

Vzdelávacie

Zástupca riaditeľa pre vzdelávaniepráca, sociálny pedagóg

Výchovná práca

Psychologické a pedagogické

Psychologická klíma

Lekárska

Sociálny pedagóg, zdravotnícky pracovník

Ochrana zdravia

Ako proces, monitorovanie pozostáva z určitých fáz, ktoré sa postupne nahrádzajú, identifikovali sme nasledovné:

1. etapa - prípravná (určenie objektu monitorovania, vytvorenie expertných skupín, vývoj nástrojov).

2. etapa - informačná (zber informácií pomocou vybraných metód, pozorovanie, dotazovanie, ústne a písomné prieskumy, štúdium regulačných, inštruktívnych, metodických a iných problémov).

Fáza 3 - analytická (spracovanie, systematizácia prijatých informácií, analýza výsledkov vykonanej práce, posúdenie stavu monitorovaného objektu, jeho porovnanie s „normatívnymi ukazovateľmi“, stanovenie príčiny odchýlok na základe logickej analýzy) .

4. etapa - prognostická (zhodnotenie stavu sledovaného objektu pomocou rôznych diagnostických techník, predpovedanie ďalších trendov a možností vývoja skúmaného objektu).

5. etapa - nápravná (vývoj stratégie nápravnej a vývojovej práce).

6. fáza - záverečná (určenie efektívnosti vykonanej práce na základe logickej analýzy).

Etapy monitorovacích štúdií sú usporiadané v určitej logickej postupnosti, všetky prvky sú štrukturálne a funkčne prepojené a predstavujú jeden monitorovací cyklus. Strata ktoréhokoľvek z týchto komponentov zo systému robí monitorovanie neefektívnym a nekvalitným.

Treba poznamenať, že tento cyklus je v každom prípade naplnený iným obsahom, ale algoritmus akcií zostáva nezmenený.

Monitorovanie kvality vzdelávania si vyžaduje značné časové investície. Informatizácia školy však umožnila administratíve preniesť papiere na spracovanie informácií, spracovanie a uchovávanie výsledkov do elektronickej podoby. Vďaka použitiu lokálnej siete bolo možné systematizovať všetky informačné toky v jedinej forme a na jednom mieste.

Na zlepšenie efektívnosti monitorovacieho systému je potrebné automatizovať prácu učiteľa a administratívu vzdelávacej inštitúcie. Túto možnosť poskytuje Moskovský register kvality vzdelávania (MRKO), ktorého je naša škola členom. Práca v MRCS okamžite zjednodušila technológiu monitorovania, pretože tento informačný systém kombinuje informácie o kvalite vzdelávacích služieb vo vzdelávacej inštitúcii a umožňuje vám rýchlo ovplyvňovať internú analytiku vzdelávacej inštitúcie a súčasne poskytovať odporúčania na zmenu parametrov kvality. vzdelávania.

Na úrovni vzdelávacej inštitúcie tento systém umožňuje:

vykonať interný autoaudit vzdelávacej inštitúcie na úrovni triedy, paralelne, celej vzdelávacej inštitúcie;

identifikovať študentov, ktorí neovládajú úroveň vzdelávania, ako aj študentov, ktorí môžu byť v určitých predmetoch vytiahnutí;

identifikovať učiteľov s veľkým počtom problematických komponentov;

formovať a dopĺňať portfólio pedagogického pracovníka s prihliadnutím na úspechy pracovníka a jeho žiakov;

automaticky odhaliť podhodnotenie alebo nadhodnotenie výsledných známok;
znížiť záťaž spojenú s podávaním správ.

Vzdelávanie v súčasnosti potrebuje systém manažérstva kvality, ktorý by mala mať každá vzdelávacia inštitúcia. Takýto systém nie je možný bez moderného, ​​komplexného systému hodnotenia kvality vzdelávania vo všeobecnosti a všetkých jeho komponentov samostatne. Jeho zabezpečenie si vyžaduje vytvorenie špecializovaných mechanizmov riadenia kvality, jedným z nich je, samozrejme, monitorovanie.

Monitoring je najdôležitejším nástrojom na kontrolu a hodnotenie efektívnosti realizovaného obsahu vzdelávania, používaných metód, slúži ako základ pre rozumné spôsoby odstraňovania nedostatkov výchovno-vzdelávacieho procesu v škole a je základom pre efektívne riadenie rozhodnutia.výsledky monitorovacích aktivít možno využiť ako prostriedok riadenia kvality vzdelávania v ktorejkoľvek vzdelávacej inštitúcii.

Cyklogram včasného vnútroškolského monitorovania. školy

v MKOU SOŠ č. 11 na školský rok 2013-14

Miera úspechu

Na konci každého štvrťroka

Na konci školského roka

register kvality vzdelávania

Zástupca riaditeľa pre manažment vodných zdrojov (študijná práca)

Výsledky administratívnych kontrolných prác

október január máj

register kvality vzdelávania

Efektívnosť účasti na olympiádach, súťažiach a pod.

Smieť

Študentské portfólio

Kvalita lekcií

1 krát za pol roka

Program

Rozvoj učební

marca

Hodnotiaca tabuľka

Metodický monitoring

Úroveň rozvoja IKT - kompetencie

December

Dotazník

Zástupca riaditeľa pre manažment vodných zdrojov (metodické a experimentálne práce)

Profesijné úspechy učiteľov

apríl máj

Učiteľské portfólio

Spokojnosť rodičov s kvalitou vzdelávacích služieb

apríla

Dotazník

Psychologický a pedagogický monitoring

Úroveň duševného rozvoja žiakov 1.-4

januára

Technika SHTUR

Psychologička, triedni učitelia

Úroveň úzkosti

september apríl

stupnica Ch.D Spielberg, Yu.L. Khanina

Úroveň motivácie

november december

Metodológia

N. Luskanová

vzdelávací monitoring

Úroveň výchovy

september-apríl

Zástupca riaditeľa pre výchovnú činnosť

Určenie hodnotovej orientácie jednotlivca

november december

G.N. Popová, G.A. Veľkosť, I.B. Remčuková

Efektívnosť účasti na športových súťažiach, tvorivých a spoločenských súťažiach

Smieť

Študentské portfólio

Monitorovanie manažmentu

Riadenie vzdelávacieho procesu

apríla

Sebavedomie

riaditeľ

Implementácia SanPin, GOST

august december

Hodnotenie odchýlok od normy

Zástupca riaditeľa pre UVRDZástupca riaditeľa pre AChR

Materiálno-technická základňa

august december

Rozsah a odhad vývoja

Zástupca riaditeľa pre AHR

Úplnosť, včasnosť a správnosť vedenia školskej evidencie

1 krát za mesiac

Hodnotenie odchýlok od normy

Zástupca riaditeľa pre UVR

Zástupca riaditeľa pre UVR triedy Labazánová P.L

Prezentovaný je procesný model vnútroškolského monitorovania kvality vzdelávania v kontexte implementácie štandardov druhej generácie. Metodický základ modelovania monitorovania je podložený: systémovo-činnostný prístup, manažérstvo kvality, koncepcia vyvážených ukazovateľov. Vnútroškolský monitoring je pravidelná evidencia stavu parametrov diagnostického modelu kvality vzdelávania. Kvalita je chápaná ako miera, do akej inherentné charakteristiky vzdelávacieho procesu a výsledok zodpovedajú stanoveným a očakávaným požiadavkám spotrebiteľov a zainteresovaných strán. Navrhujú sa štyri skupiny ukazovateľov: žiak, učiteľ, rodič, kontrolný systém. Je dokázané, že vnútroškolský monitoring pôsobí ako prostriedok riadenia kvality vzdelávania, ktorý zabezpečuje rozhodovanie o fungovaní a rozvoji miestneho vzdelávacieho systému a zdroj pre formovanie zodpovednosti za kvalitu vzdelávania. Podmienky realizácie monitoringu sú: pripravenosť subjektov monitoringu na interné a externé hodnotenie kvality; používanie rovnakého vopred dohodnutého rámca kritérií zo strany všetkých subjektov, ktorý je zostavený ako vyvážený prehľad výsledkov; uplatňovanie autentických metód zberu a analýzy informácií.

vyrovnané skóre

manažment kvality

vnútroškolský monitoring

kvalitu vzdelávania

1. GOST ISO 9000–2011. Systémy manažérstva kvality. Základy a slovná zásoba. Moskva: Standartinform, 2012. 32 s.

2. Kanne M.M. Systémové metódy a nástroje manažérstva kvality: učebnica. pre univerzity. / MM. Kanne, B.V. Ivanov, V.N. Koreškov, A.G. Skhirtladze; vyd. MM. Kane. Petrohrad: Piter, 2009. 560 s.

3. Kaplan R. Vyvážená výsledková karta. Od stratégie k akcii. / R. Kaplan, D. Norton. - Olymp-Business, 2010. - 320 s.

4. Kucher S.N. Organizácia interného monitorovania kvality vzdelávania vo vzdelávacej inštitúcii / S.N. Kucher, T.M. Gozman. ― Barnaul: AKIPKRO, 2011. ― 145 s.

5. Matvievskaya E.G. Formovanie kultúry hodnotiacej činnosti učiteľa: monografia. - M.: Humanitárny. vyd. Stredisko VLADOS, 2008. ― 340 s.

6. Michailčev E.A. Metodika a technológia na zabezpečenie kvality výskumných a diagnostických nástrojov v systéme vzdelávania: monografia. - Taganrog, 2008. - 195 s.

7. Novikov A.M. Metodika výchovy / A.M. Novikov, D.A. Novikov. - M .: Libro-com. - 280 s.

8. Hodnotenie činnosti modernej školy: učebnica. príspevok / A.E. Bakhmutsky, I.E. Kondráková, S.A. Pisarev. Moskva: APK i PPRO, 2009. 72 s.

9. Plánované výsledky primárneho všeobecného vzdelávania / [L.L. Alekseva, S.V. Anaschenková, M.Z. Biboletová a ďalší]; vyd. G.S. Kovaleva, O.B. Loginova. - M. : Pro-sveshchenie, 2009. - 120 s.

10. Federálny štátny vzdelávací štandard základného všeobecného vzdelávania: nariadenie Ministerstva školstva a vedy Ruskej federácie zo 6. októbra 2009 č. 373 (v znení nariadení z 26. novembra 2010 č. 1241 z 22. septembra 2011). č. 2357) [ Elektronický zdroj]. URL: http://minobrnauki.rf/documents/922 (prístup 19.7.2012)

Významná reforma ruského vzdelávacieho systému, najmä prijatie zákona „o vzdelávaní v Ruskej federácii“, zavedenie federálnych vzdelávacích štandardov, aktualizovalo pozornosť širokého spektra zainteresovaných strán na kvalitu vzdelávania a jeho hodnotenie. Efektívny vnútroškolský monitoring môže poskytnúť riadiacemu systému nielen dostatočné a objektívne informácie pre rozhodovanie, ale aj uspokojiť spoločenský dopyt po dostupnosti a spoľahlivosti informácií o kvalite vzdelávania. Cieľom štúdie je zdôvodniť procesný model vnútroškolského monitorovania kvality vzdelávania v kontexte implementácie štandardov druhej generácie. Na dosiahnutie tohto cieľa boli použité modelovanie, logické metódy analýzy konceptov a regulačných dokumentov (interpretácia, analýza a syntéza, porovnanie, konkretizácia, zovšeobecnenie); analógová metóda.

Pri modelovaní sme brali do úvahy, že model podľa A.N. Novikov, musí spĺňať tri hlavné požiadavky: inherentnosť (dostatočná miera súladu s prostredím, v ktorom má fungovať), jednoduchosť (pre používateľov) a primeranosť (dostatočná úplnosť, presnosť a pravdivosť). Modelovanie sme realizovali podľa nasledujúcich etáp: definícia predmetu (hraníc) modelovania; stanovenie metodických dôvodov; výber komponentov na opis systému a definícia vzťahov medzi komponentmi; výber podmienok.

Definujme hranice. Vnútroškolský monitoring ako pravidelnú evidenciu stavu parametrov diagnostického modelu kvality považujeme v hraniciach primárneho vzdelávania z dôvodu, že federálne vzdelávacie štandardy pre všeobecné vzdelávanie sú všade zavedené len na základnej škole. Vnútroškolský monitoring vykonávajú subjekty vo vzťahu k miestnemu vzdelávaciemu systému, ktorého centrom je vzdelávacia inštitúcia. V záujme fungovania a rozvoja tohto systému je implementovaný vnútroškolský monitoring.

Metodickým základom vnútroškolského monitorovania kvality vzdelávania je systémovo-činnostný prístup, postulujúci ako vzdelávací cieľ rozvoj osobnosti žiaka na základe rozvoja univerzálnych metód činnosti (AN Leontiev, DB Elkonin, P.Ya Galperin). Inovatívnosť prístupu v kontexte federálnych noriem spočíva v tom, že hlavné výsledky vzdelávania a výchovy sú formulované z hľadiska „kľúčových úloh pre rozvoj žiakov“ a „formovania univerzálnych metód výchovno-vzdelávacieho a kognitívneho konania“. Vlastnosti noriem určovali vlastnosti hodnotenia vzdelávacích výsledkov študentov:

1. Výchovno-vzdelávacie výsledky žiakov sú hlavným výsledkom plnenia výchovno-vzdelávacieho programu školy. Systémový a komplexný charakter výsledku vzdelávania zahŕňa využívanie personalizovaných a nepersonalizovaných postupov, metód hodnotenia, ktoré sa navzájom dopĺňajú. 2. Monitorovací postup sa považuje za podmienku tvorby kontrolnej a hodnotiacej činnosti samotných študentov, t.j. postuluje sa prirodzenosť hodnotiacich postupov, používanie sebahodnotiacich a reflexných postupov. 3. Z rozdelenia zodpovednosti za dosahovanie výsledkov vzdelávania vyplýva polysubjektivita monitorovacích postupov. 4. Kritériálnosť sledovaných parametrov kvality vzdelávania: formulácia indikátorov kvality vzdelávania v takých pojmoch (pomocou indikátorov), ktoré budú mimoriadne jednoznačne chápať všetky subjekty vzdelávacieho systému. . 5. Zmysluplná interpretácia výsledkov monitorovacích postupov: pridelenie výsledkov úrovne.

Druhým metodickým východiskom pre modelovanie procesného modelu vnútroškolského monitorovania bola koncepcia systémov manažérstva kvality (QMS). Analýza rôznych pohľadov na kategóriu „kvalita“ umožnila identifikovať nasledujúce podstatné znaky tohto pojmu. kvalita

• existuje podstatná istota predmetu, ktorá ho charakterizuje ako celok a odlišuje od iných predmetov, javov;
• existuje systémový koncept charakterizovaný zložitou a hierarchickou) štruktúrou;
• má vlastnosti premenlivosti, t.j. môže sa úmyselne alebo náhodne zlepšiť alebo zhoršiť; relativity, t.j. hodnotené podľa určitých kritérií; axiologické – individuálne vnímanie, t.j. vhodnosť a prispôsobivosť určitým cieľom, podmienkam, potrebám človeka alebo organizácie;
• možno merať predovšetkým mierou, do akej vnútorné vlastnosti spĺňajú požiadavky spotrebiteľov a zainteresovaných strán; stanovené požiadavky sú stanovené v dokumentoch, iné požiadavky by sa mali špecifikovať. Spokojnosť zákazníkov sa týka ich vnímania rozsahu, v akom boli splnené ich požiadavky.

Základom pre konštrukciu a fungovanie QMS je procesný prístup. Podľa ISO 9000:2011 „akúkoľvek činnosť alebo súbor činností, ktoré využívajú zdroje na transformáciu vstupov na výstupy, možno považovať za proces“. Procesný prístup zdôrazňuje dôležitosť pochopenia a implementácie nasledujúcich ustanovení: zameranie manažmentu je na medzifunkčné procesy; akákoľvek činnosť má dodávateľa zdrojov a odberateľa výsledkov, všetky organizačné zložky sú prepojené vzťahmi „dodávateľ – spotrebiteľ“; problémy a nedostatky nevytvárajú konkrétni ľudia, ale procesy. Vzdelávacie inštitúcie musia garantovať zber, analýzu a používanie informácií potrebných na efektívne riadenie, preto monitorovanie musí indikovať zhodu produktov so stanovenými požiadavkami. Procesný model podľa procesného prístupu SMK odzrkadľuje systém vzájomne pôsobiacich procesov, vstupy a výstupy procesu, potrebné zdroje (vykonatelia, spôsob regulácie úkonov).

Ako tretí metodický základ vnútroškolského monitorovania kvality sme zvolili koncept vyvážených ukazovateľov (R. Kaplan a D. Norton) - strategické riadenie organizácie založené na meraní (a vyhodnocovaní efektívnosti) súboru optimálne zvolených ukazovateľov. ktoré odrážajú všetky aspekty činnosti organizácie.

Charakterizujme účel a funkcie simulovaného procesu.

Účelom vnútroškolského monitoringu je informačný základ pre rozhodovanie v oblasti zabezpečovania a zvyšovania kvality vzdelávania ako systémotvornej charakteristiky vzdelávacieho systému. Ciele monitorovania sú: identifikovať dynamiku zmien v predmete, metapredmetových a osobných výsledkoch žiakov, dynamiku odbornej spôsobilosti učiteľov, faktory výsledkov vzdelávania; hodnotenie efektívnosti využívania zdrojov; stimulácia a motivácia subjektov výchovno-vzdelávacej sústavy k skvalitňovaniu výchovno-vzdelávacej činnosti; vytvorenie databázy pre externé hodnotenie.

Na základe analýzy označujeme informačnú, analyticko-hodnotiacu, stimulačno-motivačnú, prediktívnu a korekčnú funkciu monitorovania.

Informačná funkcia sa prejavuje pri získavaní informácií o priebehu a efektívnosti vzdelávacieho procesu, vedľajších účinkoch a ich charaktere; znižuje nedostatok informácií, aby sa predišlo riziku pri rozhodovaní.

Analytická a hodnotiaca funkcia znamená schopnosť relatívne objektívne zisťovať významnosť dosiahnutých výsledkov, ich súlad s cieľmi a zámermi výchovy a vzdelávania, identifikovať príčinno-následné vzťahy, ktoré odzrkadľujú stav a vývojové trendy vzdelávacieho systému. Všeobecným smerom analýzy je hľadať všetky možné vysvetlenia zaznamenanej skutočnosti a ďalej ich redukovať, až kým sa neobjasní skutočná kauzálna závislosť. Údaje získané pomocou porovnávania, porovnávania, klasifikácie slúžia ako základ pre nadväzovanie rôznych druhov vzťahov a závislostí, hľadanie a nachádzanie príčin pedagogických a manažérskych zlyhaní.

Stimulačno-motivačná funkcia spočíva v vplyve zozbieraných informácií na motívy, poznatky, konanie subjektov výchovno-vzdelávacieho procesu; je dôležité, aby sa informácie k používateľovi dostali v dostupnej a motivujúcej forme.

Prognostická funkcia je spojená s možnosťou predpovedania vzdelávacieho procesu, vypracovania plánu rozvoja vzdelávacieho systému. Čím výraznejší je prediktívny potenciál monitorovania (t. j. čím viac úroveň zozbieraných informácií umožňuje odhaliť kauzálne vzťahy), tým je cennejšie.

Nápravná funkcia spočíva v možnosti operatívneho rozhodovania v kontexte zistených problémov. Za jej hlavný obsah možno považovať vypracovanie nápravných opatrení na odstránenie zistených negatívnych skutočností a ich predchádzanie. Vypracované odporúčania sú akýmsi nástrojom spätnej väzby.

Funkcie sú prepojené logikou monitorovania: analyzujú sa zozbierané informácie, vyhodnocujú sa zistené skutočnosti a trendy, ktoré na jednej strane informujú o efektivite prijatých opatrení, na druhej strane stimulujú ďalšie aktivity; to nám umožňuje predpovedať vývoj vzdelávacieho systému a vykonať potrebnú korekciu. Jednota implementovaných monitorovacích funkcií zabezpečuje jednotu hlavných riadiacich funkcií; ignorovanie akejkoľvek funkcie vedie k zníženiu efektívnosti manažérskych rozhodnutí.

Subjektom monitorovania je osoba oprávnená zbierať a (alebo) analyzovať informácie. Nami odhalená špecifickosť vzdelávacích štandardov umožnila určiť polypredmetový charakter vnútroškolského monitorovania kvality v podmienkach federálnych štandardov. Hlavnými subjektmi sledovania sú subjekty oprávnené rozvíjať a rozhodovať: vedúci výchovného zariadenia, jeho zástupcovia, učitelia a pedagogická rada ako kolektívny orgán. Okrem toho sme identifikovali rodičov a partnerov, ktorí spolu so vzdelávacou inštitúciou vytvárajú prostredie zabezpečujúce rozvoj osobnosti žiaka. Podľa uváženia vnútroškolských riadiacich orgánov môže byť zoznam predmetov doplnený. Právomoci subjektu sledovania sú určené rozsahom jeho činnosti a kvalifikáciou na vykonávanie potrebných úkonov. Identifikovali sme aj používateľov informácií. Používateľmi systému sú subjekty, ktoré systematicky využívajú informácie na rozhodovanie v oblasti kvality vzdelávania: vedúci vzdelávacej inštitúcie a jeho zástupcovia. Miestni používatelia sú subjekty, ktoré môžu časť údajov použiť na rozhodovanie v určitej oblasti kvality (napríklad pedagógovia). Náhodnými používateľmi sú osoby, ktoré majú možnosť zoznámiť sa s určitými údajmi (výhradne v nepersonalizovanej forme), no robia to nepravidelne, preto je ich vplyv na kvalitu vzdelávania nepredvídateľný, náhodný. Takýmito užívateľmi sú podľa nás rodičia, ktorí sa pasívne podieľajú na výchove svojich detí.

Vnútroškolské monitorovanie ako proces zahŕňa podprocesy: vývoj a schválenie modelu monitorovania; zber dát; analýza dát; príprava údajov na šírenie a publikovanie.

Podproces „Vývoj a schvaľovanie modelu“ predstavujú tieto činnosti: výber objektov, indikátorov, kritérií monitorovania; určovanie metód zberu informácií; zdôvodnenie metód analýzy, štatistické modely, škály na spracovanie údajov; stanovenie foriem a predpisov na prezentáciu výsledkov meraní; určenie načasovania poskytovania informácií; distribúcia zdrojov.

Charakterizujme ukazovatele vnútroškolského monitorovania kvality vzdelávania. Pri definovaní ukazovateľov sme brali do úvahy, že ich zoznam by mal odrážať podstatné charakteristiky kvality vzdelávania a zodpovedať zdrojovým možnostiam subjektov sledovania; že ukazovatele by mali byť kvalitatívne alebo kvantitatívne merateľné, jednoznačne interpretované subjektmi a používateľmi, v súlade s údajmi požadovanými externými orgánmi. Koreláciou pojmu vyvážené ukazovatele so špecifikami vzdelávacieho systému vyčleňujeme štyri skupiny ukazovateľov ako strategické ukazovatele.

Skupina „Študent“ zahŕňala ukazovatele, ktoré charakterizujú úspechy študenta; skupina „Rodič“ popisuje efektívnosť vzťahu vzdelávacej inštitúcie s rodičmi; skupina „Učiteľ“ charakterizuje účinnosť manažérskeho vplyvu na učiteľa; skupina "Riadiaci systém" - systém riadenia. Zároveň sa bude hodnotiť úroveň (stupeň, súlad) ukazovateľov pomocou meraných charakteristík, na ktoré je potrebné ukazovatele transformovať (transformovať).

Zohľadnili sme, že zložitosť pedagogického rozmeru je spôsobená absenciou hmotného predmetu merania, pevnej mernej jednotky a následne nulového referenčného bodu. Prekonanie pojmových ťažkostí je možné dedukciou, definovaním merateľných vlastností od najvšeobecnejších kategórií, napríklad kompetencie študenta, až po špecifické merateľné charakteristiky (napríklad schopnosť študenta zostaviť ústny príbeh na určitú tému pomocou rôznych typy reči). Pre každú merateľnú charakteristiku je potrebné stanoviť výkonnostné kritérium – kvalitatívny popis alebo kvantitatívnu hodnotu, označujúcu dosiahnutie stanovených cieľov. Napríklad pre ukazovateľ „úroveň študijných výsledkov študentov“ bude merateľná charakteristika „úroveň dokončenia úlohy“ a kritériom bude podiel (percento) študentov, ktorí úlohy splnili na celkovom počte účastníkov úlohy (viac ako 50 %).

Ukazovatele smeru „Študent“ sú: pripravenosť na učenie, aktivita, formovanie predmetu, metapredmet a osobný výsledok, spokojnosť s odbornou prípravou vo vzdelávacej inštitúcii. Za indikátory „rodičovského“ smeru považujeme spokojnosť s interakciou so subjektmi vzdelávacieho systému; činnosť v živote vzdelávacej inštitúcie; pochopenie hodnotiacich kritérií. Ukazovateľmi smeru „Učiteľ“ sú odborná spôsobilosť, aktivita v odborných súťažiach a podobných podujatiach. Indikátory smeru „Systém riadenia“ sú: bezpečnosť a racionalita prideľovania zdrojov; vývoj regulačného rámca pre federálny štátny vzdelávací štandard; dostupnosť sťažností, pokynov a pod.; spokojnosť personálu, rodičov, partnerov s podmienkami; zdravie študentov; rating vzdelávacej inštitúcie; zmeny v kontingente; počet zmlúv o poskytovaní doplnkových služieb a organizovaní mimoškolskej činnosti.

Registračný podproces predstavuje zber informácií o vopred definovaných ukazovateľoch a kritériách.

Analytický podproces zahŕňa činnosti na spracovanie, analýzu údajov získaných pri ich zbere. Aby bolo možné použiť údaje z monitorovania na zabezpečenie alebo zlepšenie kvality, je potrebné použiť „sedem nástrojov kontroly kvality“: kontrolný hárok, histogram, bodový graf, stratifikácia údajov, grafy, Paretov diagram, diagram príčin a následkov, kontrola graf. Aplikácia týchto metód umožňuje implementovať dôležitý princíp systémov manažérstva kvality („rozhodovanie založené na faktoch“) a hlavný účel monitorovania. Na analýzu možno odporučiť aj „sedem nových nástrojov kontroly kvality“: diagram afinity, diagram vzťahov, stromový diagram, maticové a šípkové diagramy, procesný diagram a prioritná matica. Je potrebné poznamenať, že vzhľadom na polysubjektový charakter monitorovania a hierarchiu riadenia môžu byť údaje agregované rôznymi subjektmi na ďalšiu analýzu alebo poskytovanie informácií používateľom. Je potrebné poznamenať, že agregácia ukazovateľov znamená existenciu, pochopenie a dodržiavanie príslušných pravidiel zovšeobecňovania jednotlivých ukazovateľov všetkými subjektmi. V opačnom prípade budú subjektom riadenia poskytované nie súhrnné, ale neúplné alebo nesúrodé informácie. Špecifické pravidlá agregácie stanovujú subjekty vzdelávacích inštitúcií, pričom zohľadňujú charakteristiky objektov vybraných na meranie ich vlastností ukazovateľov a typu meracej stupnice.

Verejný podproces zahŕňa oboznamovanie používateľov s výsledkami monitorovania (publikácia, verejné správy, informácie na webovej stránke a pod.). Keďže subjekty zhromažďovania informácií môžu byť rôzne, je potrebné definovať prístup k informáciám s prihliadnutím na povinný charakter určitých informácií a požiadavku dôvernosti. Pri dodržaní požiadavky publicity, transparentnosti informácií (vzhľadom na dôležitý spoločenský význam inštitúcie vzdelávania) preberáme zodpovednosť za správnosť, objektivitu a dostupnosť informácií určených pre rôznych používateľov.

Najdôležitejšie zásady organizácie vnútroškolského monitorovania kvality vzdelávania sú: nevyhnutnosť a dostatočnosť (ukazovatele by mali poskytovať úplné informácie o všetkých blokoch systému hodnotenia výsledkov vzdelávania a faktoroch určujúcich dosiahnuté výsledky); autentickosť monitorovacích postupov, prirodzené začlenenie meraní do vzdelávacieho procesu; viacrozmernosť (od hodnotenia individuálnych charakteristík vzdelávacích úspechov žiakov, odbornej spôsobilosti učiteľa až po hodnotenie viacerých charakteristík súčasne); porovnateľnosť ukazovateľov a postupov vnútroškolského a externého monitorovania kvality vzdelávania; efektívnosť (použité monitorovacie technológie by mali poskytovať pomerne rýchly zber a spracovanie informácií na prijímanie manažérskych rozhodnutí); konvenčnosť (pred hodnotením, sledovaním je potrebné dohodnúť sa na predmete, čase, spôsoboch získavania a analýzy informácií); realizovateľnosť zdrojov: proces monitorovania by mal byť odôvodnený použitými zdrojmi, vr. dočasné, informačné.

S prihliadnutím na sociálno-kultúrne, ekonomické, organizačné (interné) predpoklady sú organizačné a pedagogické podmienky na implementáciu modelu vnútroškolského monitorovania nasledovné:

• motivačná a kognitívna pripravenosť subjektov vzdelávacej činnosti na externé a interné hodnotenie kvality vzdelávania,
• používanie rovnakého vopred dohodnutého rámca kritérií zo strany všetkých subjektov vnútroškolského monitorovania, budovaného ako systém vyvážených ukazovateľov, ktoré odrážajú stanovené a očakávané požiadavky na proces a výsledok všeobecného vzdelávania;
• používanie autentických metód na zber a analýzu informácií, ktoré zaisťujú objektivitu, spoľahlivosť a úplnosť údajov.

Grafický odraz modelu procesu je znázornený na obr.

Ryža. Procesný model vnútroškolského monitorovania kvality vzdelávania

Vnútroškolský monitoring teda pôsobí ako prostriedok riadenia kvality vzdelávania, keďže ide o súbor akcií, ktorých realizáciou sa vytvára optimálny informačný základ pre rozhodovanie. Vstupom monitorovania je vzdelávací program ako súbor požiadaviek na proces a výsledok vzdelávacieho systému; výstupom sú objednané údaje o charakteristike kvality vzdelávania. Hlavné zdroje, ktoré zabezpečujú proces monitorovania, sú: ľudské (monitorovacie subjekty) a informačné (monitorovací program a banky metód na zber a analýzu informácií).

Recenzenti:

Ganaeva E.A., doktorka pedagogických vied, profesorka, vedúca katedry manažmentu vzdelávania, Štátna pedagogická univerzita v Orenburgu, Orenburg.

Matvievskaya E.G., doktorka pedagogických vied, profesorka, prvá prorektorka Orenburgskej štátnej pedagogickej univerzity v Orenburgu.

Bibliografický odkaz