Лаборатория виноделия

Prvý kongres sovietov ZSSR. I. kongres sovietov ZSSR Prvý kongres sovietov osobností ZSSR

zjazdu sovietov zástupcov robotníckej, roľníckej a Červenej armády, ktorý vyhlásil vznik prvého mnohonárodnostného socialistického štátu na svete – Zväzu sovietskych socialistických republík. Konalo sa v Moskve 30. decembra 1922. Na jeho práci sa zúčastnilo 2215 delegátov, z toho 1727 z RSFSR, 364 z Ukrajinskej SSR, ZSFSR-91, BSSR-33. Sociálne zloženie: robotníci - 44,4%, roľníci - 26,8%, intelektuáli a zamestnanci - 28,8%. Členovia a kandidáti RCP (b) tvorili 94,1 % delegátov, členovia iných strán (Židovská sociálnodemokratická strana, ľavicoví socialisti – federalisti Kaukazu, anarchisti) – 0,2 %, nestraníci – 5,7 %. Agenda Posúdenie Deklarácie o vytvorení ZSSR (Pozri Deklaráciu o vytvorení ZSSR) , Prerokovanie Zmluvy o vytvorení ZSSR (Pozri Zmluvu o vytvorení ZSSR) (rečník I. V. Stalin); Voľby Ústredného výkonného výboru ZSSR.

Potreba užšieho zjednotenia sovietskych národných republík bola diktovaná objektívnymi ekonomickými a politickými dôvodmi, určovali ju úlohy reorganizácie spoločnosti na socialistických princípoch a obrany revolučných výdobytkov. Politická, vojenská, hospodárska a diplomatická únia sovietskych republík, ktorá sa formovala v prvých pooktóbrových rokoch, mala byť konsolidovaná štátnym zjednotením. Vedúcu úlohu pri vytváraní ZSSR mala komunistická strana V. I. Lenin vypracoval plán vytvorenia jednotného zväzového štátu formou dobrovoľného zväzku rovnoprávnych republík. Základom takéhoto zväzového štátu bola moc Sovietov. Podporujúc leninskú iniciatívu, plénum Ústredného výboru RCP (b) 6. októbra 1922 uznalo za nevyhnutné „... uzavretie dohody medzi Ukrajinou, Bieloruskom, federáciou Zakaukazských republík a RSFSR o r. ich zjednotenie do „Zväzu socialistických sovietskych republík“ ...“ („CPSU v rezolúciách“, zv. Plénum Ústredného výboru komunistických strán Ukrajiny, Bieloruska, Azerbajdžanu, Gruzínska, Arménska, ktoré sa konalo v októbri - decembri 1922, schválilo Leninovu myšlienku zjednotenia sovietskych republík do jedného štátu. 7. celoukrajinský, 4. celobieloruský, 1. zakaukazský zjazd sovietov a desiaty celoruský zjazd sovietov , v decembri toho istého roku vyzval na zjednotenie sovietskych republík a zvolil splnomocnené delegácie na 1. všezväzový zjazd sovietov. Konferencia splnomocnených delegácií republík prerokovala 29. decembra postup práce zjazdu a schválila návrh Deklarácie a zmluvy o vytvorení ZSSR.

Delegáti zvolili za čestného predsedu V. I. Lenina, ktorý pre chorobu nebol prítomný, a poslali pozdrav predsedovi KSČ. Za predsedu kongresu bol zvolený MI Kalinin, ktorý v zásade jednohlasne schválil Deklaráciu a Zmluvu o vytvorení ZSSR. Moskva bola vyhlásená za hlavné mesto Sovietskeho zväzu. ÚV ZSSR zvolená na zjazde pozostávala z 371 členov a 138 kandidátov zo všetkých zväzových republík ÚVV ZSSR bola poverená pripraviť konečný text deklarácie a zmluvy o únii a predložiť ho na schválenie 2. zjazdu. Sovietov ZSSR. Na prvom zasadnutí Ústredného výkonného výboru ZSSR (30. decembra 1922) bolo zvolené Prezídium Ústredného výkonného výboru z 19 členov a 13 kandidátov. Za predsedov ÚVK boli zvolení: M. I. Kalinin - z RSFSR, G. I. Petrovskij - z Ukrajinskej SSR, N. N. Narimanov - z TSFSR, A. G. Červjakov - z BSSR, A. S. Yenukidze - tajomník ÚVK.

Lit.: Lenin V. I. K otázke národností alebo „autonomizácie“, Poln. kol. Op. 5. vyd. zväzok 45, 1. zjazd sovietov ZSSR doslovne. správa, M, 1922; Zjazdy sovietov ZSSR, Zväzu a autonómnych sovietskych socialistických republík So. dokumenty, zväzok 3, M, 1960; Dejiny CPSU, zväzok 4, kniha. 1, M., 1970, str. 196-210; Yakubovskaya S.I. Vývoj ZSSR ako zväzového štátu 1922-1936, M., 1972; 50 rokov vzniku Zväzu sovietskych socialistických republík Spoločné slávnostné zasadnutie ÚV KSSZ, Najvyššieho sovietu ZSSR, Najvyššieho sovietu RSFSR, 21. – 22. decembra 1972 Doslov. správa, M., 1973.

G. D. Komkov.

- sa konala v Moskve 26. januára. - 2. februára 1924. Denný poriadok: správa Ústredného výkonného výboru a Rady ľudových komisárov ZSSR; schválenie Ústavy ZSSR; rozpočet ZSSR; o zriadení Centra. s.-x. pohár...
- konala sa v Moskve 18. - 26. apríla 1927. Delegátov s rozhodujúcim hlasom a 747 s hlasom poradným bolo 1601, z toho: robotníci 47,1 %, roľníci 28,3 %, zamestnanci 24,6 %; Komunisti 72,5 %. Medzi delegátmi bolo 116 žien...
- pozri mimoriadny ôsmy zjazd sovietov ...
Sovietska historická encyklopédia
- robotníckych a vojenských zástupcov - sa konalo v Petrohrade v dňoch 3. - 24. júna 1917. Rozhodnutie zvolať zjazd najneskôr do 25. apríla. bol prijatý v marci 1917 Vseross. stretnutie sovietov...
Sovietska historická encyklopédia
- konala sa v Moskve 20. – 28. mája 1929. Denný poriadok: hlásenie výroby ZSSR za obdobie od apríla. 1927; 1. päťročný plán rozvoja Nar. x-va ZSSR; o vzostupe z x-va a coop. budova v obci...
Sovietska historická encyklopédia
- sa konala 13. – 20. mája 1925 v Moskve. Zúčastnilo sa 2276 delegátov; s rozhodujúcim hlasom - 1580, medzi nimi členovia a kandidáti na členstvo. VKP - 80 %; robotníci - 40,5%, roľníci - 29%. Program: O vstupe do Zväzu SSR Turkménska. a uzbeckom. SSR...
Sovietska historická encyklopédia
- sa konala 8. – 17. marca 1931 v Moskve. Delegátov bolo 2403, vrátane robotníkov - 54,7%, roľníkov - 25,9%, zamestnancov - 19,4%; členom VKP bola 72,8 %, člen. Komsomol – 2,4 %, nestranícky – 24,8 %. Medzi delegátmi bolo 321 žien...
Sovietska historická encyklopédia
- sa konala v Moskve 25. novembra - 5. decembra 1936 ...
Veľká sovietska encyklopédia
- Robotnícke roľnícke a armádne snemy sa konali v Moskve v dňoch 26. januára - 2. februára 1924. Prítomných bolo 2124 delegátov. Poradie dňa: 1) Správa o činnosti sovietskej vlády ...
Veľká sovietska encyklopédia
- sa konalo v Petrohrade v dňoch 4. mája - 28. mája 1917. Zvolané z iniciatívy Hlavného výboru Roľníckeho zväzu a Všeruského družstevného kongresu, ktorý sa zišiel v marci 1917 ...
Veľká sovietska encyklopédia
- kongres sovietov robotníkov, roľníkov a poslancov Červenej armády, ktorý vyhlásil vytvorenie prvého mnohonárodnostného socialistického štátu na svete - Zväzu sovietskych socialistických republík ...
Veľká sovietska encyklopédia
- konala sa v Moskve 20. – 28. mája 1929. Denný poriadok: 1) Správa vlády ZSSR za obdobie od apríla 1927. 2) 1. päťročný plán rozvoja národného hospodárstva ZSSR ...
Veľká sovietska encyklopédia
- sa konalo v Moskve 28. januára - 6. februára 1935. Delegátov s rozhodujúcim hlasom bolo 2022, medzi nimi 940 robotníkov, 473 roľníkov, 609 zamestnancov a 540 - s poradným ...
Veľká sovietska encyklopédia
- sa konala 13. – 20. mája 1925 v Moskve. Delegátov bolo s rozhodujúcim počtom 1580, s poradným - 696; medzi delegátmi: členovia a kandidáti na členov AUCP 80 %; robotníci 40,5%, roľníci 29% ...
Veľká sovietska encyklopédia
- sa konala 8. – 17. marca 1931 v Moskve. Delegátov bolo 2403, s rozhodujúcim hlasom - 1570. Sociálne zloženie delegátov: robotníci 54,4%, roľníci 25,6%, zamestnanci 20% ...
Veľká sovietska encyklopédia
- najvyšší orgán ZSSR v rokoch 1922-36 ...
Veľký encyklopedický slovník

Z knihy Dejiny Nemecka. Zväzok 2. Od vzniku Nemeckej ríše do začiatku 21. storočia autor Bonwetsch Bernd

Prvý celonemecký kongres sovietov

autora Komisia Ústredného výboru KSSZ (b)

3. VIII. zjazd sovietov. Prijatie novej ústavy ZSSR. Vo februári 1935 prijal VII. kongres sovietov Zväzu sovietskych socialistických republík rozhodnutie o zmene ústavy ZSSR prijatej v roku 1924. Potrebu zmeniť Ústavu ZSSR vyvolali tie obrovské

Z knihy Poznámky o revolúcii autora Suchanov Nikolaj Nikolajevič

4. Prvý celoruský kongres sovietov Čo sľubuje? - Laboratóriá v zákulisí. - Zloženie kongresu. - "Svadba populistov". - Kongres socialistov-revolucionárov. - zbor kadetov. - Program. - Reproduktory. - Predbežné stretnutia. - Otvorenie. – Výročie 3. júna. – Prekvapenia

Z knihy Stručné dejiny celozväzovej komunistickej strany boľševikov autora Komisia Ústredného výboru KSSZ (b)

Z knihy História Ruska XX - začiatok XXI storočia autora Tereščenko Jurij Jakovlevič

1. II. Všeruský zjazd sovietov Vznik sovietskeho štátu sa začal 11. celoruským zjazdom zástupcov robotníkov a vojakov, ktorý sa konal 25. – 27. októbra 1917 v Petrohrade v Smolnom paláci. Jeho otvorenie bolo naplánované na dve hodiny popoludní, ale

autora Ščepetev Vasilij Ivanovič

II celoruský zjazd sovietov. Vytvorenie nového vládneho aparátu Formovanie nového štátneho zriadenia v Rusku sa začalo 25. októbra 1917. V dňoch 25. – 27. októbra (7. – 9. novembra) sa konal druhý celoruský zjazd sovietov robotníckych a vojenských zástupcov. , 1917.

Z knihy História verejnej správy v Rusku autora Ščepetev Vasilij Ivanovič

III (zjednocovací) zjazd sovietov zástupcov robotníkov, vojakov a roľníkov Paralelne so Sovietmi robotníckych a vojakových poslancov pôsobili v krajine Sovieti roľníckych poslancov, v ktorých SZ mala tzv. významný vplyv. novembra 1917 v Petrohrade

Z knihy Hádanka 37 rokov (zborník) autora Kožinov Vadim Valerianovič

10. časť. VIII. Mimoriadny zjazd sovietov ZSSR. Prijatie novej ústavy Koncom novembra 1936 začali všetky médiá informovať najmä o najdôležitejšej téme - o priebehu VIII. mimoriadneho zjazdu sovietov ZSSR. Kongres, zvolaný na vyriešenie len jedného problému

Z knihy Nezvrátené dejiny Ukrajiny-Rus. Zväzok II autor Divoký Andrew

zjazde sovietov v Kyjeve Chceli to uskutočniť legálne, rozhodnutím „Zjazdu sovietov roľníckych, robotníckych a vojenských zástupcov Ukrajiny“, ktorý bol zvolaný do Kyjeva na 17. decembra z iniciatívy p. tri organizácie: Krajský výkonný výbor robotníckych poslancov,

Z knihy Dejiny Nemecka. Zväzok 2. Od vzniku Nemeckej ríše do začiatku 21. storočia autor Bonwetsch Bernd

Prvý celonemecký kongres sovietov

Z knihy Sedliacky Brest, alebo pravek boľševického NEPu autora Pavľučenkov Sergej Alekseevič

VIII. Všeruský zjazd sovietov Hodnotenie rezolúcie prijatej VIII. zjazdom sovietov rozdelilo ruských historikov na dva tábory. Niektorí to hodnotia ako posledný, grandiózny počin vojensko-komunistického obdobia. Iní sa skôr prikláňajú k tomu, že ide o odchod z armády

Z knihy Leona Trockého. boľševik. 1917–1923 autora Felštinský Jurij Georgievič

3. II. zjazd sovietov a uchopenie štátnej moci 22. októbra na zhromaždení v Ľudovom dome Trockij tvrdil, že Petrohrad je na pokraji kapitulácie do rúk Nemcov, že robotníci a vojaci by mali prevziať zodpovednosť za ochranu prístupy do hlavného mesta. Reč je extrémne

Z knihy História národného štátu a práva: Cheat Sheet autora autor neznámy

49. VÝVOJ ŠTÁTNEHO ZARIADENIA POČAS NEP. VŠEOBOJOVÝ KONGRES SOVIETOV, Ústredný výkonný výbor ZSSR Nová hospodárska politika (NEP) sa začala realizovať v roku 1921 a skončila v druhej polovici 30. rokov 20. storočia. Činnosti počas obdobia NEP: nahradenie prebytočných prostriedkov daňou v naturáliách; povolenie

autora Komisia Ústredného výboru KSSZ (b)

Z knihy Stručné dejiny celozväzovej komunistickej strany boľševikov autora Komisia Ústredného výboru KSSZ (b)

Z knihy Krátky kurz dejín Ruska od najstarších čias po začiatok 21. stor. autora Kerov Valerij Vsevolodovič

2. O celoruskom zjazde sovietov 2.1. Zloženie kongresu. Na kongrese sa zúčastnilo 1 046 delegátov Sovietskeho zväzu robotníckych a vojenských zástupcov krajiny, ako aj zástupcovia armády, námorníctva a národných pohraničných regiónov. Boľševici, ktorí mali na prvom celoruskom zjazde sovietov v júni 10 % hlasov,

Z knihy Poznámky o revolúcii autora Suchanov Nikolaj Nikolajevič

Z knihy Stručné dejiny celozväzovej komunistickej strany boľševikov autora Komisia Ústredného výboru KSSZ (b)

6. októbrové povstanie v Petrohrade a zatknutie dočasnej vlády. II. zjazd sovietov a vytvorenie sovietskej vlády. Dekréty II. kongresu sovietov o svete, o zemi. Víťazstvo socialistickej revolúcie. Dôvody víťazstva socialistickej revolúcie. Boľševikmi sa stali

Z knihy Stručné dejiny celozväzovej komunistickej strany boľševikov autora Komisia Ústredného výboru KSSZ (b)

Z knihy Dejiny Ukrajinskej SSR v desiatich zväzkoch. zväzok šiesty autora Kolektív autorov

2. I CELOUKRAJINSKÝ KONGRES SOVIETOV Vyhlásenie Ukrajiny za republiku sovietov. Zákonne zvolení delegáti zjazdu sa zišli v Charkove, kde sa spojili s delegátmi III. oblastného zjazdu sovietov Donbassu a Krivoj Rogu. Oba kongresy sa rozhodli konštituovať ako Prvý celoukrajinský

Prvý kongres sovietov ZSSR

zjazdu sovietov zástupcov robotníckej, roľníckej a Červenej armády, ktorý vyhlásil vznik prvého mnohonárodnostného socialistického štátu na svete, Zväzu sovietskych socialistických republík. Konalo sa v Moskve 30. decembra 1922. Na jeho práci sa zúčastnilo 2 215 delegátov, z toho ≈ 1 727 z RSFSR, ≈ 364 z Ukrajinskej SSR, ≈ 91 zo ZSFSR a 33 z BSSR. Sociálne zloženie: robotníci ≈ 44,4 %, roľníci ≈ 26,8 %, intelektuáli a zamestnanci ≈ 28,8 %. Členovia a kandidáti RCP(b) tvorili 94,1 % delegátov, členovia iných strán (Židovská sociálnodemokratická strana, ľavicoví socialisti – kaukazskí federalisti, anarchisti) – 0,2 %, nestraníci – 5,7 %. Agenda Posúdenie Deklarácie o vytvorení ZSSR, Posúdenie Zmluvy o vytvorení ZSSR (rečník IV Stalin); Voľby Ústredného výkonného výboru ZSSR. Potreba užšieho zjednotenia sovietskych národných republík bola diktovaná objektívnymi ekonomickými a politickými dôvodmi, určovali ju úlohy reorganizácie spoločnosti na socialistických princípoch a obrany revolučných výdobytkov. Politická, vojenská, hospodárska a diplomatická únia sovietskych republík, ktorá sa formovala v prvých pooktóbrových rokoch, mala byť konsolidovaná štátnym zjednotením. Vedúcu úlohu pri vytváraní ZSSR mala komunistická strana V. I. Lenin vypracoval plán vytvorenia jednotného zväzového štátu formou dobrovoľného zväzku rovnoprávnych republík. Základom takéhoto zväzového štátu bola moc Sovietov. Podporujúc leninskú iniciatívu, plénum Ústredného výboru RCP (b) 6. októbra 1922 uznalo potrebu „... uzavretia dohody medzi Ukrajinou, Bieloruskom, federáciou Zakaukazských republík a RSFSR o r. ich zjednotenie v ⌠Zväze socialistických sovietskych republík ■┘“ („CPSU v rezolúciách“, 8. vyd., zv. 2, 1970, s. 40

Na rozvoj ústavných základov ZSSR bola vytvorená komisia za účasti predstaviteľov republík. Plénum ústredných výborov komunistických strán Ukrajiny, Bieloruska, Azerbajdžanu, Gruzínska a Arménska, ktoré sa konalo v októbri až decembri 1922, schválilo Leninovu myšlienku zjednotiť sovietske republiky do jedného štátu. 7. celoukrajinský, 4. celobieloruský, 1. zakaukazský zjazd sovietov a desiaty celoruský zjazd sovietov, ktoré sa konali v decembri toho istého roku, sa vyslovili za zjednotenie sovietskych republík a zvolili poverené delegácie do r. 1. všezväzový zjazd sovietov. Konferencia splnomocnených delegácií republík prerokovala 29. decembra postup práce zjazdu a schválila návrh Deklarácie a zmluvy o vytvorení ZSSR.

zvolil Prezídium ÚVK z 19 členov a 13 kandidátov. Za predsedov ÚVK boli zvolení: M. I. Kalinin z RSFSR, G. I. Petrovskij z Ukrajinskej SSR, N. N. Narimanov z TSFSR, A. G. Červjakov z BSSR a A. S. Yenukidze za tajomníka ÚVK.

Lit .: Lenin V. I. K otázke národností alebo „autonomizácie“, Poln. kol. Op. 5. vyd. zväzok 45, 1. zjazd sovietov ZSSR doslovne. správa, M, 1922; Zjazdy sovietov ZSSR, Zväzu a autonómnych sovietskych socialistických republík So. dokumenty, zväzok 3, M, 1960; Dejiny CPSU, zväzok 4, kniha. 1, M., 1970, str. 196-210; Yakubovskaya S. I. Vývoj ZSSR ako zväzového štátu v roku 1922≈1936, M., 1972; 50. výročie vzniku Zväzu sovietskych socialistických republík Spoločné slávnostné zasadnutie ÚV KSSZ, Najvyššieho sovietu ZSSR, Najvyššieho sovietu RSFSR, 21. – 22. decembra 1972 doslov. správa, M., 1973.

30. decembra 1922 sa konal kongres splnomocnencov RSFSR. Ukrajina, Bielorusko a Zakaukazská federácia (I. kongres sovietov ZSSR). Na jeho práci sa zúčastnilo 2215 delegátov, z toho 1727 z RSFSR, 364 z Ukrajinskej SSR, 91 z TSFSR a 33 z BSSR.Za čestného predsedu zjazdu bol zvolený Lenin. Správu o vytvorení ZSSR urobil I.V. Stalin. Vyhlásil Deklaráciu a Zmluvu o vytvorení ZSSR.

Kongres zvolil Ústredný výkonný výbor (ÚVK) zložený z 371 ľudí – zástupcov zo všetkých spojených republík. Na jej čele stáli 4 predsedovia – MI. Kalinin (RSFSR), G.I. Petrovský (Ukrajinská SSR), N.N. Narimanov (ZSFSR), A.G. Červjakov (BSSR).

Prvá vláda a Ústava ZSSR.

Poslednou fázou formovania ZSSR bol vývoj ústavy. V januári 1923 boli vo zväzových republikách vytvorené ústavné komisie a v apríli 1923 bola vytvorená jednotná (rozšírená) ústavná komisia zo zástupcov Ústredného výkonného výboru všetkých zväzových republík, ktorej predsedal M.I. Kalinin.

Koncom júna - začiatkom júla -1923 návrh ústavy prerokovali a schválili osobitné ústredné výkonné výbory republík, 6. júla ho schválilo 11. zasadnutie Ústredného výkonného výboru ZSSR.

V januári 1924 kongresy sovietov zväzových republík ratifikovali ústavu ZSSR. 31. januára 1924 to definitívne schválil II. zjazd sovietov ZSSR.

Ústava ZSSR hlásala dobrovoľnosť zjednotenia republík, ich rovnosť, slobodu odtrhnutia sa od ZSSR, ako aj právo ostatných štátov pripojiť sa k ZSSR.

Za najvyšší orgán moci bol vyhlásený Všezväzový zjazd sovietov a medzi zjazdmi Ústredný výkonný výbor, ktorý pozostával z dvoch rovnocenných komôr: Zväzovej rady a Rady národností (prvú volil zjazd zo zástupcov hl. republík v pomere k ich populácii, druhá zahŕňala päť zástupcov z každej zväzovej republiky a autonómnej oblasti). Za najvyšší výkonný orgán bola vyhlásená Rada ľudových komisárov ZSSR. Mal na starosti zahraničné veci, národnú obranu, zahraničný obchod, spoje, financie atď. Vnútorné veci, poľnohospodárstvo, školstvo, spravodlivosť, sociálne zabezpečenie a zdravotníctvo zostali v kompetencii zväzových republík. (Následne vyhláška Celoúniového ústredného výkonného výboru ZSSR z 12. novembra 1923 „O postupe pri riadení priemyselných podnikov celoúnijného významu a pod jurisdikciou Najvyšších sovietov národného hospodárstva“ a „ Nariadenia o Najvyššej hospodárskej rade ZSSR“ obmedzovali práva zväzových republík v oblasti priemyselného riadenia v prospech Únie ako celku).

Na zasadnutí Ústredného výkonného výboru ZSSR bola zvolená prvá federálna vláda - Rada ľudových komisárov ZSSR na čele s Leninom. Súčasťou vlády boli aj: podpredsedovia Rady ľudových komisárov L.B. Kamenev, M.D. Orakhelashvili, A.I. Rykov, A.D. Tsuryupa, V.Ya. Chubar. komisári:

Zahraničné veci - G.V. chicherin;

O vojenských a námorných otázkach - L.D. Trockij;

Zahraničný obchod - L.B. Krasin;

Spôsoby komunikácie - F.E. Dzeržinskij;

Pošta a telegraf - I.N. Smirnov;

RCT - V.V. Kuibyshev;

Práca - V.V. Schmidt;

Strava - NP Brjuchanov;

Financie - G.Ya. Sokolnikov.