Príroda si žiada ochranu odrazu. Kompozícia: Problém ochrany a zachovania prírody (Literatúra). Niektoré zaujímavé eseje

Kompozícia-reflexia environmentálnych problémov ich rodnej krajiny.

Stiahnuť ▼:

Náhľad:

Bardin Pavel Andrejevič

Príroda žiada o pomoc

Je čas myslieť na budúcnosť.

Nastal čas všetko zmeniť

Príroda je náš spoločný domov

My ťa zachránime!

Každý ťa potrebuje!

Spolu - úspech!

G. Tukay

Príroda žiada o pomoc!

Každý školák vie, že príroda je veľký a zaujímavý svet, ktorý nás obklopuje. Život sa v nej nikdy nezastaví. Zemeguľa je pre človeka obrovským domovom, bez ktorého nemôže existovať, je súčasťou tohto sveta. Okolo neho je zem a voda, stromy a zvieratá, slnko a obloha. Ale, bohužiaľ, ľudia často zabúdajú na starostlivosť o svoju planétu, ničia okolitú prírodu a zabúdajú, že je to ona, ktorá im dáva život. Od raného detstva sa dieťa musí učiťmilovať prírodu , chráňte ho, chráňte ho pred bezduchým ničením a cíťte s ním.

Bývam v malom meste, kde nie sú veľké priemyselné podniky, tepelné elektrárne a iné objekty, ktoré znečisťujú prírodu. Ale, žiaľ, problém ochrany prírody pred škodlivými účinkami človeka je aktuálny aj v mojom provinčnom meste. Nepovolené skládky, igelitky, fľaše, ktorých počet každým dňom pribúda, spôsobujú podľa mňa obrovské škody na čistote a poriadku v meste. Niektorí nedbalí obyvatelia vyhadzujú domový a technický odpad kdekoľvek a vytvárajú veľké skládky. A to je nepríjemný zápach v okolí, húfy švábov a potkanov, zhluk múch v lete a mnoho iného. To všetko môže v konečnom dôsledku spôsobiť choroby zvierat aj ľudí. Bohužiaľ, ani verejné služby sa s týmto problémom nedokážu vyrovnať.

A ak navštívite náš les, čo uvidíme? Samé kopy domáceho odpadu a stavebného odpadu. Už toto je príklad úplného zlého hospodárenia a skutočného porušenia zákona. Les je vyčerpaný od odpadkov, pokazí sa nielen jeho estetický vzhľad (koho rád odpočíva pri hromade hrdzavých plechoviek a fliaš), ale sú narušené všetky jeho životne dôležité prírodné procesy. Zo skládok prenikajú toxické látky a produkty rozkladu odpadkov do pôdy a otravujú obyvateľov pôdy, ktorí spracovávajú listový odpad. Odpadky ponechané v lese zachovajú stopy ľudskej prítomnosti na dlhú dobu. Plechovka sa teda rozloží 50 rokov, igelitová taška 300 rokov a sklenená fľaša sa nerozloží nikdy. Sklo v lese nesie ďalšie nebezpečenstvo – za jasného slnečného dňa môže fungovať ako šošovka, zapáliť oheň v suchom lese.

A čo rieky, veľké a malé? Kričia o pomoc! Veľa turistov, ktorí k nám chodia relaxovať na brehy Volhy, Zhabnya či Pudy, na čo sa menia ich najkrajšie brehy? Dospelí a deti viac ako raz hádzali do vody odpadky, zvyšky jedla z pikniku a iné odpadky. Ale ryby budú jesť jedlo. Ale všetko ostatné: všetky rovnaké plastové vrecká, jednorazový riad, sklenené fľaše a poháre - nebudú jesť. A usadí sa na dne jazera alebo rieky. Postupom času bude odpadkov toľko, že ryby sa už v takejto nádrži nenachádzajú. Miluje čistú vodu.

Ako vyriešiť tento najnebezpečnejší problém, ako zachovať krásnu rodnú krajinu?
Prírodu je predsa dôležité chrániť, práve my máme tento svet odovzdať našim potomkom, ktorí ho musia vidieť tak, ako ho vidíme my. Pre nich musí byť svet čistý. Každý dospelý a dieťa môže prispieť k ochrane životného prostredia. Len musíme mať užitočný zvyk – nevyhadzovať odpadky na nesprávne miesta, neznečisťovať vodné plochy a lesy domácim a priemyselným odpadom.

Starajme sa o prírodu, pretože na nás veľmi záleží!

"Máme len jednu planétu." A ak sa k nej budeme správať dobre, ona sa bude správať dobre k nám. A ak nie, pozri sa okolo seba a uvidíš, čo sa deje,“ vyjadrila svoje myšlienky týmto spôsobom americká speváčka Pink. Jednoduché, presné a dostupné, ale to je už zrejmé. Prečo teda človek nedokáže pochopiť takéto elementárne veci? Prečo sa nevie poučiť z minulosti? Existuje šanca na záchranu prírody, a ak áno, ako? Tieto a ďalšie problémy súvisiace s ekologickým stavom životného prostredia znepokojujú ľudstvo už desaťročia. Problém ochrany a zachovania prírody je aj dnes dosť aktuálny a jeden z najdôležitejších. Táto otázka by nemala nikoho nechať ľahostajným, pretože sa vo väčšej či menšej miere týka každého jednotlivca. A postupom času sa týmto problémom začali zaoberať nielen ekológovia, biológovia, ale aj filozofi, to znamená, že má morálny charakter.
Spojenie človeka s prírodou je zrejmé. Toto opakovane napísali nielen vedci a filozofi, ale aj spisovatelia a básnici. Napríklad v takom veľkom pamätníku ruskej histórie a literatúry, akým je „Príbeh Igorovej kampane“, je všetka príroda obdarená ľudskými citmi, schopnosťou rozlišovať medzi dobrom a zlom. Varuje Rusov pred nešťastím, prežíva smútok i radosť s nimi. Alebo si pripomeňme poviedku „Cárska ryba“ od Viktora Astafieva. Príroda v nej je živá a zduchovnená, obdarená morálnou a trestajúcou silou, je schopná sa nielen brániť, ale aj znášať odplatu. Ilustráciou trestajúcej moci je osud Gošu Gerceva. Tento hrdina je potrestaný za arogantný cynizmus voči ľuďom a prírode. Trestajúca sila prírody sa netýka len jednotlivých hrdinov. Nerovnováha je hrozbou pre celé ľudstvo, ak sa vo svojej úmyselnej alebo vynútenej krutosti nespamätá. Tak je to aj v našom svete. Zodpovedných za činy hŕstky neľútostných ničiteľov prírody bude mať viac ako jedna generácia celého ľudstva.
V jednej z piesní Vladimíra Vysotského sú také slová: „Okolitá príroda je čoraz menej, stále viac životného prostredia ...“. Boli napísané pred niekoľkými desaťročiami, no aktuálne sú aj dnes. Možno dokonca zlovestný.
Negatívne dôsledky ľudskej činnosti sú skutočne zrejmé. Žijeme v dvadsiatom prvom storočí. S čím sme prišli do nového tretieho tisícročia? Zdevastované územia, znečistené ovzdušie, vypálené lesy na rozľahlých územiach, nedostatok pitnej vody... Deň za dňom je Zem stále viac devastovaná a rozdáva svoje bohatstvo ľudstvu. Každý deň sa platia milióny ton ropy, zemného plynu, uhlia, rašeliny a iných nerastov. Ale nie sú nekonečné! Okrem tohto monštruózneho znečistenia sa vyrubujú lesy, pozemky trpia eróziou pôdy a v dôsledku toho sa narúša ekologická rovnováha.
Všetky tieto problémy neobišli ani našu republiku. Dagestan je už dlho známy bohatstvom svojej prírody. Tu sú mohutné hory so strmými útesmi, tu sú bujné rieky, polia tiahnuce sa do diaľky a lesy pokrývajúce hory a pláne. Koľko ruských a dagestanských básnikov a spisovateľov chválilo krásu prírody Dagestanu. Rasul Gamzatov, Gamzat Tsadasa, Suleiman Stalsky, Fazu Aliyeva, A. S. Pushkin, M. Yu. Lermontov a tak ďalej. Ale aj náš kraj trpí nerozumným správaním ľudí. Koľko lesa bolo vyrúbaných na poľnohospodárske účely? pozri sa okolo... A rieky, do ktorých sa sypú tony odpadu z podnikov. Navyše za posledné desaťročie sa zvýšilo vypúšťanie odpadu nielen do vôd, ale aj do ovzdušia. To všetko vedie k nenapraviteľným katastrofálnym následkom: vznik pustatín, bahnotok, zničené stovky rastlinných a živočíšnych druhov a zásoby pitnej vody sa míňajú. Zdalo by sa však, že Dagestan je krajinou hôr, v ktorej voda pochádza z mnohých ľadovcov. Ale ani tie už nestačia.
Ale na zlepšenie situácie nepotrebujete vôbec veľa. Je potrebné, aby si každý dával väčší pozor na to, čo ešte má, čo ho obklopuje. Aby sa každý snažil svojej planéte nejako pomôcť alebo aspoň neublížiť.
Ľudia zmenili prírodu k horšiemu a práve teraz je čas napraviť svoje chyby. Existuje taký veľmi známy citát Aliho Apsheroniho: „Príroda sa zaobíde bez človeka, ale on sa nezaobíde bez nej.“ A na to by ste nikdy nemali zabúdať, inak môže byť neskoro.

CELÉ MENO. Chekalina Daria Fedorovna

Miesto bydliskaRegión Samara, okres Bolshechernigovskiy, osada Sestry

Vek 14 rokov

Škola GBOU OOSH poz. Averjanovský

Názov práce publicistika na obranu prírody a kultúry regionálna súťaž "Moja malá vlasť: príroda, kultúra, etnos" - 2016

nominácia žurnalistika na obranu prírody a kultúry

téma: "Svätá vec je chrániť prírodu"

DozorcaVelichkina Antonina Alekseevna, učiteľka biológie, GBOU stredná škola, obec Averjanovský

Aby som zachránil seba a svet,

Potrebujeme, bez plytvania rokmi,

Zabudnite na všetky kulty

A vstúpte

Neomylný

Kult prírody.

V. Fedorov

Žijeme na nádhernej planéte zvanej Zem. Obklopujú nás zelené lesy, modré rieky, veľké zvieratá a malý hmyz. Na oblohe lietajú krásne vtáky a vodný svet je plný úžasných rýb. Ale každý rok sa naša planéta stáva viac a viac ako púšť bez života. A teraz treba hľadať odpovede na otázku, ako zachrániť prírodu.

„Ochranu prírody považujem za posvätnú. Toto je zachovanie vlasti. Je to priamo úmerné vlastenectvu...“ L. Leonov.

Na našej planéte je stále menej rastlín a živočíchov. A vo väčšine prípadov si za to môžeme sami. Problém ekológie je jedným z globálnych problémov ľudstva na Zemi. Znečistenie vodných plôch odpadovými vodami, znečistenie ovzdušia výfukovými plynmi automobilov a tovární, znečistenie lesov, parkov a námestí domovým odpadom .... Toto je len malý zoznam toho, aký rozšírený je problém znečistenia životného prostredia. A stále častejšie sa mi v hlave vynára tá istá otázka: „Dá sa tomu vyhnúť? A čo treba urobiť, aby sme my ľudia mali lepší vzťah k svätej svätej – matke prírode?

Rodná krajina ... Požehnaný región Bolshechernihiv! Zdalo by sa mi to nenápadné a zároveň môjmu srdcu najbližšie! Milovaný, drahý, krásny, jedinečný... Môžete si vyzdvihnúť množstvo farebných epitet, ktoré sprostredkujú diskrétnu krásu týchto miest.

Príroda mojej rodnej krajiny je jednoducho nádherná.Malá dedina Averyanovsky stratená v stepi. Je obklopený krásnou stepnou krajinou. Tu sa hojdajú sivé pramene perovej trávy, vo vetre šumia polia s klasom. A aké krásne a zaujímavé zvieratá a vtáky tu môžete stretnúť! Žeriav - belladonna, drop malý, líška. Ale hlavným živým systémom je naša drahá rieka Sestra. Toto je vrchol našej obce. Rieka si veselo tečie a všetko okolo nej ožíva a prebúdza sa. Každú jar sa na jeho brehoch objavujú sťahovavé vtáky.Áno, matka príroda je krásna! Ale každý deň a hodinupríroda potrebuje našu ochranu, našu pomoc.Príroda je v nebezpečenstve. Na území nášho regiónu Bolshechernihiv sú14 osobitne chránených prírodných oblastí: špajza Balka, Gryzly, Kamenné polená, Camel, pramene Veľkého Irgizu, Koshkinskaya Balka - 8 prírodných pamiatok, 5 plánovaných prírodných pamiatok: Jazvec, lesné pásy Bolshechernihiv, nádrž Polyakovskoe, rybník Golovnaya na rieke. Hus, fosílie sestry a plánovaná rezervácia „Blue Syrt“. Aj tu je príklad negatívneho vplyvu: ničenie tulipánov Schrenk uvedených v Červenej knihe Ruska, zber rastlín na kytice a vykopávanie cibúľ, predaj kvetov a cibúľ je prísne zakázaný. Ako teda vyjadrujete svoju lásku k rodnej krajine? Ako a ako jej pomôcť, aby bola každým rokom krajšia? Ako ju ochrániť pred bezduchou silou, ktorej meno je civilizácia?

Každý rozumný človek na našej planéte si kladie otázku: "Akým smerom sa ľudstvo uberá - k Rozumu, všeobecnému blahobytu a blahobytu, alebo k degradácii a zničeniu?" V posledných rokoch veda a priemyselná technika urobili bezprecedentný skok vpred. Nikdy predtým sa technológia nevyvíjala takým tempom. Hovorí sa, že lenivosť je motorom pokroku. Rozšírená automatizácia a informatizácia, samozrejme, výrazne zjednodušuje život človeka. Ale je to pre neho vždy dobré? Počet podnikov, ktoré sa prudko zvýšili za relatívne krátke obdobie, má negatívny vplyv na prírodu okolo nás: emisie do atmosféry, znečistenie oceánov, znečistenie, vyčerpanie, zvetrávanie pôdy, odlesňovanie atď. človek reaguje na svoju ľahostajnosť k prírode? počúvaj Nie, ničenie životného prostredia sa vôbec nezačalo v 20. storočí a už vôbec nie pred sto či dokonca päťdesiatimi rokmi. Už na úsvite jej dejín, keď v ľudskej spoločnosti neexistovali štáty ani triedy, ale už existovali roľníci a pastieri, dokázal človek svojou kamennou sekerou a stádom dobytka vážne zmeniť tvár pravekej Európy. Dokonca aj v „Knihe mŕtvych“ starých Egypťanov sú opísané vtedajšie zákazy ťažby určitých druhov zvierat na takých a takých miestach a v takých a takých časoch.Všetky staroveké náboženstvá a filozofie zdôrazňovali, že človek by mal žiť v harmónii a rovnováhe s prírodou, keďže on sám je jej súčasťou.

Prečo však ľudstvo o probléme ochrany životného prostredia skutočne nahlas hovorilo len relatívne nedávno?

Ako je známe, v polovici 20. storočia sme na vlastné oči videli výsledky mnohých pokrokov vedy a techniky, ktoré len za pár desaťročí radikálne zmenili život celej ľudskej civilizácie. Po prvé, práve v tom čase sa ľudia naučili hroznú silu jadrových a potom termonukleárnych zbraní. Ľudstvo tak má po prvý raz vo svojej histórii technickú schopnosť úplne zničiť seba a spolu s ňou aj celú planétu. Po druhé, koncom 50-tych rokov sa vďaka tryskovej technológii ľudská činnosť rozšírila mimo Zem a bolo možné cestovať okolo sveta za niečo vyše hodiny. Po tretie, objavenie sa globálnych komunikačných prostriedkov, predovšetkým satelitného telefónu a internetu, úplne zredukovalo pozemské vzdialenosti na limit, vďaka čomu je komunikácia medzi obyvateľom Ameriky a Ruska taká jednoduchá ako rozhovor medzi dvoma ľuďmi v jednej miestnosti. Do polovice 20. storočia sa činnosť ľudskej civilizácie dostala na zásadne novú – globálnu úroveň, keď sa naša rodná planéta počas života iba jednej generácie akoby zmenšila do veľkosti malej krehkej gule.

Príroda dáva človeku všetko najlepšie: čistú sladkú vodu, zelené rozľahlé lesy, čistý vzduch. Ale nevieme, ako využiť jeho výhody a dary. Nevážime si to, čo máme. Nevieme vnímať prírodu tak, ako bola na začiatku, nevieme, ako chrániť to, čo nám dala. Lesy rúbeme, aby sme si postavili krásne a teplé domy, pretože drevo je na to najkvalitnejší materiál; vyrúbame, ale nie každému sa podarí vrátiť vysadenú sadenicu späť. Každý rok sú zničené stovky hektárov zelených plôch a lesov. Výskumníci WRI, University of Maryland a Google uvádzajú, že Rusko je podľa odhadov svetovým lídrom v odlesňovaní. V Rusku tak ročne zahynie 4,3 milióna hektárov lesa. Hlavnými dôvodmi sú: ťažba nerastov, požiare spôsobené ľudskou činnosťou, odlesňovanie a klčovanie lesov na poľnohospodárske účely a priemyselné emisie.

Kdekoľvek sa človek nachádza, všade zanecháva prírode nezmazateľné rany a spôsobuje našej Zemi veľké škody. Ľudská krutosť voči delfínom Calderon, hromadné ničenie divých srncov, diviakov a jeleňov, rybolov počas neresenia... To je len niekoľko príkladov, ako sa človek správa k prírode.Za posledných 500 rokov vyhynulo 844 druhov zvierat a rastlín. V podstate je to chyba človeka. Človek tieto druhy cielene vyhubí v dôsledku streľby, ničenia otrávenými návnadami, aby získal hodnotnú kožušinu, kožu, kožu, mäso alebo len tak pre zábavu. Človek ničí rastliny prírody, vyťahuje ich v náruči a potom zahadzuje. Veľké množstvo lesov je zničených kvôli neuhaseným požiarom.

Je známe, že na Zemi je asi 350 tisíc druhov rastlín a asi 1,5 milióna zvierat. Z toho asi 15 589 druhov zvierat a rastlín je uvedených v Červenej knihe (údaje z internetu za rok 2008) Človeku je zverené obdivovať krásu okolitej prírody: hory, lesy, rieky s ich početnými obyvateľmi a živú v ňom. Predstavte si na chvíľu, čo sa stane so Zemou, ak: zmiznú vtáky s ich veselým spevom, zmiznú trávy a stromy, kvety a kríky .... Všetko živé na Zemi zmizne... Potom zmizne aj samotný človek. Planéta sa stane nebeským telesom bez života. Toto sa nesmie!

Znečisťovaním prírody sa zvýšil počet ochorení s rôznymi vážnymi chorobami, deti sa rodia s vrodenými chybami a počet zdravých detí neustále klesá. Alergie a bronchiálna astma sú najčastejšími detskými chorobami. Dospelí trpia kardiovaskulárnymi ochoreniami. Ako byť, čo robiť? Je záchrana iba vo vývoji medicíny? Myslím, že nie. Zvyk zdravej a správnej výživy, zdravý životný štýl by sa mal vštepovať od detstva. Malo by sa stať prirodzeným a nevyhnutným, ako je dýchanie.

Situácia sa môže a mala by sa zmeniť k lepšiemu. Nech nie hneď, kúsok po kúsku, ale každý človek sa musí aktívne podieľať na zlepšovaní našej planéty a seba samého. Pokiaľ, samozrejme, nemá záujem o zdravú a spoľahlivú budúcnosť. Je v našej moci, aby sme neznečistili naše osobné prostredie. Propagujte ekologické názory medzi priateľmi a známymi. Treba začať v malom. Láska k vlasti začína nemožnosťou hodiť fľašu, igelitku do lesa; s tým, že úspornú žiarivku nie je možné vyhodiť do bežného domového odpadu, pretože obsahuje ortuť. Zaobchádzajte s každým potokom, každou riekou ako s vlastným zdrojom pitnej vody. Urobte si poriadok vo svojej predzáhradke, záhrade, záhrade, potom okolo domu – a ešte kúsok ďalej. Prestaňte byť ľahostajní. Veľmi by som si želal zatvorenie chemických, palivových, všemožných výbušných a horľavých, rádioaktívnych podnikov, ktoré tak strašne znečisťujú naše spoločné ovzdušie, vodu a pôdu.

Krása a nádhera prírody okolo nás môže byť večná, no záleží na každom z nás. Dodržiavanie základných pravidiel správania v prírode pomôže zachovať ju a zvýšiť jej bohatstvo. Starajte sa o prírodu, správajte sa k nej s láskou a ona potom odpovie rovnako. Príroda je totiž zariadená tak, že ak sa jej nebude páčiť, ako sa k nej správa, bude tvrdo trestať. Myslite na to, pretože každého z nás teší prechádzka lesom, v ktorom nie sú žiadne odpadky; je príjemné vyhrievať sa v čistom jazere alebo potoku, kde nie sú žiadne rozbité fľaše, kde je čistá krištáľová voda, cez hladinu ktorej je vidieť na dno s rastlinami a živočíchmi; všetci radi dýchame čistý a svieži vzduch, ktorý je zbavený síry a plynových nečistôt, ktorý je naplnený sviežosťou zelene, bylín a kvetov. Každý z nás je zodpovedný za svoj vzťah k prírode. Hľadí do našich očí s modlitbou, nádejou a varovaním. Ale počujeme všetci toto volanie? Zastav človeče! počúvaj Zatvorte svoje srdce pred prírodou, spoznajte jej starosti, zdieľajte svoje trápenia. Povzbudzujte a učte, múdra matka príroda. Podeľte sa o svoju inteligenciu, štedrosť, láskavosť, pomôžte zachovať svoju krásu po mnoho ďalších storočí.

Kohl je predurčený dýchať

Sme rovnaký vzduch

Poďme všetci

Spojme sa navždy.

Poďme

Zachovajme si dušu

Potom sme na zemi

A zachráňme sa...

spisovateľov 20. storočia. Ale ak sa skôr spievala a obdivovala príroda, potom v dielach súčasných spisovateľov je jasná výzva zachrániť to, čo strácame. 20. storočie so svojimi morálnymi a ekologickými problémami sa odrazilo v dielach Čingiza Ajtmatova, Valentina Rasputina, Viktora Astafieva a mnohých ďalších spisovateľov. V. Rasputin je úzko spätý s témou prírody.

Spisovateľ, ktorý vyrastal na Sibíri, dal srdce tomuto kraju. Majestátne sibírske rozlohy, neobyčajný svet bajkalskej prírody, tajgy navždy spájajú človeka so sebou. A duša spisovateľa nemôže ochorieť, keď vidí, ako sa príroda ničí, ako panovačne a bezmyšlienkovito s ňou nakladá, bez toho, aby premýšľal o budúcnosti svojich detí.

Takáto invázia do prírody je deštruktívna a predovšetkým pre samotného človeka. Celé dediny vymierajú. A to je pre tých, ktorých spája pokrvné puto s rodnou krajinou. Babička Daria z príbehu „Rozlúčka s Matera“ nezištne chráni dedinu, ktorá je vystavená povodniam.

Žili tu jej predkovia, ona sa tu narodila a prežila ťažký život. A teraz je jej rodná krajina vystavená záplavám. Bola postavená nová dedina s novými domami a novým životom. Ale nikdy to nebude tá istá, rodná, krvavá krajina.

Táto krajina dostala život. Pre Dariu a ďalších starých ľudí je to tragédia. Ako strom bez pôdy, tak aj duša človeka bez rodnej zeme vysychá. Barbarsky ničíme prírodu, ničíme svoju dušu. Človek, ktorý ničí svoje korene, sa dopúšťa zločinu nielen proti prírode, je zodpovedný voči ľuďom, voči svojej budúcnosti.

Tému prírody a človeka sa vo svojich dielach dotýka ďalší Sibír Viktor Astafiev. V románe „Cárová ryba“ ide človek aj proti prírode. Zvlášť jasne a ostro sa tohto problému dotýka jedna z hlavných kapitol. Človek a príroda sú jedno.

A toto spojenie nemôžete prerušiť. Ale ako často sa v našom živote kvôli chamtivosti zabúda na človeka v človeku. Ignatich ulovil obrovského jesetera „kráľ-ryba“, ako ho ľud nazýval.

Zaslepený chamtivosťou nechce rybu pustiť, no ani si s tým nevie dať rady. Výsledkom je, že človek a ryba, lovec a korisť zomierajú spolu. Ignatich si pamätá celý svoj život, všetky svoje hriechy a to, čo sa deje, berie ako „zaslúžený trest“.

Ako často je v modernej literatúre človek zobrazený ako bezduché stvorenie, skutočný barbar. Toto je hlavná myšlienka románu Čingiza Ajtmatova „Blok“. Toto nemôže nikoho nechať ľahostajným, dotýka sa nervu. Naše storočie so svojimi neresťami našlo skutočný odraz v Bloku. Človek ide proti prírode a zabúda, že on sám je jej súčasťou. Ničením prírody sa tak odsudzuje na smrť, do sekacieho bloku.

Na prvých stranách románu sa zoznámime s dvojicou vlkov, modrookou vlčicou Akbarom a silnou krásnou vlkou Tashchainarom. Ich život plynul v „nekonečnej honbe cez nekonečné rozlohy Moyunkum. odhaľuje čitateľom život veľkej savany. Všetko ide ako obvykle, všetko podlieha prírodným zákonom. Všetko v prírode je prepojené: „prenasledovaní a prenasledovaní v rovnakej existencii krutej existencie“.

Všetko má svoju harmóniu, ktorú človek ničí. Človek napáda prírodu a porušuje večné zákony. Scéna vyhladzovania saigy je zobrazená veľmi jasne so všetkou krutosťou. Pre vlastný zisk, pre splnenie plánu na dodávku mäsa, človek strieľa stáda zvierat. Na pozadí všetkých zverstiev spáchaných človekom vyzerajú vlci oveľa humánnejšie a štedrejšie ako samotní ľudia.

V Tashchainare a Akbare je viac ľudí. Vlci, ktorí zachraňujú seba a svoje mláďatá, sú nútení opustiť svoje rodné miesta, ale nikde ich nemožno zachrániť. Všetky vlčie mláďatá zomierajú rukou ľudí. Muž v "Plakha" je prezentovaný v celej svojej nízkosti a nedostatku spirituality.

Jedna z hlavných postáv románu, Obadiah, bývalý seminarista, sa snaží bojovať o duše ľudí. Poháňaný úprimnou túžbou kázať večné hodnoty, zachraňovať stratené duše, sa Obadiah ocitá vo svete narkomanov a alkoholikov. Ale jeho slová, príbehy o Bohu, zúfalé výzvy k pokániu nemajú žiadny účinok. A Avdiy Kalistratov zomiera rukami tých, ktorých chcel zachrániť.

Koniec románu je tragický: zahynú ľudia aj vlci. Každému svoje lešenie. Ajtmatov objasňuje, že človek nie je kráľom prírody, ale jej neoddeliteľnou súčasťou. Otázky, ktoré autori nastolili, sa týkajú každého z nás. Ich diela dávajú jasne najavo, že je čas, aby sa človek opäť zastavil a zamyslel. Čo strácame rúbaním lesov, znečisťovaním riek a ovzdušia, vyhladzovaním zvierat.

Príroda žiada o pomoc a len v našich silách zastaviť katastrofu.